znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 81/2012-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. T. S., T., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., P., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 19   ods.   1, 2   a 3   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2 Pv 1028/11-9 z 13. decembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. T. S. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2012 doručená sťažnosť Mgr. T. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   8   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Trenčín   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 1028/11-9 z 13. decembra 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie prokuratúry“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo 22. novembra 2011 doručené   uznesenie   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v T.,   odboru   kriminálnej polície,   oddelenia   ekonomickej   kriminality   ČVS:   ORP-1136/OEK-TN-2011   zo 16. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“), ktorým bol v posudzovanej trestnej veci   pribratý   znalec   z odboru   psychológie,   ktorý   má   odpovedať   na   položené   otázky (týkajúce sa sťažovateľa) „Aké sú charakterové rysy osobnosti Mgr. T. S..., či boli zistené patologické rysy osobnosti, ako sa prejavili v danom prípade... Aký je intelekt... T. S... so zameraním sa na jeho schopnosť vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnil, priamo alebo nepriamo, posúdiť charakterové rysy osobnosti... Na základe vlastného pozorovania posúďte vierohodnosť osobnosti a výpoveď svedka Mgr. T. S...“.

3.   Proti   tomuto   uzneseniu   vyšetrovateľa   podal   sťažovateľ   sťažnosť.   Napadnutým uznesením prokuratúry bola sťažnosť sťažovateľa zamietnutá, pretože prokurátor okresnej prokuratúry zistil, že nie je dôvodná.

4. Podľa názoru sťažovateľa obe uznesenia (bod 2 a 3) «sú nezákonné a sú v rozpore s   Ústavou...   a   Dohovorom...   Postup   polície   a   prokurátora...   považujem   za   zjavne nezákonný, priamo za zvrátený, absurdný. Tento postup pripomína metódy vyšetrovania v totalitnom   štáte,   nerešpektuje   základné   zásady   demokracie,   zákonnosti,   ochrany základných   ľudských   práv   a   slobôd.   Obrazne   povedané,   mi   postup   orgánov   činných v trestnom konaní pripadá ako snaha podrobiť ma akoby skúmaniu „na detektore lži“ ešte pred mojim výsluchom. Takýto postup považujem za neprípustný psychický nátlak vyvíjaný na moju osobu.

Považujem   za   celkom   neprípustné,   aby   osoba,   ktorá   je   podozrivá   zo   spáchania trestného   činu   bola   v   postavení   svedka   podrobená   znaleckému   dokazovaniu,   aké   bolo v danom   prípade   nariadené.   Dokonca   ide   o   očividné   obchádzanie   zákona,   pretože... v skutočnosti sa jedná o vyšetrenie duševného stavu svedka, ktoré je upravené špeciálne v ustanovení   §   150   Tr.   poriadku,   kedy   je   svedecká   výpoveď   obzvlášť   dôležitá,   o   tejto svedeckej   výpovedi   sú   závažné   pochybnosti,   vždy   je   potrebný   príkaz   súdu   a   znalecký posudok podávajú dvaja znalci.

Považujem za nebezpečný jav, aby vyšetrujúci policajt vopred bez toho, aby svedka čo   len   videl,   poznal,   alebo   vypočul,   ešte   pred   jeho   výsluchom   nariadil   znalecké dokazovanie. Takýto prípad nepoznám, pretože je neprípustný a ide o unikát...

Neviem si predstaviť, že by v hocijakej inej trestnej veci boli zisťované takéto údaje o bežných svedkoch, alebo podozrivých osobách bez toho, aby pre to boli dané zákonné dôvody v zmysle §150 Tr. poriadku a už vôbec nie pred ich výsluchom, resp. v situácii, keď výpoveď oprávnene odmietnu.».

5.   Sťažovateľ   po   odcitovaní   v bode   1   označených   práv,   ktoré   boli   podľa   neho porušené, navrhol, aby ústavný súd vyniesol takýto nález:

„Prokurátor   Okresnej   prokuratúry...   uznesením   zo   dňa   13.   12.   2011   č.   k. 2 Pv 1028/11-9,   ktorým   zamietol   sťažnosť   Mgr.   T.   S.   podanú   proti   uzneseniu vyšetrovateľa... ČVS ORP 1136/OEK-TN-2011 zo dňa 16. 11. 2011 porušil základné právo sťažovateľa podľa článku 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Ústavy..., podľa článku 8 Dohovoru... Uznesenie   prokurátora   Okresnej   prokuratúry...   zo   dňa   13.   12.   2011   č.   k. 2 Pv 1028/11-9 sa zrušuje.

Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1500 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra... sťažovateľovi do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

Okresná   prokuratúra...   je   povinná   zaplatiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastupovania   vo   výške   269,58   €  ...   do   15   dní   od   doručenia   nálezu   na   účet   právneho zástupcu sťažovateľa...“

6.   Prvý   námestník   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny   prokurátor“)   na   výzvu   ústavného   súdu   listom   z 8.   februára   2012   č.   k. IV Spr 41/12-2   inter   alia   oznámil,   že   navrhuje   sťažnosť   odmietnuť   pre   neprípustnosť z dôvodu   nevyčerpania   vnútroštátnych   prostriedkov   nápravy,   pretože „generálny prokurátor... sám vo vlastnej kompetencii vyhodnotil predloženú sťažnosť Mgr. T. S. zo dňa 2. 1. 2012 ako podnet na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku a odstúpil ho organizačnému   a   kontrolnému   odboru   na   ďalšie   konanie.   Tento   postup   korešponduje ustanoveniu   §   364   odsek   3   Trestného   poriadku,   pretože   zákonná   lehota   na   prípadné zrušenie napadnutého uznesenia uplynie až dňa 13. marca 2012.“.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

9. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 19 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru došlo v dôsledku vydania napadnutého uznesenia prokuratúry (bod 1 a 5).

10. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať vecným prieskumom nosných dôvodov   podanej   sťažnosti,   je   vždy   povinný   preskúmať   procesnú   stránku   veci.   Z toho vyplýva,   že   iba   v prípade,   ak   sťažnosť   spĺňa   všetky   zákonom   ustanovené   formálne náležitosti   a zároveň   neexistujú   dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom   súde,   sa   ňou   môže   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp. podľa § 49 zákona   o ústavnom   súde   ako   prostriedku   ochrany   ústavou   (alebo   kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

11. Z konania o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda vyplýva, že ústavnému súdu   prislúcha   právomoc   zaoberať   sa   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (I. ÚS 78/99).

12. V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľ v súvislosti s napadnutým uznesením prokuratúry podal sťažnosť na ústavnom súde a zároveň napadnuté uznesenie prokuratúry bude preskúmané postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku (pozri bod 6). Podľa § 363   ods.   1   Trestného   poriadku   je   generálny   prokurátor   oprávnený   zrušiť   právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak „... takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“. Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku „generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia“.

13.   Ak   sa   za   tejto   situácie   sťažovateľ   domáhal   svojho   práva   na   ústavnom   súde a zároveň   bude   napadnuté   uznesenie   prokuratúry   posudzovať   aj   generálny   prokurátor v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu k napadnutému uzneseniu prokuratúry rozhodovať generálny prokurátor.

14. Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09),   že   v prípade podania   mimoriadneho   opravného   prostriedku   a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je ústavná   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po   rozhodnutí   o dovolaní.   Pritom   lehota na podanie   takejto   sťažnosti   bude   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54). Ústavný súd k uvedenému už iba dodáva, že v súvislosti   s už   uvedeným   nie   je   podstatné,   či   sťažovateľ   podal   tento   mimoriadny prostriedok sám alebo generálny prokurátor o ňom rozhodol „sám vo vlastnej kompetencii“. Rozhodujúcou   je   skutočnosť,   že   napadnuté   uznesenie   prokuratúry   bude   preskúmané postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Uvedené konanie predchádza ústavnému prieskumu zo strany ústavného súdu.

15.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   napadnuté   uznesenie prokurátora nemá povahu konečného rozhodnutia v posudzovanej trestnej veci, ktoré by s konečnou platnosťou zasahovalo do sťažovateľom označených práv. Otázka ne/ústavnosti položených   otázok   znalcovi   je   predmetom   celého   trestného   konania   a ústavnému   súdu v tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho ukončení,   s výnimkou mimoriadnych   situácií, napríklad ak je súčasne dotknutá osobná   sloboda   jednotlivca,   teda   po   vyčerpaní všetkých   procesných   prostriedkov,   ktoré obvinenému poskytuje Trestný poriadok.

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012