znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 81/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom, Advokátska   kancelária,   Perličková   26,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky opatrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Spr. 3304/2013 z 2. júla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 3. februára 2014 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Hončárom, Advokátska kancelária, Perličková 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   opatrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. Spr. 3304/2013 z 2. júla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ podal na Okresný súd Bratislava II dňa 16. novembra 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia práva v pracovnoprávnej veci. Žalobnému návrhu bola pridelená spisová značka 18C/298/2007.

Vo veci žaloby konal okresný súd, krajský súd a najvyšší súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Cdo 278/2009-69 zo dňa 08. septembra 2010 zrušil uznesenia Krajského   súdu   Bratislava   č.   k.   3Co/282/08-40   a   Okresného   súdu   Bratislava   II č. k. 18C/298/2007-35 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Po vrátení veci, 07. októbra 2010, na Okresný súd Bratislava II bola sťažovateľova vec   26.   októbra   2010   zaevidovaná   do   súdneho   registra   8C/200/2010,   v   ktorom   bol rozvrhom práce na rok 2010 určený zákonným sudcom Mgr. Raul Pospíšil.

Dňa   23.   augusta   2012   súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k   žalobe.   Dňa 1. októbra 2012 sa žalovaný písomne vyjadril k žalobe.

Dňa 25. 03. 2013 sa vo veci konalo pojednávanie. Súd po vyvolaní veci oboznámil prítomných, že nesprávnym zápisom došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu a spis bude musieť byť presunutý do senátu JUDr. Staněka, ktorý je zákonným sudcom v zmysle rozvrhu práce na rok 2010. Uznesením súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa   07.   októbra   2013   Okresný   súd   Bratislava   II   vo   veci   8C/200/2010   doručil sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie vo veci sp. zn. 8C/200/2010 podpísané sudcom JUDr. Milanom Staněkom. Pojednávanie bolo vytýčené na 11. 11. 2013.

Sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava II doručil 22. 10. 2013 k sp. zn. 8C/200/2010 námietku nesprávneho zákonného sudcu.

Okresný súd Bratislava II písomnosťou zo dňa 9. 01. 2014 oznámil sťažovateľovi, že pokiaľ   sťažovateľ   trvá   na   námietke   nesprávneho   zákonného   sudcu   smerujúcu   proti konajúcemu sudcovi JUDr. Milanovi Staněkovi, jediným orgánom kompetentným rozhodnúť je Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti oprávnenej osoby... Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   §   152   ods.   3   veta   druhá   Vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších zmien, ak dovolací súd nerozhodne inak, po zrušení veci na základe mimoriadneho opravného prostriedku sa vec zapíše do súdneho registra tomu senátu alebo samosudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, vec sa vedie pod novou spisovou značkou a súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí na spisovom obale a v súdnom registri, kde sa vyznačí aj výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 152 ods. 7 Vyhlášky... č. 543/2005 Z. z., ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote určenej podľa prvej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia.

Zo   súdneho   spisu   vyplýva,   že   sťažovateľova   vec   sa   po   rozhodnutí   v   konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku vrátila na Okresný súd Bratislava II. Na tomto súde mala byť, vychádzajúc z ustanovenia § 152 ods. 3 veta druhá Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z..., zapísaná do súdneho registra samosudcovi, ktorý rozhodoval vec pred jej zrušením. Takým sudcom bol JUDr. Staněk, ktorý bol zákonným sudcom súdneho registra 18C. Okresný   súd   Bratislava   II   pochybil,   keď   sťažovateľovu   vec   po   skončení   konania o mimoriadnom   opravnom   prostriedku   nezapísal   do   súdneho   registra   18C   pod   novou spisovou značkou a nevyznačil   súvislosť so spisovou značkou 18C/298/2007,   čím došlo k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia § 152 ods. 3 Vyhlášky MS SR.

Sťažovateľovu   vec   okresný   súd   zapísal   do   súdneho   registra   8C   a   to pod sp. zn. 8C/200/2010, v ktorom bol podľa rozvrhu práce na rok 2010 zákonným sudcom Mgr.   Raul   Pospíšil.   Súd   v   sťažovateľovej   veci   ďalej   konal   pod   spisovou   značkou 8C/200/2010. Vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaný sa k žalobe vyjadril, doručil vyjadrenie súdu. Súd vo veci vytýčil pojednávanie.

Na   pojednávaní   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že   došlo   k   nezákonnej   zmene zákonného sudcu a spis bude musieť byť presunutý do senátu JUDr.   Staněka, ktorý je zákonným sudcom v zmysle rozvrhu práce za rok 2010.

Niet   pochybností   o   tom,   že   Okresný   súd   Bratislava   II   nepostupoval   po   vrátení sťažovateľovej veci na ďalšie konanie zákonným spôsobom. Pochybenie v porušení § 152 ods.   3   veta   druhá   Vyhlášky   MS   SR   č.   543/2005   Z.   z.   však   bolo   možné,   s   poukazom na ustanovenie § 152 ods. 7 veta prvá Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z..., odstrániť v lehote 30 dní a to opatrením predsedu súdu. Keďže predseda súdu v lehote 30 dní od zápisu sťažovateľovej veci do súdneho registra 8C žiadne opatrenie nevydal, zákonným sudcom sťažovateľa v jeho veci je Mgr. Raul Pospíšil, ktorý bol v zmysle rozvrhu práce za rok 2010 zákonným sudcom súdneho registra 8C. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu v sťažovateľovej veci. Možno len konštatovať, že síce k pochybeniu zo strany Okresného súdu Bratislava II došlo ale zákonným postupom podľa vety   prvej   §   152   ods.   7   Vyhlášky   MS   SR   č.   543/2005   Z.   z...   nebolo   pochybenie   súdu odstránené, čo znamená, že platí druhá veta § 152 ods. 7 a sťažovateľovu vec dokončí zákonný sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená, tj. Mgr. Raul Pospíšil.

Zákonnosť postupu Okresného súdu Bratislava II, však nemožno tvrdiť o opatrení predsedníčky súdu zo dňa 02. 07. 2013 Spr. 3304/2013. Na základe tohto opatrenia sa zákonným sudcom sťažovateľovej veci vedenej pod sp. zn. 8C/200/2010 stal JUDr. Milan Staněk zákonný sudca súdneho registra 18C a to namiesto Mgr. Raula Pospíšila, ktorý bol rozvrhom práce na rok 2010 určený zákonným sudcom súdneho registra 8C, do ktorého bola   sťažovateľova   vec   zaevidovaná.   Uvedené   opatrenie   predsedníčky   súdu   sťažovateľ vníma ako odňatie zákonnému sudcovi a porušenie práva zaručeného v Čl. 48 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky. Na vydanie opatrenia predsedníčky súdu Spr. 33042013 nebol žiadny zákonný dôvod...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/200/2010 opatrením predsedníčky súdu Spr. 3304/2013 zo dňa 02.07.2013 porušil základné právo P. K. podľa Čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   podľa   ktorého   nikoho   nemožno   odňať   jeho zákonnému sudcovi.

Opatrenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava II Spr. 3304/2013 zo dňa 02. 07. 2013 zrušuje.

P. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie sťažovateľa   o porušení   základného práva   nebyť odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy,   a   to   opatrením predsedníčky okresného súdu   sp.   zn. Spr.   3304/2013 z 2. júla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.

Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).

Procesný   postup,   v   ktorom   o   veci   účastníka   konania nerozhodol   zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods.   1   ústavy,   a   rozhodnutie   vydané   v   takomto   konaní   preto   nemôže   byť   ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu práva, porušenie   ktorého   sťažovateľ   namieta,   t.   j.   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému sudcovi, k porušeniu ktorého malo dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje iný všeobecný súd na základe sťažovateľovi dostupných   opravných   prostriedkov   predstavujúcich   účinné   právne   prostriedky   nápravy namietaného porušenia jeho práva.

V   zmysle   ustanovenia   §   201   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“) účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   odvolaním,   pokiaľ   to   zákon nevylučuje.

V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z   citovaných   zákonných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva, že na základe   prípadného   odvolania   podaného   sťažovateľom   proti   budúcemu   rozsudku okresného súdu, tento rozsudok môže byť odvolacím súdom preskúmaný okrem iného aj z hľadiska, či okresný súd bol pri rozhodovaní správne obsadený, a teda či sťažovateľ nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Na základe sťažovateľom podaného odvolania by sa tak odvolací   súd   v rozsahu   svojej   prieskumnej   právomoci   musel   v   podstate   vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresného súdu uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Navyše,   v   zmysle §   237   písm.   g)   OSP nesprávne obsadenie   súdu,   resp.   odňatie účastníka jeho zákonnému sudcovi zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zároveň   poukazuje   na   právny   názor,   ktorý   už   opakovane   vyslovil vo svojej   rozhodovacej   činnosti,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon   o   ústavnom súde neumožňuje zmeškanie   tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, I. ÚS 24/05).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na pojednávaní v namietanom konaní konanom 25.   marca   2013   bol   konajúcim   sudcom   JUDr.   Raulom   Pospíšilom   upozornený,   že „nesprávnym zápisom došlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu a spis bude musieť byť presunutý do senátu JUDr. Staněka, ktorý je zákonným sudcom v zmysle rozvrhu práce na rok 2010“. Zároveň sťažovateľ uviedol, že predvolanie na ďalšie pojednávanie, ktoré mu bolo okresným súdom doručené 7. októbra 2013, bol ako sudca konajúci vo veci označený JUDr. Milan Staněk, pričom sťažovateľ 22. októbra 2013 doručil okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010 podanie, ktorým namietal, že JUDr. Milan Staněk nie je zákonným sudcom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ podľa sťažovateľa došlo k porušeniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   opatrením   predsedníčky okresného súdu z 2. júla 2013, o tomto opatrení sa sťažovateľ mohol dozvedieť aj dozvedel (o   čom   svedčia   opísané   skutočnosti)   v čase   presahujúcom   dva   mesiace   pred doručením sťažnosti ústavnému súdu, je daný dôvod aj na odmietnutie jeho sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanej.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014