znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 82/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, BoženyNěmcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1,čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súduRimavská Sobota sp. zn. 2 Er 460/2011 zo 6. júla 2011, postupom a uznesením Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 57/2013 z 24. apríla 2013 a postupom a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 264/2013 z 27. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola19. júna 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.(ďalej len „sťažovateľka“) a 3. augusta 2015 bolo doručené jej doplnenie. V nich namietalaporušenie čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutiauvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov.

2. Sťažovateľka v texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhla,«aby o nej v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti rozhodne takto:

1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR

postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 ods. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2014 sp. zn. 4ECdo/264/2013

a postupom v rozpore s Čl. 2 ods. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 ods. 2 Listiny a to konaním a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 4. 2013 sp. zn. 43CoE/57/2013 a postupom v rozpore s Čl. 2 ods. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods.4 ústavy SR porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov v konaní dané Čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s Čl. 37 ods. 3 Listiny a právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 ods. 2 Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 6. 7. 2011 pod sp. zn. 2Er/460/2011porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2014 sp. zn. 4ECdo/264/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 4. 2013 sp. zn. 43CoE/57/2013 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 6. 7. 2011 pod sp. zn. 2Er/460/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriela Gulbiša, advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš oznámi dodatočne.“.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okremvšeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva aleboslobody... Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovnezdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platív prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôdsú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákoneo ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenieviacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1ústavy a § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu (advokáta), ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu,nepostupovala v súlade s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a predložila sťažnosťústavnému súdu na rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia podanej sťažnosti vo vzťahuk jednotlivým v petite označeným rozhodnutiam všeobecných súdov a namietanýmporušeniam základných práv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru. Ústavný súdv tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnýmiustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva,že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sadomáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovaťaj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsťk ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

8. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnostifyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantnýchnámietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacicho porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom,prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánuštátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchtonámietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný subjektívny názorsťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že mohlo dôjsťk ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýtozáver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnémusúdu, neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanúnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súddodáva, že nemohol prihliadať na podanie z 28. júla 2015 doručené ústavnému súdu3. augusta 2015 označené ako doplnenie odôvodnenia, podpísané„za sťažovateľa “,pretožev konanínebolopredloženésplnomocneniena zastupovanie pred ústavným súdom preani odvolanieuž doručeného splnomocnenia pre JUDr. Gabriela Gulbiša, ktorý je jedinýmkvalifikovaným právnym zástupcom sťažovateľky v tomto konaní.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že túto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právnehozastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačnevyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaníúčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolaťnielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovenénáležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľadenaďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Napokon ústavný súdpoukazuje na to, že sťažovateľkou podané sťažnosti už boli v predošlom období odmietnutépre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (I. ÚS 19/2015, I. ÚS 310/2015I. ÚS 311/2015, II. ÚS 428/2015).

11. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúces návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikovanéprávne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súdďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označenýchrozhodnutí všeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016