SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 82/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanejsprávkyne majetku úpadcu, Cintorínska 7, Bratislava, zastúpenej advokátskou kancelárioubnt attorneys-at-law, s. r. o., Cintorínska 7, Bratislava, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súduBratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s. o d m i e t a z dôvodu zjavnejneopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti bnt restructuring k. s., odvolanej správkynemajetku úpadcu (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalejlen „okresný súd“) č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 (ďalej len „napadnutéuznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.4 K 20/2014 z 13. mája 2014 (zverejneným v Obchodnom vestníku 20. mája 2014pod č. OV 94/2014) ustanovil sťažovateľku do funkcie správkyne úpadcu,. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... dňa 20.08.2014 schôdza veriteľov... v zmysle § 36 ZKR schválila návrh na výmenu doterajšieho správcu bnt restructuring k. s. a do funkcie správcu schválila nového správcu, S 1316. Navrhnutý správca bol schôdzou veriteľov schválený za nového správcu úpadcu a doterajší správca bol vymenený. Dňa 28.08.2014 doručil sťažovateľ, ako odvolaný správca úpadcu, Okresnému súdu Bratislava I návrh na priznanie paušálnej odmeny správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 638,78 € v zmysle § 43 ods. 1 veta prvá ZKR v spojení s § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 665/2005 Z. z....
Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 4 K 20/2014-117 z 24.11.2014 priznal sťažovateľovi paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - nepodnikateľa, a nie ako žiadal sťažovateľ, t. j. vo výške 6 638,78 € ako v prípade konkurzu fyzickej osoby - podnikateľa.“.
3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nepostupoval správne, ak osobu úpadcupovažoval za fyzickú osobu – nepodnikateľa, pretože „... z informácií získaných v priebehu činnosti správcu úpadcu správca zistil, že činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu bola podnikaním, pričom hneď na prvom osobnom stretnutí dňa 26.05.2014 úpadca uviedol, že celý svoj produktívny život podnikal prostredníctvom nasledovných spoločností, či už ako spoločník, alebo konateľ....
Drvivá väčšina pohľadávok prihlásených veriteľmi do konkurzu na majetok úpadcu sú pohľadávkami vzniknutými z podnikateľskej činnosti úpadcu v období od 08.04.2009 do 01.08.2013. Uvedené potvrdil úpadca.“.
4. Sťažovateľka s poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj rozsiahlu judikatúruSúdneho dvora Európskej únie, ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republikyargumentuje detailnou analýzou a komparáciou pojmov fyzická osoba – podnikateľ vs.fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorou formuluje závery, podľa ktorých by sa „... úpadca mal v zmysle ZKR a vyhlášky k ZKR považovať za fyzickú osobu - podnikateľa“. Zároveňv nadväznosti na citácie častí odôvodnenia uznesenia č. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra2014 sťažovateľka spochybňuje a rozporuje právne závery okresného súdu a formulujezávery, v zmysle ktorých okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia „... uviedol... formalistickú, neodôvodnenú a nepresvedčivú argumentáciu spornej časti uznesenia... ohľadom právneho statusu úpadcu, t. j. či je fyzickou osobou - podnikateľom alebo fyzickou osobou - nepodnikateľom, odkazujúcu na ustanovenia § 79 ods. 1 veta prvá a druhá, § 79 ods. 1 veta piata a § 153 ods. 2 OSP, a k právnej otázke prečo považuje porušovateľ úpadcu za FO - nepodnikateľa a vyjadrení sa k právne a skutkovo relevantným argumentom sťažovateľa len formalisticky konštatuje a opakuje, že tieto argumenty považuje za irelevantné, lebo v dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu a v uznesení súdu o vyhlásení konkurzu je navrhovateľ uvedený ako FO - nepodnikateľ...“.
5. V závere sťažnosti sťažovateľka upriamuje pozornosť na potrebu náležitéhoodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj dostatočného a relevantného zdôvodneniaprávnej a skutkovej stránky veci zo strany súdu a navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa, správcovskej spoločnosti bnt restructuring k. s., správcu zapísaného v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod značkou: S 1598,, so sídlom: Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, SR, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo: 1168/B, na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listinou základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 zo dňa 24.11.2014 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 K 20/2014-117 zo dňa 24.11.2014 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 974,90 €.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 355,75 € na účet advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava,,
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatiekonania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvodyna odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnomprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnúneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom aleboslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto právaalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosťmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
8. Ústavný súd v úvode konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavuvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách.
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutievšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotnýmrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, akby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiskaneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základnéhopráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
Takto ustálené zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdovpri ochrane ústavnosti tvorili aj v tejto veci základ na rozhodnutie ústavného súdu.
9. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušeniazákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako ajpráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súduč. k. 4 K 20/2014-117 z 24. novembra 2014 (body 1 a 5).
10. V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Ústavný súd (po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresnéhosúdu) v intenciách podanej sťažnosti posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov,na základe ktorých okresný súd napadnutým uznesením č. k. 4 K 20/2014-117z 24. novembra 2014 priznal sťažovateľke paušálnu odmenu v namietanej výške 663,88 €.Podľa názoru ústavného súdu okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keďpríslušné ustanovenia relevantných právnych noriem [zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou savykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizáciia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláškač. 665/2005 Z. z.“)], podstatné pre posúdenie veci, boli interpretované a aplikované správnea úvahy okresného súdu, ktoré vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímnea ústavnoprávne akceptovateľné.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd v úvode oboznámil doterajšípriebeh konkurzného konania a žiadosť sťažovateľky o priznanie paušálnej odmeny vo výške6 638,78 €. Po citácii relevantných ustanovení, najmä však ustanovenia § 43 ods. 1 prvejvety a § 43 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenia § 12 ods. 1 vyhláškyč. 665/2005 Z. z. okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
«Vychádzajúc zo spisového materiálu dňa 16.04.2014 bol súdu doručený návrh dlžníka - fyzickej osoby nepodnikateľa na vyhlásenie konkurzu. V návrhu sa dlžník označil menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, údajom o štátnom občianstve. Z označenia dlžníka v návrhu je tak zrejmé, že sa dlžník domáhal vyhlásenia konkurzu na svoj majetok ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Vzhľadom k tomu, že návrh dlžníka spĺňal zákonom predpísané náležitosti, súd uznesením zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014- 44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, začal konkurzné konania voči dlžníkovi. Uznesením zo dňa 13.05.2014 č. k. 4 K 20/2014-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka:,
, rozhodol o otvorení malého konkurzu a do funkcie správcu ustanovil spoločnosť bnt restructuring, k. s..
V návrhu na priznanie paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov zo dňa 28.08.2014 si správca uplatňuje priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € s odkazom na ust. § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. Správca sa v návrhu odvoláva na skutočnosť, že úpadca je v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ako aj v zmysle judikatúry ESD považovaný za podnikateľa a v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EU o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúci činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za samostatne zárobkovo činnú osobu. Navyše ZKR, ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje akúkoľvek definíciu pojmu „fyzická osoba - nepodnikateľ“, pričom ZKR ani vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. neobsahuje legislatívny odkaz na ustanovenia iného právneho predpisu, ktorý by pojem „fyzická osoba - nepodnikateľ“ alebo pojem „fyzická osoba - podnikateľ“ pre účely ZKR a vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z. definoval.
Správca poukazuje na ust. § 168 ods. 2 ZKR, ktorý nepriamo ustanovuje ako možnosť podnikania „fyzickej osoby – podnikateľa“ prostredníctvom účasti spoločníka na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Úpadca kontinuálne v období od 26.03.2003 do dňa vyhlásenia konkurzu (21.05.2014), resp. do 16.06.2014 podnikal v správcom uvedených spoločnostiach ako spoločník a v tom istom období vykonával v uvedených spoločnostiach aj funkciu konateľa. Ako uvádza správca vzťah úpadcu, či už ako spoločníka alebo konateľa, k uvedeným spoločnostiam je obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa Obchodným zákonníkom. Ustanovenie § 79 ods. 1 OSP jasne definuje, akým spôsobom je potrebné identifikovať účastníka konania. Ak je účastníkom fyzická osoba, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve. V prípade fyzickej osoby podnikateľa zákon vyžaduje, aby bola táto označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené.
Z návrhu dlžníka, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka jednoznačne vyplýva, že konkurz bol vyhlásený na majetok fyzickej osoby
-nepodnikateľa, nakoľko dlžník bol v návrhu označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, ako aj údajom o štátnom občianstve. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd zároveň rozhodol o otvorení malého konkurzu.
Súd má navyše za to, že s odkazom na ust. § 153 ods. 2 OSP. ani v konkurznom konaní na majetok úpadcu nemožno prekročiť návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu, a preto súd v súlade s návrhom dlžníka vyhlásil konkurz na fyzický osobu:,.
V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, ani v súčasnosti nie je dlžník zapísaný v Živnostenskom registri SR. Vyššie uvedené skutočnosti, na podklade ktorých považuje odvolaný správca úpadcu za fyzickú osobu - podnikateľa a na podklade ktorých žiada o priznanie paušálnej odmeny vo výške 6 638,78 € sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko má súd za to, že úpadca je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo vyplýva jednak z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ako aj z uznesenia súdu zo dňa 30.04.2014 č. k. 4 K 20/2014-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2014, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka fyzickej osoby - nepodnikateľa.
Vzhľadom k uvedenému súd posudzoval návrh správcu na priznanie paušálnej odmeny ako návrh v zmysle § 43 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z. z.»
Okresný súd sa následne vysporiadal s opodstatnenosťou nároku správcu na priznaniepaušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov nahliadnutím do spisového materiálua s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojenís ustanovením § 12 ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. priznal správcovi paušálnu odmenuza výkon funkcie správcu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 663,88 €.
13. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdua nezistil v ňom sťažovateľkou vytýkané nedostatky, respektíve taký výklad právnychnoriem aplikovaných v danej veci, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to namietasťažovateľka.
Podľa názoru ústavného súdu dal okresný súd sťažovateľke korektnú odpoveď na jejpožiadavku o priznanie paušálnej odmeny vrátane výšky priznanej odmeny. V napadnutomuznesení okresný súd vyhodnotil konkrétne okolnosti danej veci, predovšetkým skutočnosť,že konkurz bol vyhlásený na majetok úpadcu ako fyzickej osoby – nepodnikateľa. Úvahyokresného súdu, ktoré boli založené predovšetkým na tomto fakte, sú plne legitímnea ústavne akceptovateľné. Závery, ku ktorým okresný súd dospel, preto nemožno označiť zasvojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne neodôvodnené, pretože majú oporu v zákone o konkurzea reštrukturalizácii a vyhláške č. 665/2005 Z. z. a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by išlo o formalizmus privýklade ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na sťažovateľkinu vec. Skutočnosť,že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebeviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá anioprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným (m. m. I.ÚS 313/2010, II. ÚS 134/09). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonnéhopredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľkoodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m.I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ževšeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použitírelevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právnezávery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcichsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Uvedené nedostatkyvšak z napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú.
14. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že nie je a ani nemôže byťďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.
15. Z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresnéhosúdu a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36ods. 1 listiny, ako i právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoruústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.
16. V závere ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušla ani vadapredloženého splnomocnenia sťažovateľky vykazujúceho znaky neurčitosti, pretožešpeciálna úprava ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžaduje (spolus návrhom na začatie konania pred ústavným súdom) predloženie splnomocneniana zastupovanie navrhovateľa pred ústavným súdom zo strany advokáta (teda osobyfyzickej), a nie osoby právnickej, tak ako to bolo v uvedenom prípade.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právnehovýznamu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015