znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 82/08- 6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   I.   O.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   14   ods.   1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím sp. zn. 4 Cdo 32/2006 v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. O.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2007 doručená sťažnosť JUDr. I. O. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 1 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného   paktu   o občianskych   a   politických   právach   rozhodnutím   sp.   zn. 4 Cdo 32/2006 v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Sťažovateľ   namieta,   že   najvyšší   súd,   na   ktorý   sa   obrátil,   sa „nevysporiadal s dôvodmi dovolania podľa § 241 ods. 2   písm. a/b/c/“,   a   tým mal porušiť už uvedené ústavné práva.

Sťažovateľ konštatuje, že všeobecný súd nebral ohľad na skutočnosť, že sťažovateľ ako účastník mal právo v konaní prednášať návrhy, ku ktorým je súd povinný prihliadnuť.

Ďalej   sťažovateľ   namieta,   že   mu   nebolo   umožnené   sa   zúčastniť   na   vyhlásení napadnutého   rozsudku,   a tiež   to,   že   nebol   dodržaný   zákonom   ustanovený   postup   pri vybavovaní námietok sťažovateľa, čo sa týka namietania predpojatosti sudcov.

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv a aby zrušil označené rozhodnutia. Taktiež sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd výrokom v náleze ustanovil advokáta a odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   §   53   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Zmeškanie   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   nemožno odpustiť, t. j. ústavný súd každú sťažnosť, ktorá mu bola doručená po uplynutí tejto lehoty, odmietne podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Zo spisu a z   priložených listín vyplýva, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu z 30. mája 2007 sp. zn. 4 Cdo 32/2006 nadobudol právoplatnosť 19. júna 2007. Predmetná sťažnosť   bola   podaná   v čase   (30.   decembra   2007   na   pošte),   keď   už   uplynula   lehota ustanovená   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   a navyše   ústavný   súd   sa   takmer identickým   návrhom   týkajúcim   sa   toho   istého   rozsudku   najvyššieho   súdu   už   zaoberal uznesením z 27. septembra 2007 č. k. IV. ÚS 236/07-11, ktorým bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, takže neboli splnené podmienky na jej opätovné prerokovanie.

Vo zvyšnej časti sťažnosť, a to namietané porušenie práv procesným uznesením tej istej spisovej značky najvyššieho súdu   z   3. septembra 2007 a listom podpredsedníčky z   31.   októbra   2007,   tiež   odmieta   ako   zjavne   neopodstatnenú,   lebo   tieto   orgány nerozhodovali   o žiadnom   ústavou   garantovanom   práve   alebo   slobode,   len   reagovali   na nespokojnosť sťažovateľa s už označeným rozsudkom najvyššieho súdu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú   súvislosť   (príčinná   súvislosť)   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

V prípade   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný súd   zistil,   že   takáto   príčinná   súvislosť neexistuje, to znamená, že namietaným postupom všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť k porušeniu práv označených navrhovateľom.

Ústavný   súd   sa   preto   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených v sťažnosti.

Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako návrh podaný oneskorene a zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008