znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 82/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti bnt   restructuring   k.   s., odvolanejsprávkyne majetku úpadcu, Cintorínska 7, Bratislava, zastúpenej advokátskou kancelárioubnt attorneys-at-law, s. r. o., Cintorínska 7, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súduBratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s. o d m i e t a   z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej správkynemajetku úpadcu (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj právana   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“) č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnutéuznesenie“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   prílohy   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.4 K 20/2014   z   13.   mája   2014   (zverejneným   v Obchodnom   vestníku   20.   mája   2014pod č. OV   94/2014)   ustanovil   sťažovateľku   do   funkcie   správkyne   úpadcu,. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... dňa 20.08.2014 schôdza veriteľov... v zmysle § 36 ZKR schválila návrh na výmenu doterajšieho správcu bnt restructuring k. s. a do funkcie správcu schválila nového správcu, S 1316. Navrhnutý správca bol schôdzou veriteľov schválený za nového správcu úpadcu a doterajší   správca   bol   vymenený.   Dňa   28.08.2014   doručil   sťažovateľ,   ako   odvolaný správca   úpadcu,   Okresnému   súdu   Bratislava   I   návrh   na   priznanie   paušálnej   odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 638,78 € v zmysle § 43 ods. 1 veta prvá ZKR v spojení s § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z....

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 4 K 20/2014-117 z 24.11.2014 priznal sťažovateľovi   paušálnu   odmenu   za   výkon   funkcie   správcu   do   konania   prvej   schôdze veriteľov vo výške 663,88 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - nepodnikateľa, a nie ako žiadal sťažovateľ, t. j. vo výške 6 638,78 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - podnikateľa.“.

3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval správne, ak osobu úpadcupovažoval za fyzickú osobu – nepodnikateľa, pretože „... z informácií získaných v priebehu činnosti správcu úpadcu správca zistil, že činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu bola podnikaním, pričom hneď na prvom osobnom stretnutí dňa 26.05.2014 úpadca uviedol, že celý svoj produktívny život podnikal prostredníctvom nasledovných spoločností, či už ako spoločník, alebo konateľ....

Drvivá väčšina pohľadávok prihlásených veriteľmi do konkurzu na majetok úpadcu sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti úpadcu v období od 08.04.2009 do 01.08.2013. Uvedené potvrdil úpadca.“.

4. Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj rozsiahlu judikatúruSúdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republikyargumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľ vs.fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých by sa „... úpadca mal v zmysle   ZKR   a vyhlášky   k ZKR   považovať   za   fyzickú   osobu   -   podnikateľa“.   Zároveňv nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra2014   sťažovateľka   spochybňuje   a   rozporuje   právne   závery   okresného   súdu   a formulujezávery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „... uviedol... formalistickú,   neodôvodnenú   a   nepresvedčivú   argumentáciu   spornej   časti   uznesenia... ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou - podnikateľom alebo fyzickou osobou - nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 79 ods. 1 veta piata a § 153 ods. 2 OSP, a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu za   FO   -   nepodnikateľa   a   vyjadrení   sa   k   právne   a   skutkovo   relevantným   argumentom sťažovateľa   len   formalisticky   konštatuje   a   opakuje,   že   tieto   argumenty   považuje   za irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO - nepodnikateľ...“.

5.   V závere   sťažnosti   sťažovateľka   upriamuje   pozornosť   na   potrebu   náležitéhoodôvodnenia   napadnutého   rozhodnutia,   ako   aj dostatočného   a relevantného   zdôvodneniaprávnej a skutkovej stránky veci zo strany súdu a navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa, správcovskej spoločnosti bnt restructuring k. s., správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod značkou: S 1598,, so sídlom: Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, SR, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:   Sr, vložka číslo: 1168/B, na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listinou základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 zo dňa 24.11.2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 zo dňa 24.11.2014 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3.   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 5 974,90 €.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,75 € na účet advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava,,

do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto   práv a   slobôd   nerozhoduje iný   súd. Ústavný súd návrh   na   začatiekonania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvodyna odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnúneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

8.   Ústavný   súd   v   úvode   konštatuje,   že   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite   zistený   skutkový   stav,   a   aké   skutkové   a   právne   závery   zo   skutkového   stavuvšeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   vymedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách.

Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že môže   preskúmavať   rozhodnutievšeobecného   súdu   v   prípade,   ak   v   konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   samotnýmrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, akby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).

Takto   ustálené   zásady   týkajúce   sa   vzťahu   ústavného   súdu   a   všeobecných   súdovpri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.

9.   Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako ajpráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súduč. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 (body 1 a 5).

10. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Ústavný súd (po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresnéhosúdu)   v intenciách   podanej   sťažnosti   posudzoval   ústavnú   akceptovateľnosť   dôvodov,na základe   ktorých   okresný   súd   napadnutým   uznesením   č.   k.   4   K   20/2014-117z 24. novembra 2014 priznal sťažovateľke paušálnu odmenu v namietanej výške 663,88 €.Podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keďpríslušné ustanovenia relevantných právnych noriem [zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou savykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizáciia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláškač. 665/2005 Z. z.“)], podstatné pre posúdenie veci, boli interpretované a aplikované správnea úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímnea ústavnoprávne akceptovateľné.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd v úvode oboznámil doterajšípriebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmeny vo výške6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však ustanovenia § 43 ods. 1 prvejvety a § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhláškyč. 665/2005 Z. z. okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Vychádzajúc   zo   spisového   materiálu   dňa   16.04.2014   bol   súdu   doručený   návrh dlžníka - fyzickej osoby nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu. V návrhu sa dlžník označil menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, údajom o štátnom občianstve. Z označenia dlžníka v návrhu je tak zrejmé, že sa dlžník domáhal vyhlásenia konkurzu na svoj majetok ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Vzhľadom k tomu, že návrh dlžníka spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014- 44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, začal konkurzné konania voči dlžníkovi. Uznesením zo dňa 13.05.2014 č. k. 4 K 20/2014-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa   21.05.2014,   súd   vyhlásil   konkurz   na   majetok   dlžníka:,

,   rozhodol   o   otvorení   malého   konkurzu a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s..

V návrhu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov zo dňa 28.08.2014 si správca uplatňuje priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € s odkazom na ust. § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. Správca sa v návrhu odvoláva na skutočnosť, že úpadca je v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj v zmysle judikatúry ESD považovaný za podnikateľa a v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EU o uplatňovaní zásady rovnakého   zaobchádzania   so   ženami   a   mužmi   vykonávajúci   činnosť   ako   samostatne zárobkovo činné osoby a zákona   č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za samostatne zárobkovo činnú osobu. Navyše ZKR, ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje akúkoľvek definíciu pojmu „fyzická osoba - nepodnikateľ“, pričom ZKR ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem „fyzická osoba - nepodnikateľ“ alebo pojem „fyzická osoba - podnikateľ“ pre účely ZKR a vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. definoval.

Správca poukazuje na ust. § 168 ods. 2 ZKR, ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť podnikania   „fyzickej   osoby   –   podnikateľa“   prostredníctvom   účasti   spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným.

Úpadca   kontinuálne   v   období   od   26.03.2003   do   dňa   vyhlásenia   konkurzu (21.05.2014),   resp.   do   16.06.2014   podnikal   v   správcom   uvedených   spoločnostiach   ako spoločník a v tom istom období vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa. Ako   uvádza   správca   vzťah   úpadcu,   či   už   ako   spoločníka   alebo   konateľa,   k   uvedeným spoločnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Ustanovenie   §   79   ods.   1   OSP   jasne   definuje,   akým   spôsobom   je   potrebné identifikovať účastníka konania. Ak je účastníkom fyzická osoba, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve. V prípade fyzickej osoby podnikateľa zákon   vyžaduje,   aby   bola   táto   označená   obchodným   menom,   sídlom   a   identifikačným číslom, ak je pridelené.

Z návrhu dlžníka, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka   jednoznačne   vyplýva,   že   konkurz   bol   vyhlásený   na   majetok   fyzickej   osoby

-nepodnikateľa,   nakoľko   dlžník   bol   v   návrhu   označený   menom,   priezviskom,   dátumom narodenia, rodným číslom, ako aj údajom o štátnom občianstve. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd zároveň rozhodol o otvorení malého konkurzu.

Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. § 153 ods. 2 OSP. ani v konkurznom konaní   na   majetok   úpadcu   nemožno   prekročiť   návrh   dlžníka   na   vyhlásenie   konkurzu, a preto   súd   v   súlade   s   návrhom   dlžníka   vyhlásil   konkurz   na   fyzický   osobu:,.

V   čase   podania   návrhu   na   vyhlásenie   konkurzu,   ani   v   súčasnosti   nie   je   dlžník zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých považuje odvolaný správca úpadcu za fyzickú osobu - podnikateľa a na podklade ktorých žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko má súd za to, že úpadca je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo vyplýva jednak z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K   20/2014-44,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   08.05.2014,   ktorým   súd   vyhlásil konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby - nepodnikateľa.

Vzhľadom   k   uvedenému   súd   posudzoval   návrh   správcu   na   priznanie   paušálnej odmeny ako návrh v zmysle § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.»

Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznaniepaušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálua s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojenís ustanovením § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. priznal správcovi paušálnu odmenuza výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 €.

13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdua nezistil   v ňom   sťažovateľkou   vytýkané   nedostatky,   respektíve   taký   výklad   právnychnoriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to namietasťažovateľka.

Podľa názoru ústavného súdu dal okresný súd sťažovateľke korektnú odpoveď na jejpožiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny. V napadnutomuznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci, predovšetkým skutočnosť,že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby – nepodnikateľa. Úvahyokresného   súdu,   ktoré   boli   založené   predovšetkým   na   tomto   fakte,   sú   plne   legitímnea ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto nemožno označiť zasvojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákone o konkurzea reštrukturalizácii a vyhláške č. 665/2005 Z. z. a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus privýklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť,že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebeviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá anioprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným (m. m. I.ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonnéhopredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľkoodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ževšeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použitírelevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právnezávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcichsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené nedostatkyvšak z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.

14. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byťďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

15. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresnéhosúdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.

16.   V   závere   ústavný   súd   poznamenáva,   že   jeho   pozornosti   neušla   ani   vadapredloženého   splnomocnenia   sťažovateľky   vykazujúceho   znaky   neurčitosti,   pretožešpeciálna   úprava   ustanovenia   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyžaduje   (spolus návrhom   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom)   predloženie   splnomocneniana zastupovanie   navrhovateľa   pred   ústavným   súdom   zo   strany   advokáta   (teda   osobyfyzickej), a nie osoby právnickej, tak ako to bolo v uvedenom prípade.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015