znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 81/04-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   B.   M.,   bytom   N.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   T.   K., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 493/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 493/01   p o r u š i l základné právo Ing. B. M., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   493/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. B. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 29. apríla 2004   č.   k.   I.   ÚS   81/04-10   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   B.   M.,   bytom   N.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   Mgr.   T.   K.,   Advokátska   kancelária, B.,   vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 493 /01.

Z prijatej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   16.   novembra   2001   podala   na Okresnom súde Bratislava II návrh vo veci vyslovenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, vyplatenia neuhradenej časti mzdy a náhrady mzdy.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   „Konanie   na   okresnom   súde...   prebieha   od 16. novembra 2001, t. j. viac ako 2 roky a 4 mesiace, a to bez toho, aby sa vo veci začalo pojednávať, pričom posledným úkonom súdu bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku a odstránenie   vád   návrhu,   ktorej   podnecovateľka   v stanovenej   lehote   v celom   rozsahu vyhovela“.

Sťažovateľka   viackrát   (30.   januára   2003,   13.   marca   2003,   6.   novembra   2003) urgovala pokračovanie v konaní a ani   sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi okresnému súdu 22. mája 2003 neviedla k efektívnej náprave. Vo veci nie je do dňa podania jej sťažnosti ústavnému súdu na súde prvého stupňa ešte rozhodnuté.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva a priznal jej finančné zadosťučinenie „vo výške 30 000 Sk“.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   poverenou   predsedníčkou,   vyjadrením   sp.   zn. Spr. 2076/04 z 24. mája 2004 a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 2. júna 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 439/01.

Dňa 16. novembra 2001 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a vyplatenie neuhradenej časti mzdy a náhrady mzdy proti odporcovi   č. 1 MAGNETIC HEALTH CARE, s r. o., Bratislava a spol. (odporcom č. 2 až č. 4).

Podaniami z 30. januára 2003 a 13. marca 2003 žiadala sťažovateľka pokračovať v konaní.

Na   prieťahy   v konaní   podala   22.   mája   2003   sťažovateľka   sťažnosť   adresovanú predsedovi okresného súdu.

Podľa pokynu zo 7. júla 2003 súdna kancelária vyzvala sťažovateľku na odstránenie nedostatkov podania a zaplatenie súdneho poplatku vo výške 700 Sk a doručila odporcovi č. 3 návrh na vyjadrenie (odporcom č. 1, č. 2 a č. 4 – pošta zásielku nedoručila).

Sťažovateľka   21.   júla   2003   uhradila   súdny   poplatok   a doručila   súdu   požadované písomné dokumenty (výpoveď doručenú osobne aj poštou, výplatné pásky).

Odporkyňa č. 3 sa 15. augusta 2003 vyjadrila k návrhu.Sťažovateľka 6. novembra 2003 žiadala pokračovať v konaní.Okresný   súd   14.   apríla   2004   zisťoval   na   internete   údaje   odporcu   č.   1   (výpis z obchodného registra).

Sudca 21. apríla 2004 pokynom nariadil súdnej kancelárii oznámiť sťažovateľke, že okresný súd bude zisťovať miesto pobytu odporcov a až potom vytýči termín pojednávania, a súčasne vyžiadať   z Okresného   súdu   Bratislava   I aktuálny   výpis   z obchodného   registra týkajúci sa odporcu č. 1 s uvedením rodných čísel odporcov č. 2 až č. 4.

K sťažnosti   bola   pripojená   odpoveď   poverenej   predsedníčky   okresného   súdu sťažovateľke z 8. júla 2003 (na jej sťažnosť z 22. mája 2003), podľa ktorej „... vo veci zistila prieťahy v konaní... zákonná sudkyňa bola na zistené prieťahy upozornená ako aj na potrebu konať vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov“.

K sťažnosti bol pripojený aj návrh na začatie konania v predmetnej veci (doručený 16.   novembra   2001),   v ktorom   je   uvedená   výška   mesačnej   mzdy   sťažovateľky,   doba, v ktorej jej nebola zaplatená mzda, a dátum doručenia jej listiny o rozviazaní pracovného pomeru. Súčasne bolo okresnému súdu oznámené, že súdny poplatok sťažovateľka zaplatí „... po doručení výzvy súdu a oznámení platobných symbolov“.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Poverená predsedníčka okresného súdu   vo svojom   vyššie uvedenom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti ako i obsahom predmetného spisu som vo veci   nezistila   prieťahy   v konaní,   nakoľko   vzhľadom   na   zaťaženosť   jednotlivých   sudcov považujem úkony vykonané v spise z hľadiska ich časového odstupu za primerané. Vzhľadom   na   uvedené   považujem   sťažnosť   podanú   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky za neopodstatnenú, nakoľko nedošlo k porušeniu namietaného základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Právny   zástupca   v stanovisku   k predmetnému   vyjadreniu   uviedol,   že: „So stanoviskom Okresnému súdu Bratislava II nesúhlasím z dôvodov uvedených v podanom podnete, pričom sťažnosť považujem naďalej za opodstatnenú.“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   21   C   493/01,   v ktorom   sťažovateľka vystupuje   ako   navrhovateľka,   došlo   k porušeniu   jej   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná vec nie je sporom, ktorý by bolo potrebné považovať za zložitú vec, ktorá by ovplyvňovala doterajšiu dĺžku konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa o priebeh konania zaujímala (nahliadnutie do súdneho spisu 15. januára   2003,   viacnásobné   urgovanie   pokračovania   v konaní,   sťažnosť   na   prieťahy v konaní) a promptne reagovala na výzvu okresného súdu na doplnenie návrhu o písomné dôkazné materiály a zaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ ide o zaplatenie súdneho poplatku až na výzvu súdu, ústavný súd berie do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka si bola vedomá svojej povinnosti zaplatiť súdny poplatok už pri podaní návrhu na začatie súdneho konania a čakala na súčinnosť okresného súdu (súdny poplatok zaplatí „... po doručení výzvy súdu a oznámení platobných symbolov“), aby ho mohla zaplatiť, čo sa aj v skutočnosti stalo.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol

- od nápadu veci 16. novembra 2001 do 7. júla 2003 (výzva sťažovateľke a zaslanie návrhu odporcom na vyjadrenie), t. j. v trvaní 19 mesiacov a 3 týždňov,

- od 21. júla 2003 (úhrada súdneho poplatku a doručenie požadovaných písomností sťažovateľkou)   do   21.   apríla   2004   (vyžiadanie   aktuálneho   výpisu   z obchodného registra a oznam sťažovateľke), t. j. v trvaní 9 mesiacov,bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   nečinný,   teda   vyše   28   mesiacov   (dvoch   rokov a štyroch mesiacov) neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali   ako   objektívne   príčiny   spôsobiť   tieto   prieťahy,   nemožno   akceptovať.   Vysoká „zaťaženosť jednotlivých sudcov“ nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vychádzajúc z postupu okresného súdu v predmetnom konaní (zisteného z obsahu súdneho spisu sp. zn. 12 C 493/01) ústavný súd neakceptoval názor poverenej predsedníčky okresného súdu vyjadrený v jej stanovisku k opodstatnenosti sťažnosti (z 24. mája 2004), ale akceptoval jej odpoveď na sťažovateľkinu sťažnosť z 8. júla 2003 konštatujúcu prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že „... nepriaznivé následky, ktoré boli spôsobené prieťahmi v konaní postupom sudcu okresného súdu, najmä vzhľadom na vznik dočasnej zlej sociálnej situácie podnecovateľky a členov jej rodiny, zastávam názor, že sú dané dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia vo výške   30   000   Sk.   Podnecovateľka   zastáva   názor,   že   uvedená   výška   finančného zadosťučinenia je vzhľadom na okolnosti jej prípadu primeraná, pričom poukazuje najmä na to, že okresný súd vo veci naďalej nevykonáva žiadne úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu   vo   veci,   a len   naďalej   prehlbuje   jej   právnu   neistotu“. Keďže   iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú   a bezdôvodnú   nečinnosť   okresného   súdu)   považuje   za   primerané   vo   výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Keďže   sťažovateľka   o náhradu   trov   konania   nepožiadala,   ústavný   súd   sa   touto problematikou nezaoberal.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2004