znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 82/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   V.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Vladimírom Rybovičom, Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   5   Co 594/2013-117 z 15. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. februára 2014 doručená faxom a podaním doručeným 5. februára 2014 doplnená sťažnosť D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský   súd“)   č.   k.   5   Co   594/2013-117   z 15. novembra   2013   (ďalej   len   „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Okresným súdom Bratislava III je pod sp. zn. 14C/118/2013 vedené na základe návrhu sťažovateľky zo dňa 01.   07.   2013 konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy   – Zmluvy o   hypotekárnom   úvere...,   uzatvorenej   dňa 31.   12.   2008   a neplatnosti Zmluvy   o   zriadení   záložného   práva   k   nehnuteľnostiam   ZN-Hy...   Uvedené   zmluvy   boli uzatvorené so záložným veriteľom ISTROBANKA a. s..., právnym predchodcom odporcu v 1. rade – Československá obchodná banka, a. s... Ich neplatnosť vidí sťažovateľka v tom, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a odporujú viacerým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch... V konaní vo veci samej sťažovateľka argumentovala, že Zmluva o hypotekárnom úvere... a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... sú absolútne neplatné v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že obsahujú neprimerané a nemorálne klauzuly o podstatných náležitostiach zmlúv. Preto je podľa názoru sťažovateľky potrebné   v   prvom   rade   posúdiť   platnosť   jednotlivých   ustanovení   napadnutých   zmlúv   a dopad ich neplatnosti na platnosť týchto zmlúv ako celku.

Pri   úvahách   o   platnosti   dojednaní   zmluvnej   pokuty   (§   544-545a   Občianskeho zákonníka, § 300 – § 302 Obchodného zákonníka), je potrebné podľa názoru sťažovateľky predovšetkým skúmať, či tieto dojednania neodporujú ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý pre občianske, ako aj obchodné právne vzťahy stanovuje požiadavku súladu právneho úkonu   s   dobrými   mravmi,   s   ohľadom   na   primeranosť   a   výšku   pokuty,   pomer   hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti a iné okolnosti vyplývajúce z konkrétneho prípadu. Nesúlad s dobrými mravmi by mal za následok absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní, ktoré   súdu   neprislúcha   v   spotrebiteľských   vzťahoch   moderovať,   nakoľko   by   nič neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax. Uvedený záver vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10, pričom má sťažovateľka za to, že je možné ho analogicky aplikovať aj na obchodnoprávne vzťahy... Pri posudzovaní platnosti zmluvy o záložnom práve je teda taktiež potrebné skúmať súlad   jednotlivých   ustanovení   so   všeobecnými   požiadavkami   zákona   v   zmysle   §   39 Občianskeho   zákonníka,   s   ohľadom   na   primárnosť,   dosahovanú   dodržaním   zásady reciprocity   s   ohľadom   na   hodnotu   nehnuteľností,   ktorými   je   zabezpečená   pohľadávka veriteľa, pomerným porovnaním vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a   iné   okolnosti   vyplývajúce   z   konkrétneho   prípadu.   Sťažovateľka   pritom   poukazuje na spôsob   zabezpečenia   pohľadávky   veriteľa   nehnuteľnosťami,   ktorých   hodnota   je vo vzájomnom   nepomere   hodnote   a   významu   zabezpečovacej   povinnosti,   vzhľadom na skutočnosť, že vysoko prevyšuje výšku pohľadávky veriteľa.

Absolútne   neplatným   právnym   úkonom   je   podľa   sťažovateľky   aj   neprimerané protiplnenie,   v   tomto   prípade   ručenie   viacerými   nehnuteľnosťami   v   hodnote   vysoko prevyšujúcej pohľadávku veriteľa.

Sťažovateľka   potrebuje   mať   vyriešenú   otázku   oprávnenosti   postupov   odporcu v 1. rade,   ktorý   si   uplatňuje   uspokojenie   jeho   domnelých   pohľadávok   za   plnenie,   ktoré neposkytol a za vysoké sankcie, bez súdnej kontroly z neprijateľných zmluvných podmienok, vymedzených   v   ustanovení   §   53   ods.   1,   písm.   a,   k,   r,   Občianskeho   zákonníka,   ktoré nepožívajú   právnu   ochranu   v   zmysle   §   3   ods.   1   Občianskeho   zákonníka,   pokiaľ   ide o občianskoprávne vzťahy, respektíve v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o obchodnoprávne vzťahy.

Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy... bolo za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere... zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľky, ktoré sa nachádzajú v k. ú..., a sú zapísané na LV...

Na základe tejto Zmluvy o zriadení záložného práva podal odporca v 1. rade ako záložný   veriteľ   návrh   na   vykonanie   dobrovoľnej   dražby   odporcovi   v 2.   rade – Aukčná spoločnosť s. r. o..., ako dražobníkovi. Ako najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bola stanovená suma 210.750,- eur, ktorá podľa sťažovateľky absolútne nezodpovedá všeobecnej hodnote   predmetných   nehnuteľností,   ktoré   sú   predmetom   zálohu.   Znaleckým   posudkom č. 164/2008 vypracovaným znalcom J. S... boli totiž predmetné nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 531.102,70 eur.

V   dôsledku oznámenia   o konaní   dobrovoľnej dražby,   sp.   zn.   NCRdr.   3347/2013, ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013 o 10:30 hod., mala sťažovateľka dôvodnú obavu, že uskutočnením dobrovoľnej dražby, by mohlo dôjsť k postihu jej majetku v rozpore s dobrými mravmi, predajom za cenu, ktorá nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľností, navyše na základe zmluvy o záložnom práve, vyslovenia neplatnosti ktorej sa sťažovateľka domáha v súdnom konaní.

Preto sa sťažovateľka podaním zo dňa 02. 07. 2013 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy...,   a to formou verejnej dražby alebo iným predajom nehnuteľností, a odporcovi v 2. rade by uložil zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom zálohu, a to dražiť, predať a previesť nehnuteľnosti na tretie osoby, až do skončenia súdneho konania vo veci samej.

Okresný súd Bratislava III sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu sťažovateľky a uznesením zo dňa 22. 07. 2013, č. k. 14C 118/2013-64, rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi v 1. rade – Československej obchodnej banke, a. s. uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZB-Hy... zo dňa 31. 12. 2008   predajom   na   verejnej   dražbe   alebo   iným   predajom   predmetných   nehnuteľností. Odporcovi v 2. rade – Aukčnej spoločnosti, s. r. o. bol zároveň uložený zákaz výkonu dražby k týmto nehnuteľnostiam.

Proti   nariadenému   predbežnému   opatreniu   sa   odvolal   odporca   v   2.   rade,   ktorý navrhoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť.

O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 15. 11. 2013, č. k. 5Co 594/2013-117, napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa   22.   07.   2013,   č.   k.   14C   118/2013-64   zmenil   a   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia   zamietol.   Rozhodnutie   odôvodnil   odvolací   súd   tým,   že   v   prejednávanej   veci údajne nie sú splnené zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia...

Uvedeným   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   15.   11.   2013, č. k. 5Co 594/2013-117, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 12. 2013, bolo porušené základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na súdnu ochranu a spravodlivé prerokovanie veci vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym, svojvoľným záverom krajského   súdu   o   tom,   že   údajne   neboli   splnené   zákonné   predpoklady   na   vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd tento záver dostatočne neodôvodnil, keď uviedol len to, že nezistil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Opieral sa pritom len o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom,   že cena nehnuteľností bude nižšia ako to vyplýva z ohodnotenia znalcom J. S., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od roku 2008 a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur. Zároveň odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby za cenu 319.000,- eur. Uvedené tvrdenia však sťažovateľka nepovažuje za relevantné. Odvolací súd týmto   tvrdeniam   odporcu   bez   ďalšieho   skúmania   uveril,   hoci   nepreukazujú,   že   cena 210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe, ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri určovaní tohto najnižšieho podania. Všeobecný súd má pri svojom rozhodovaní dbať na to, aby jeho rozhodnutia boli presvedčivé, pre účastníkov, ako aj pre širšiu verejnosť prijateľné. V danom prípade mal krajský   súd   ako   súd   odvolací   obzvlášť   dbať   na   presvedčivosť   odôvodnenia   svojho rozhodnutia,   vzhľadom   na   to,   že   zaujal   vo   veci   opačný   názor   než   súd   prvého   stupňa. Potrebné je upozorniť tiež na to, že účastníci konania nemajú možnosť napadnúť uvedené rozhodnutie krajského súdu v občianskom súdnom konaní opravným prostriedkom... Krajský   súd   sa   zároveň   pri   rozhodovaní   vôbec   nezaoberal   predmetom   konania vo veci   samej,   t.   j.   že   sťažovateľka   sa   žalobou   zo   dňa   01.   07.   2013   domáha   určenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. V konaní vo veci samej sťažovateľka spochybňuje svoj záväzok voči odporcovi v 1. rade, resp. výšku tohto záväzku. Preto je potrebné pred tým, než odporca v 1. rade pristúpi k uspokojeniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva, vyriešiť najprv otázku platnosti Zmluvy o hypotekárnom úvere...   a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZN-Hy...

V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu) pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva. V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa – odporcu   v   1.   rade   bez   možnosti   súdneho   preskúmania   oprávnenosti   výšky   uplatnenej pohľadávky odporcu v 1. rade...

Účelom   nariadenia   predbežného   opatrenia   je   zabezpečiť   efektívnosť   základného konania, teda má sa dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní. Preto   by   bolo   v   príkrom   rozpore   s   účelom   konania,   aby   bol   majetok   vo   vlastníctve sťažovateľky   postihnutý   dobrovoľnou   dražbou,   keď   podkladom   na   vykonanie   dražby   sú zmluva o úvere a zmluva o záložnom práve, ktorých platnosť je spochybnená...

Potreba   dočasnej   úpravy   pomerov   účastníkov   predbežným   opatrením   bola preukázaná   oznámením   o   konaní   dobrovoľnej   dražby,   pričom   kedykoľvek   môže   byť uskutočnená opakovaná dražba.

Sťažovateľka,   ako   vlastník   nehnuteľností,   ktoré   majú   byť   predmetom   dražby, má nepochybne   naliehavý   záujem   na   nariadení   predbežného   opatrenia,   bez   ktorého   by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej právach. Takýmto zásahom do vlastníckeho práva bez predchádzajúcej   súdnej   kontroly   by   bola   napokon   i   výrazne   zhoršená   kvalita   života sťažovateľky, ktorá by prišla o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na uspokojovanie jej potrieb v súvislosti s bývaním. Zároveň by mohlo dôjsť k odpredaju predmetných nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky pod ich skutočnú trhovú hodnotu, v dôsledku čoho môže dôjsť i k ukráteniu záložného veriteľa. Ochrana majetkových práv sťažovateľky si teda vyžaduje neodkladné konanie zo strany súdu,   preto je daná naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia.

Už samotná možnosť vyslovenia neplatnosti právnych úkonov v súlade s návrhom sťažovateľky   na   začatie   konania   vo   veci   samej   je   dostatočným   dôvodom   pre   záver o pravdepodobnosti   nároku,   ktorému   sa   má   poskytnúť   ochrana.   V   prípade   realizácie záložného práva odporcom v 1. rade prostredníctvom dražby vykonanej odporcom v 2. rade by mohol byť zmarený účel konania o neplatnosť právnych úkonov.

Nariadením   predbežného   opatrenia   by   nakoniec   nedošlo   ani   k   obmedzeniu   práv odporcu v 1. rade, pretože jeho pohľadávka proti sťažovateľke zostane naďalej zachovaná a zabezpečená   záložným   právom.   Preto   je   splnená   aj   ďalšia   podmienka   nariadenia predbežného   opatrenia,   a   to,   že   ním   nedôjde   k   neprimeranej   ujme   na   strane   odporcu v 1. rade, a už vôbec nie k ujme na strane odporcu v 2. rade.

Sťažovateľka má na základe uvedeného za to, že osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a teda dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, preto krajský súd nepostupoval správne, keď jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne   si   sťažovateľka   dovoľuje   poukázať   na   rozhodovaciu   prax   súdov   (napr. uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18. 10. 2013, č. k. 4C/235/2013-45, potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. 12. 2013, č. k. 5Co/430/2013- 75, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 11. 2012, č. k. 17Co/190/2011), z ktorej vyplýva,   že   súdy   sa   plne   stotožňujú   s   potrebou   nariadenia   predbežného   opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k uspokojeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere, vyslovenie neplatnosti ktorej je predmetom konania vo veci samej, pretože len takto sa môže občan brániť proti tomu, aby sa veriteľ obohatil na jeho úkor bez súdnej kontroly a vymohol tak plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok... »

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   v   sťažnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   o   jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Krajského   súdu   Bratislava   zo   dňa   15.   11.   2013, sp. zn. 5Co 594/2013-117, porušené bolo.

Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivé   súdne   konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. 11. 2013, sp. zn. 5Co 594/2013-117, porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 11. 2013, sp. zn. 5Co 594/2013- 117, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 340,90 eur... na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľky...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením krajského   súdu,   ktorým   bolo   zmenené   uznesenie   okresného   súdu   tak,   že   jej   návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom okresným súdom bol zamietnutý.

Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi   v   1.   rade   nariadil   povinnosť   zdržať   sa   výkonu   záložného   práva   zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam..., predajom na verejnej dražbe alebo iným predajom nehnuteľností...

Odporcovi v 2. rade zakázal výkon dražby k nasledujúcim nehnuteľnostiam... Návrhom   vo   veci   samej,   doručeným   súdu   prvého   stupňa   dňa   01.   07.   2013   sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že Zmluva o hypotekárnom úvere... zo dňa 31. 12. 2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu v 1. rade... je neplatná. Rovnako sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam... zo dňa 31. 12. 2008..., ktorá slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky odporcu v 1. rade zo Zmluvy o hypotekárnom úvere... Návrhom,   doručeným   súdu   prvého   stupňa   dňa   02.   07.   2013,   sa   navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia...

Potrebu dočasnej úpravy účastníkov konania odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu, že uskutočnením dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať dňa 24. 07. 2013 by mohlo dôjsť k nedovolenému   a   nemorálnemu   postihu   majetku   navrhovateľky.   Vo   veci   samej   sa navrhovateľka domáha neplatnosti ako Zmluvy o úvere, tak aj Zmluvy o záložnom práve, ktorá   bola   uzatvorená   za   účelom   zabezpečenia   peňažnej   pohľadávky   navrhovateľa zo Zmluvy o úvere. Na základe Zmluvy o záložnom práve podal odporca v 1. rade ako záložný   veriteľ   návrh   na   vykonanie   dobrovoľnej   dražby   odporcovi   v   2.   rade   ako dražobníkovi, pričom najnižšie podanie na dobrovoľnej dražbe bolo stanovené na sumu 210.750   Eur,   ktoré   je   podľa   navrhovateľky   nápadne   nízke   a   nezodpovedá   všeobecnej hodnote   predmetných   nehnuteľností   stanovených   znaleckým   posudkom   č.   164/2008, vypracovaným znalcom Ing. J. S... na sumu 531.102,70 Eur.

Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich   nariadenie   predbežného   opatrenia   a   osvedčenia   nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že návrh je z časti   dôvodný,   pričom   sa   stotožnil   so   skutkovými   a   právnymi   dôvodmi   uvedenými v návrhu...

Voči uvedenému uzneseniu podal odporca v druhom rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že v zmysle § 205, ods. 2, písm. d) a písm. f) O. s. p. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní sa odporca v druhom rade vyjadroval aj k právnym dôvodom, ktoré sa týkajú návrhu vo veci samej...

K odvolaniu odporcu v druhom rade sa stručne vyjadril aj odporca v prvom rade, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so znením odvolania...

Zákonnými predpokladmi na vydanie predbežného opatrenia sú – potreba dočasnej úpravy   pomerov   účastníkov,   alebo   ak   existuje   obava,   že   prípadný   výkon   súdneho rozhodnutia by bol ohrozený.

V tomto prípade sa navrhovateľka snažila preukázať, že existuje potreba dočasnej úpravy   pomerov   účastníkov   konania.   Odvolací   súd,   však   takýto   dôvod   na   vydanie predbežného   opatrenia   nezistil.   Nosným   dôvodom,   ktorý   mal   odôvodňovať   vydanie predbežného opatrenia mal byť nepomer medzi cenou 281 000 euro, určenou znaleckým posudkom pre účely dražby a cenou 531 102,70 euro, ktorá má byť cenou nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku, vypracovaný znalcom Ing. J. S. v roku 2008.

Je všeobecne známym faktom, že cena nehnuteľností od roku 2008 prudko poklesla z dôvodov   svetovej   hospodárskej   krízy.   Preto   v   tomto   a   v   obdobných   prípadoch argumentovať   dnešný   stav   trhu   nehnuteľností   a   ich   predajnosť   s   cenami   nehnuteľností z roku 2008 je úplne neadekvátne. Keďže na predmetnej nehnuteľnosti, už prebehla dražba s najnižším podaním 381 000 euro, je zjavné, že trhová a tým pádom aj predajná cena nehnuteľnosti   bude   podstatne   nižšia   ako   sa   snaží   navrhovateľka   deklarovať   sumou 531 102,70 eura. Za všeobecný pokles cien nehnuteľností nemožno viniť odporcov, preto má odvolací   súd   za to,   že   v   tomto   prípade   nebol   zistený   žiadny   dôvod,   ktorý   by   mohol odôvodňovať nariadenie navrhovateľkou navrhovaného predbežného opatrenia. Odporca v odvolaní preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby minimálne prostredníctvom dvoch známych realitných internetových portálov za cenu 319 000 eur, čo výrazne neguje tvrdenia navrhovateľky o neprimeranosti cenového rozdielu medzi cenou 531 302,70 euro (z roku 2008) a cenou 281 000 euro (znalecký posudok vyhotovený pre potreby dražby).

Súd   pri   rozhodovaní   o   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   nemusí   a   ani nemôže, vzhľadom na charakter konania o predbežnom opatrní, dodržať procesný postup pre dokazovanie v súdnom konaní, avšak musí mať osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Takéto nebezpečenstvo však v   tomto   konaní   na   základe   skutočností   vyplývajúcich   z   podaného   odvolania   nebolo preukázané.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nemal preukázané, že by boli splnené zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia a podľa § 220 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov... “

Sťažovateľka namieta nesprávne právne závery v uznesení krajského súdu a vo svojej argumentácii zdôraznila, že „K porušeniu uvedených práv sťažovateľky došlo arbitrárnym, svojvoľným záverom krajského súdu o tom, že údajne neboli splnené zákonné predpoklady na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Krajský   súd   tento   záver   dostatočne   neodôvodnil... Opieral sa pritom len o tvrdenia odporcu v 2. rade o tom, že cena nehnuteľností bude nižšia ako to vyplýva z ohodnotenia znalcom..., čo dôvodil jednak poklesom cien nehnuteľností od roku 2008 a jednak tým, že už sa uskutočnila dražba s najnižším podaním 381.000,- eur. Zároveň odporca v 2. rade uviedol, že nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj mimo dražby za cenu 319.000,- eur... Odvolací súd týmto tvrdeniam odporcu bez ďalšieho skúmania uveril, hoci nepreukazujú, že cena 210.750,- eur uvedená ako najnižšie podanie na dražbe, ktorá sa mala konať dňa 24. 07. 2013, je skutočne primeranou cenou za nehnuteľnosti. V odôvodnení uznesenia sa odvolací súd vôbec nezaoberá postupom odporcu v 2. rade pri určovaní tohto najnižšieho podania...

Krajský   súd   sa   zároveň   pri   rozhodovaní   vôbec   nezaoberal   predmetom   konania vo veci   samej,   t.   j.   že   sťažovateľka   sa   žalobou   zo   dňa   01.   07.   2013   domáha   určenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú podkladom pre realizáciu záložného práva formou dobrovoľnej dražby...

V návrhu na začatie konania vo veci samej sťažovateľka poukazuje na viacerých miestach na neoprávnenosť postupov odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu) pri vyčíslení jeho pohľadávky, ktorej uspokojenie si zabezpečil zriadením záložného práva. V prípade výkonu dražby pred tým, než bude v súdnom konaní vyriešená táto otázka, by to znamenalo postih majetku sťažovateľky na uspokojenie domnelej pohľadávky veriteľa – odporcu   v   1.   rade   bez   možnosti   súdneho   preskúmania   oprávnenosti   výšky   uplatnenej pohľadávky odporcu v 1. rade...“.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods.   1   dohovoru)   je   umožniť   každému   reálny   prístup   k   súdu,   pričom   tomuto   právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a   právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za   následok   porušenie   niektorého   z   princípov   spravodlivého   procesu,   ktoré   neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Vychádzajúc   z   uvedených   právnych   názorov   ústavný   súd   na   účely   posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietané uznesenie krajského súdu.

Ústavný súd po preskúmaní uznesenia krajského súdu argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil   ako   spôsobilú   spochybniť   ústavnú   udržateľnosť   záverov   krajského   súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom   aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu   do   namietaného uznesenia v súlade   s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, a tiež nezistil, že by posudzované uznesenie krajského súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj   stabilná rozhodovacia   činnosť ústavného súdu   (II.   ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 ústavy a   práva   na spravodlivé konanie podľa   čl.   6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, a preto je naplnený dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný   súd   poznamenáva,   že   všeobecný   súd   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach   všeobecných   súdov,   ale   bez   toho,   aby   vykonal   dokazovanie,   ktoré   je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov   a   jeho   subsumpcia   pod   príslušné   právne   normy   (obdobne   napr.   II.   ÚS   71/07, III. ÚS 26/08).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   uznesením   krajského   súdu   odmietol   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti,   odmietnutie   ďalšej   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namieta porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, je len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim   zo   vzájomného   vzťahu   medzi   právami   hmotno-právneho   charakteru a ústavnoprocesnými   princípmi   z   perspektívy   ich   možného   porušenia   (rovnako III. ÚS 316/2011).

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   krajský   súd   sa   pri   aplikácii   hmotnoprávnych ustanovení nedopustil protiústavnosti a jeho postup a uznesenie sú založené na ústavne konformnom výklade príslušných právnych predpisov. Ústavný súd preto odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celosti sa ústavný súd ďalšími jej nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014