znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 81/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., S., vo veci namietaného porušenia základných práv a slobôd zaručených v čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   sp. zn. 3 Tp 6/05 zo 17. marca 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tpo 25/05 z 5. apríla 2005 o jeho vzatí do väzby a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2005   doručená   sťažnosť   P.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného porušenia základných práv a slobôd zaručených v čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 3 Tp 6/05   zo   17.   marca   2005   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tpo 25/05 z 5. apríla 2005 o jeho vzatí do väzby.

2.   Sťažovateľ   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   a dohovoru   uznesením   menovaných   súdov   s tým,   aby   bolo uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   2   Tpo   25/05   z 5.   apríla   2005   zrušené   a vec   vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie (pozri nižšie bod 4 tejto časti odôvodnenia).

3.   Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že: „Okresný   súd   v Starej   Ľubovni   svojím uznesením zo dňa 17. 03. 2005, sp. zn. 3 Tp 6/05, podľa § 68 ods. 1 Trestného poriadku, ma z dôvodov § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zobral do väzby. Väzba sa začala dňa 14. 03. 2005 o 16. 30 hod. (...). Krajský súd uznesením, sp. zn. 2 Tpo 25/05, zo dňa 05. 04. 2005 (...) zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Starej Ľubovni, sp. zn. 3 Tp 6/05.“

Sťažovateľ považuje predmetné rozhodnutie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu „za nesprávne a nezákonné“ z nasledovných dôvodov: „Dňa 14. 03. 2005 o 11.10 hod. som sa dostavil na výsluch, ktorého termín bol zrealizovaný na základe dohody vyšetrovateľa   PZ   a môjho   právneho   zástupcu   v trestnej   veci,   ČVS:ORP-1322/OEK-SL- 2004,   v ktorej   som   obvinený   s ďalšími   nestotožnenými   osobami   za spolupáchateľstvo k trestnému činu vydierania, podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Trestného zákona. Vyšetrovateľ PZ   mi   oznámil,   že   urobí   konfrontáciu   medzi   mnou   a otcom   poškodeného,   ako   aj konfrontáciu medzi mnou a matkou poškodeného. Prvý výsluch začal o 11.15 hod., čo aj potvrdil samotný vyšetrovateľ PZ, ktorý bol predvolaný súdom. Vyšetrovateľ na výzvu súdu vysvetlil, že došlo k písarskej chybe a výsluch sa začal o 11.15 hod. a nie ako je uvedené v zápisnici o 12.15 hod. Po skončení druhej konfrontácie mi vyšetrovateľ PZ oznámil, že nech   počkám,   pretože   musí   zavolať   prokurátorovi   do Popradu,   ktorý   robí   dozor   nad vyšetrovacím spisom. Na moje naliehanie, ako aj naliehanie môjho právneho zástupcu nám vyšetrovateľ ukázal príkaz prokurátora na zadržanie, ktorý mu bol doručený dňa 18. 02. 2005. Na moju žiadosť, aby som mohol odísť domov, z dôvodu, že sa chcem naobedovať a v prípade nutnosti mu budem k dispozícii doma, povedal, že ja domov nepôjdem a že ma zadržiava.

Záznam   o zadržaní   mne   doteraz   z neznámych   príčin   vyšetrovateľ   PZ   vyhotovil až o 16.30   hod.   toho   istého   dňa   a návrh   na   vzatie   do   väzby   bolo   podané   dozorujúcim prokurátorom dňa 16. 03. 2005 o 11.20 hod.“

Podľa   názoru   sťažovateľa: „Na   základe   týchto   skutočností   treba   počiatok   lehoty uvedenej v § 77 ods. 1 Trestného poriadku počítať od začatia prvého úkonu, teda od 14. 03. 2005   o 11.15 hod.,   kedy som sa dostavil na   políciu na   účelom   urobenia vyšetrovacích úkonov a z polície som už von nebol pustený, preto od tejto doby bola obmedzená moja osobná sloboda. Pričom chcem okrem iného poukázať, že vyšetrovateľ PZ už dňa 18. 02. 2005 mal na mňa príkaz na zatknutie, čiže vedel, že po úkonoch ma zadrží. Túto skutočnosť vyšetrovateľ   PZ   potvrdil   aj   pred   súdom.   Taktiež   podľa   môjho   názoru lehota,   ktorá   je uvedená v § 77 ods. 1 Trestného poriadku skončila dňa 16. 03. 2005 o 11.15 hod., teda keď ešte nebol podaný návrh na vzatie do väzby na súd.

Na   základe   horeuvedených   skutočností   jednoznačne   vyplýva,   že   návrh   na   vzatie do väzby nebol podaný v čas, teda v zákonom stanovenej lehote 48 hodín, pretože došlo k omeškaniu s podaním návrhu o 5 minút. Na základe tejto skutočnosti chcem poukázať na poslednú vetu ustanovenia § 75 Trestného poriadku, ktorá hovorí, že návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.“

Sťažovateľ   taktiež   namietal   dôvod   väzby „...v zmysle   ustanovenia   §   67   ods.   1 písm. c) Trestného poriadku, na základe ktorého ma súd zobral do väzby“. V tomto ohľade poukazoval na skutočnosť, že v jeho prípade nešlo o pokračovanie v trestnej činnosti.

4. Sťažovateľ poukázaním na uvedené porušenia základných práv a slobôd uviedol, že nižšie súdy v napádaných uzneseniach dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých aj procesne zle rozhodli, a preto navrhol, aby ústavný súd prijal rozhodnutie nasledovného znenia: „Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením, sp. zn. 3 Tp 6/05, zo dňa 17. 03. 2005 (...) a Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 2 Tpo 25/05, zo dňa 05. 04. 2005   (...)   porušili   jeho   práva   podľa   čl.   16   ods.   1,   čl.   17   ods.   3,   4   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie   Krajského súdu   v Prešove,   sp.   zn.   2 Tpo 25/05,   zo   dňa   05.   04.   2005 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.“

II.

Z obsahu   sťažnosti,   k nej   pripojených   písomností   a zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. Tp 6/05 vyplýva následovné:

1.   V zápisnici   o výsluchu   obvineného   (sťažovateľa)   napísanej   okresným   súdom 16. marca 2005 so začiatkom o 13.00 h. sťažovateľ uviedol:

„... Na otázku súdu (...) udáva (...) dohodol som sa konkrétne s Mgr. R., že sa budem dostavovať na úkony v súvislosti so začatým trestným stíhaním. Ja som sa s menovaným dohodol, že nemusí mi posielať písomné predvolania na úkony, ale dal som mu telefonický kontakt na   moju družku   a to   na mobilný   telefón.   Nikdy   som   túto   dohodu s menovaným neporušil, stále keď ma zavolal tak som prišiel. (...) Na otázku súdu akým spôsobom sa dozvedel, že sa má dostaviť na políciu udáva: Mgr. R. volal mojej družke, ona potom sa skontaktovala   s mojim   advokátom   a ten   povedal,   aby   som   sa v pondelok   ráno   dostavil k výsluchu a tak sa aj stalo. (...) V pondelok ráno okolo 11.00 hod. resp. 11.05 hod. som bol na polícií, a išiel som za Mgr. R. a tam už ma čakal koncipient a cigáni s ktorými som mal byť konfrontovaný. (...) Ja som tam čakal v kancelárii vyšetrovateľa s koncipientom svojho advokáta. Vyšetrovateľ sa vrátil s rómkou okolo 11.15 hod. až 11.20 hod. a potom pristúpil ku konfrontácií medzi nami (...)“.

Obhajca   sťažovateľa   k predmetu   veci   uviedol: „(...)   Obvinený   i s mojim koncipientom sa dostavil na políciu o 11.05 hod. a hneď začali vyšetrovacie úkony. Teda podľa môjho názoru začala plynúť lehota obvinenému o 11.05 hod., pretože vtedy došlo k obmedzeniu   jeho osobnej   slobody a bol k dispozícii   vyšetrovateľovi.   (...)   Prvý   výsluch začal   o 11.15   hod.   a skončil   o 12.15   hod.   a konfrontácia   neviem   kedy   začala,   pretože nemáme   k dispozícii   prvú   stranu   zápisnice   ale   skončila   o 12.41 hod.   Po   skončení konfrontácie oznámil vyšetrovateľ obvinenému, že má písomný príkaz OP P. na zadržanie a preto nemôže opustiť budovu polície.“

Na výsluchu prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry v P. (ďalej len „prokurátor“) uviedol: „(...) poukazujem na to, že o 11.05 hod. obv. mohol aj odísť z úradu vyšetrovania, teda nebola obmedzená jeho osobná sloboda (...)“

2.   Predvolaný   svedok   Mgr.   J.   R.,   ktorý   viedol   vyšetrovanie   sťažovateľa na pokračujúcom   výsluchu   sťažovateľa   17.   marca   2005   uviedol: „(...)   Na   otázku   súdu či vyšetrovateľ   vyzýval   obvineného   aj   písomne,   alebo   len   telefonicky   udáva:   do   piatku minulého týždňa som sa s nim kontaktoval len telefonicky a prvá písomná predvolanka išla obvinenému až koncom minulého týždňa. A predtým som žiadal z operatívy, aby preverili, či je doma alebo nie. Následne som sa skontaktoval s obhajcom obvineného a vzájomne sme sa dohodli, že obvinený v pondelok príde za mnou. Pokiaľ si dobre pamätám prišiel za mnou po jedenástej. V tom čase už bol prítomný aj koncipient JUDr. G., a boli tam aj všetci účastníci, ktorých som mal úkon vykonať, a hneď sme pristúpili ku konfrontácií, myslím, že to bolo okolo 11.15 až 11.20 hod. najneskôr.

Na   otázku   súdu či k obsahu   vykonaného   úkonu nemali   účastníci výhrady   svedok udáva: ja som sa každého pýtal a nikto z prítomných nič nenamietal. Všetkým som zápisnicu dal podpísať a bez výhrady ju všetci podpísali (...) Na otázku prokurátora, aby svedok uviedol, či bol na OO PZ obvinený predvedený príslušníkmi polície, alebo nejakým iným spôsobom   obmedzený   na   slobode,   alebo   mu   boli   priložené   puta   a pod.   svedok   udáva: obvinený nebol nijakým spôsobom obmedzovaný, ani mu nebol zamedzený žiaden pohyb, nebol uzavretý v priestore, aby mal zamedzenú možnosť pohybu.

Na otázku obhajcu, aby svedok uviedol či bezprostredne po skončení konfrontácie oznámil obvinenému, že ho zadržiava, svedok udáva: vybral som pokyn OP P. a prečítal som mu ho, ale ešte som si to chcel overiť a telefonicky som sa kontaktoval s prokuratúrou a oficiálne bolo rozhodnuté o zadržaní obvineného okolo 15.30 hod.

Na   ďalšiu   otázku   či   po   vykonaní   úkonov   sa   dožadoval   obv.   odchodu   z budovy a čo mu na to povedal svedok udáva: on sa pýtal, že keď chce môže, ale bude na neho vydaný príkaz na zatknutie. Neviem, kde konkrétne chcel ísť.

Na otázku prokurátora, aby svedok uviedol či do momentu zadržania bol obvinený nejakým spôsobom obmedzovaný a ak áno akým spôsobom, svedok udáva: ja som ho nijako neobmedzoval, hoci bol v budove, mohol odísť, ujsť, voľne sa pohybovať a podobne tak, ako som to už vyššie uviedol. (...)

Na otázku obhajcu, aby svedok uviedol či po skončení konfrontácie sa obv. domáhal odchodu na obed, svedok udáva: volal manželke v tom zmysle a že nepríde asi tak skoro na obed, lebo si musí vyjasniť určité veci, hovoril niečo o obede, ale ja som mu na to nič konkrétne nepovedal len to, že idem zavolať do Popradu a trvám na svojej predchádzajúcej výpovedí. (...)“

Po výsluchu svedka okresný súd vyhlásil následovne uznesenie:„Podľa § 68 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 67 ods. 1, písm. c) Tr. por. berie do väzby obvineného (...).

Väzba sa začína dňom 14. 3. 2005 o 16.30 hod. a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v L. Súd zamieta návrh prokurátora na vzatie obvineného do väzby z dôvodu § 67 ods. 1, písm. a) Tr. por.“

3. Okresný súd svoje rozhodnutie sp. zn. 3 Tp 6/05 zo 17. marca 2005 odôvodnil nasledovne:

„(...) Pri výsluchu obvineného pred súdom dňa 16. 3. 2005 o 13.00 hod. spochybnil obhajca obvineného skutočnosť, že písomné záznamy o vykonaných vyšetrovacích úkonoch vyšetrovateľom zo dňa 14. 3. 2005 nezodpovedajú skutočným časom, kedy boli vykonané a tým nebola zachovaná lehota 48 hodín zo strany Okresnej prokuratúry na podanie návrhu na   vzatie   do   väzby   súdu   (§   76   ods.   4   Tr.   por.)   a obvinený   by   mal   byť   prepustený zo zadržania. (...)

Súd   sa   teda   prioritne   musel   najskôr   vysporiadať   s touto   vznesenou   námietkou včasnosti   podaného   návrhu   na   vzatie   do   väzby.   Z výsluchu   obvineného,   vyšetrovateľa i obhajcu   nesporne   vyplýva   skutočnosť,   že   dňa   14.   3.   2005   sa   obvinený   na   základe telefonického   dojednania   obhajcu   s vyšetrovateľom   dostavil   v doobedňajších   hodinách okolo 11.00 hod. za účelom vykonania vyšetrovacích úkonov na OO PZ v S. Asi o 11.15 hod. začal podľa jeho vyjadrenia i výsluch u vyšetrovateľa prvý úkon konfrontácia medzi obvineným a M. Č. Vyšetrovateľ vysvetlil rozpor medzi časom, ktorý je uvedený v zápisnici o konfrontácií 12.15 hod. tak jeho začiatok ako aj koniec, že zrejme došlo ku pisárskej chybe,   lebo   tento   úkon   začal   o hodinu   skôr   a ukončený   bol   o 12.15   hod.   O 12.30   hod. pokračoval   s obvineným   v ďalšej   konfrontácií   s E.   Č.   a tá   skončila   o 12.41   hod.   Až   po skončení   tohto   úkonu,   keď   obvinený   chcel   z budovy   odísť   mu   vyšetrovateľ   oznámil,   že nemôže a uviedol aké dôsledky to pre neho môže mať. (...)

K obmedzeniu   osobnej   slobody   obvineného   došlo   najskôr   po   ukončení   druhého vyšetrovacieho   úkonu,   t. j. o 12.41 hod.,   kedy   už   obvinený   sa   nemohol   z budovy   polície vzdialiť. Prokurátor podal návrh na vzatie do väzby na tunajšom súde osobne do podateľne súdu dňa 16. 3. 2005 o 11.20 hod., teda v zákonnej lehote 48 hodín a preto súd musel skúmať či, a ktorý z dôvodov väzby je daný na strane obvineného.“

K dôvodu   väzby   podľa   §   67   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   uviedol: „Obvinenému sú kladené za vinu skutky, ktoré mal spáchať v novembri a decembri roku 2004, teda v čase keď bol už trestné stíhaný pre iný trestný čin, teda už v tom čase bol uzrozumený   s tým,   že   je   voči   nemu   vedené   trestné   stíhanie   a nevyhol   sa   tomu   istému problému. Voči trestnému rozkazu nepodal odpor a teda existuje v danom prípade dôvodná obava, že ponechaním obvineného na slobode by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Z tohto dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel. Väzba obžalovaného sa začína zadržaním tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v L. (...)“

Na základe sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 17. marca 2005 o jeho vzatí do väzby (ktorú odôvodnil v zásade skutočnosťami a tvrdeniami už predom oboznámenými;   pozri   body   2,   3   a 4   v   I.   časti   odôvodnenia)   krajský   súd   uznesením č. k. 2 Tpo 25/05-39   z 5.   apríla   2005   podľa   §   148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku zamietol jeho sťažnosť. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil nasledovne: „(...) Krajský súd   po   preskúmaní   napadnutého   uznesenia,   sťažnosti   obvineného   a dôkazov,   ktoré   boli zabezpečené   v tejto   trestnej   veci   dospel   k záveru,   že   rozhodnutie   okresného   súdu   bolo urobené v súlade so zákonom.

Námietku obvineného, že nebola dodržaná zákonná 48-hodinová lehota na podanie návrhu na vzatie do väzby prokurátora súdu, považuje aj krajský súd za neodôvodnenú. Z výsluchu vyšetrovateľa totiž vyplýva, že obvineného zadržal až po vykonaní konfrontácií dňa 14. 2. 2005 o 16.30 hod.

(...)   Z výpovede   vyšetrovateľa   vyplýva,   že   tento   predvolal   obvineného na konfrontácie,   a nie   za   účelom   jeho   zadržania.   Až   po   vykonaných   konfrontáciách a telefonickom   rozhovore   s prokurátorom   dospel   k záveru,   že   je   potrebné   obvineného zadržať. Toto zadržania bolo urobené 14. 3. 2005 o 16.30 hod.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Trestného poriadku, ako aj vyššie uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že návrh na vzatie obvineného do väzby bol prokurátorom podaný na súde v zákonnej lehote.

Krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o tom, že u obvineného boli dané a sú dané dôvody väzby uvedené v § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu   konkrétne   skutočnosti,   ktoré   odôvodňujú   obavu,   že   bude   pokračovať   v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený bol doposiaľ súdne trestaný trestným rozkazom zo dňa 10.   12.   2004 sp.   zn. 2 T 28/04 pre spolupáchateľstvo trestného činu úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.   Teraz   stíhanej   trestnej   činnosti   sa   mal   dopustiť   v mesiaci   november a december 2004, teda musel a vedel o tom, že bol už odsúdený pre iný úmyselný trestný čin a napriek tomu mal spáchať ďalší úmyselný trestný čin.

Aj podľa názoru krajského súdu je daná konkrétna skutočnosť odôvodňujúca obavu, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. (...)“

4.   Sťažovateľ   podaním   z 2.   mája   2005   podal   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“) „Podnet   na   podanie   sťažnosti   pre porušenie zákona   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v Prešove,   zo   dňa   05.   04.   2005, č. k. 2 Tpo   25/05-39“, ktorý   odôvodnil   už   vopred   oboznámenými   skutočnosťami prezentovanými v jeho už v tomto rozhodnutí citovaných podaniach.

Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Pz 66/05-12 z 12. mája 2005 (označeným ako „...vyrozumenie o vybavení podania“) sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) okrem iného oznámila, že: „(...) Z obsahu listín pripojených k podaniu je zistiteľné, že obvinený P. H.   sa 14. marca   2005   sám   a dobrovoľne   (na   základe   konsenzu   medzi   vyšetrovateľom a Vami) dostavil za účelom vykonania dôkazných prostriedkov vo forme konfrontácií so svedkami. Procesné úkony vyšetrovateľ začal realizovať dňa 14. marca 2005 o 11.15 hodine a skončil ich vykonaním identického dňa o 12.41 hodine.

Následne   bol   obvinený   P.   H.   zadržaný   v   súlade   s ustanovením   §   75   Trestného poriadku. V zápisnici o zadržaní obvineného vyšetrovateľ písomne uviedol deň 14. marec 2005 a čas 16.30 hodín ako okamih obmedzenia osobnej slobody obvineného.

Prokurátor   okresnej   prokuratúry   podal   návrh   na   vzatie   obvineného   do   väzby 16. marca   2005.   Návrh   bol   doručený   sudcovi   Okresného   súdu   v Starej   Ľubovni   v čase o 11.20   hodine.   Postup prokurátora   okresnej   prokuratúry pri   rozhodovaní   o zadržanom obvinenom bol v súlade so zákonom.

Lehoty upravené v ustanoveniach § 75 a § 77 odsek 1 Trestného poriadku,   boli prokurátorom v celom rozsahu dodržané.

Zákonná 48-hodinová lehota na rozhodnutie o zadržanom obvinenom začala najskôr prokurátorovi   plynúť   dňa   14. marca   2005   o 12.   41   hodine   (najneskôr   o 16.30   hodine) a uplynula dňa 16. marca 2005 o 12.41 hodine (najskôr).

Plynutie tejto lehoty určenej podľa hodín, ktoré sa počíta „od okamihu po okamih“ (nepočíta   sa   pravidlami   predpokladanými   v ustanovení   §   60   odsek   1,   3   Trestného poriadku),   nie   je   determinované   časovým   obdobím   vykonania   dôkazných   prostriedkov vyšetrovateľom   za   osobnej   účasti   obvineného,   pretože   takýto   postup   by   bol   v rozpore s ustanovením § 71 odsek 6 Trestného poriadku. Vami v podaní prezentované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 1992, spisovej značky 2 Ntv 43/1992, ktoré je Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dobre známe, poskytuje riešenie inej procesnej situácie, a to rozhodovanie o zadržanom obvinenom na základe počítania lehôt určených   podľa   hodín,   vzhľadom   na   existenciu   obmedzenia   osobnej   slobody   páchateľa formou predvedenia podľa ustanovení Zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ešte pred jeho procesným zadržaním.

Rozhodnutie o väzbe obvineného je rozhodnutím tzv. procesnej povahy. Rozhodnutie   o väzbe   môže   vydať   súd   len   v prípade   kumulatívnej   existencie tzv. formálnych   podmienok   a tzv.   materiálnych   podmienok.   formálne   podmienky   väzby sú upravené v ustanovení § 68 odsek 1 prvej vety Trestného poriadku, podľa ktorého, vziať do   väzby   možno   len   osobu,   proti   ktorej   bolo   vznesené   obvinenie   (§   163).   Materiálne podmienky väzby sú upravené v stanovení § 67 odsek 1 Trestného poriadku (...).

Existenciu materiálnych a formálnych podmienok väzby posudzujú príslušné orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovateľ, prokurátor a sudca, samosudca, predseda senátu, resp. senát) in concréto, teda podľa skutkovo–právneho statusu každej (jednotlivej) trestnej veci. (...)   O trvajúcej   existencii   podmienok   väzby   obvineného   P.   H.,   upravených v ustanovení § 67 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, majú právomoc a povinnosť rozhodovať len príslušné orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú, podľa ustanovenia § 72 odsek 1 Trestného poriadku, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca v prípravnom konaní trestnom a samosudca, predseda senátu, resp. senát v konaní pred súdom.

Vzhľadom   na   opakovanosť,   charakter   trestnej   činnosti   páchanej   obvineným (obvinený sa mal ako spolupáchateľ dopustiť dvoch skutkov, v blízkej časovej súvislosti, implikujúcich zákonné znaky trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona), si dovoľujem vyjadriť záver   o objektívnej existencii dôvodov väzby obvineného, ustálených v súlade s ustanovením § 67 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Judikatúra, ktorú ste v podaní citovali (R 39/1995), bola nesprávne interpretovaná. (...)“

5.   Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zistil,   že   sťažovateľ   bol   uznesením zo 16. novembra   2005,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   29.   novembra   2005,   prepustený z väzby   na slobodu.   Okresný   súd   v jeho   trestnej   veci   (vedenej   pod   sp.   zn.   2   T   38/05) rozhodol 15. januára 2007 rozsudkom, ktorý napadol odvolaním prokurátor.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   nemôže zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov,   a že   jeho   úloha   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).

S odvolaním sa na uvedenú judikatúru ústavného súdu sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   závery   všeobecných   súdov   (okresného súdu a krajského   súdu)   sú   dostatočne   zdôvodnené   a   nevybočujú   z rámca   uváženia vyplývajúceho z § 67 ods. 1 písm. c), § 75 a § 77 ods. 1 Trestného poriadku platného v rozhodnom čase (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Preto nemožno závery okresného súdu a krajského súdu   považovať ani za arbitrárne, ani za svojvoľné   a zjavne   neodôvodnené.   Názory   menovaných   súdov   na   plynutie   lehôt (v súvislosti s určením momentu zadržania a včasnosti podania návrhu prokurátora na vzatie do   väzby),   ako   aj   posúdenie   dôvodov   väzby,   s   ktorými   sa   stotožnila   aj   generálna prokuratúra, sú celkom legitimné a neprotirečia zásadným spôsobom zistenému skutkovému stavu uvedenému v príslušnom trestnom spise. Nebol preto žiaden dôvod do týchto záverov zasahovať z hľadiska sťažovateľom označených základných ústavných práv.

Pokiaľ   všetky   zainteresované   orgány   (okresný   súd,   krajský   súd,   generálna prokuratúra) v podstate zhodne v danej veci vychádzali zo zistenia, resp. ich závery tomu neprotirečili,   že   zákonná   48-hodinová   lehota   na   rozhodnutie   o zadržanom   obvinenom (sťažovateľovi) začala prokurátorovi najskôr plynúť 14. marca 2005 o 12.41 h. a uplynula najskôr 16. marca 2005 o 12.41 h., a to z toho dôvodu, že obvinený sťažovateľ sa 14. marca 2005   sám   a dobrovoľne   na   základe   konsenzu   medzi   vyšetrovateľom   a jeho   právnym zástupcom dostavil cca o 11.00 h. za účelom vykonania dôkazných prostriedkov vo forme konfrontácií   so   svedkami,   a teda   v tomto   čase   nebolo   možné   hovoriť   o zadržaní či obmedzení jeho osobnej slobody, potom takýmto zisteniam nemožno priradiť arbitrárnosť ani svojvoľnosť a zjavnú neodôvodnenosť.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2007