znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 801/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu17. decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc.   JUDr.   Branislav   Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10051/2014   až   sp.   zn.Rvp 10070/2014 a sp. zn. Rvp 11548/2014 až sp. zn. Rvp 11579/2014 vo veci namietanéhoporušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC 132/2013 zo 14. februára 2013 (sp. zn.Rvp 10051/2014), sp. zn. 9 NcC 181/2013 zo 7. marca 2013 (sp. zn. Rvp 10052/2014), sp.zn.   6   NcC   134/2013   zo   14.   februára   2013   (sp. zn. Rvp 10053/2014),   sp.   zn.   10   NcC139/2013 z 13. marca 2013 (sp. zn. Rvp 10054/2014), sp. zn. 6 NcC 331/2013 z 28. marca2013   (sp. zn. Rvp 10055/2014),   sp.   zn.   9   NcC   44/2014   z   15.   mája   2014   (sp.   zn.   Rvp10056/2014), sp. zn. 9 NcC 39/2014 z 15. mája 2013 (sp. zn. Rvp 10057/2014), sp. zn. 9NcC 43/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10058/2014), sp. zn. 9 NcC 40/2014 z 15. mája2013   (sp. zn. Rvp 10059/2014),   sp.   zn.   9   NcC   46/2014   z   15.   mája   2014   (sp.   zn.   Rvp10060/2014), sp. zn. 9 NcC 45/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10061/2014), sp. zn. 9NcC 37/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10062/2014), sp. zn. 9 NcC 42/2014 z 15. mája2014   (sp. zn. Rvp 10063/2014),   sp.   zn.   5   NcC   26/2014   z   31.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10064/2014),   sp. zn.   5   NcC   324/2013   zo   4.   apríla   2013(sp. zn. Rvp 10065/2014),   sp.   zn.   7   NcC   22/2014   z 26.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10066/2014),   sp.   zn.   9   NcC   27/2014   z   27.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10067/2014),   sp.   zn.   10   NcC   27/2014   z   31.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10068/2014),   sp.   zn.   10   NcC   28/2014   z   31.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10069/2014),   sp. zn.   6   NcC   27/2014   z   31.   marca   2014(sp. zn. Rvp 10070/2014), sp. zn. 10 NcC 44/2014 z 9. júla 2014 (sp. zn. Rvp 11548/2014),sp.   zn.   10   NcC   437/2013   z   11.   decembra   2013   (sp. zn.   Rvp   11549/2014),sp. zn. 10 NcC 415/2013   zo   14.   novembra   2013   (sp.   zn.   Rvp 11550/2014),sp. zn. 8 NcC 454/2013   z   28.   novembra   2013   (sp.   zn.   Rvp   11551/2014),sp. zn. 11 NcC 71/2013 zo 7. januára 2014 (sp. zn. Rvp 11552/2014), sp. zn. 9 NcC 38/2014z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 11553/2014), sp. zn. 5 NcC 31/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp   11554/2014),   sp.   zn.   9   NcC   457/2013   z   12.   decembra   2013(sp. zn. Rvp 11555/2014),   sp.   zn.   5   NcC   38/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11556/2014),   sp.   zn.   5   NcC   40/2014   z 30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11557/2014),   sp.   zn.   5   NcC   32/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11558/2014),   sp.   zn.   5   NcC   35/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11559/2014),   sp.   zn.   5   NcC   39/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11560/2014),   sp.   zn.   5   NcC   30/2014   z 30. apríla   2014(sp. zn. Rvp 11561/2014),   sp.   zn.   5   NcC   36/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11562/2014),   sp.   zn.   5   NcC   34/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11563/2014),   sp.   zn.   5   NcC   33/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11564/2014),   sp.   zn.   5   NcC   37/2014   z 30. apríla   2014(sp. zn. Rvp 11565/2014),   sp.   zn.   5   NcC   42/2014   z   30.   apríla   2014(sp. zn. Rvp 11566/2014),   sp.   zn.   9   NcC   145/2013   zo   7.   marca   2013(sp. zn. Rvp 11567/2014),   sp. zn.   10   NcC   129/2013   z   28.   februára   2013(sp. zn. Rvp 11568/2014),   sp.   zn.   5 NcC 338/2013   z   30.   apríla   2013(sp. zn. Rvp 11569/2014),   sp.   zn.   10   NcC   135/2013   z 28. februára   2013(sp. zn. Rvp 11570/2014),   sp.   zn.   6   NcC   329/2013   z   28.   marca   2013(sp. zn. Rvp 11571/2014),   sp.   zn.   5   NcC   132/2013   zo   7.   marca   2013(sp. zn. Rvp 11572/2014),   sp.   zn.   7   NcC   132/2013   zo   6.   februára   2013(sp. zn. Rvp 11573/2014),   sp. zn.   5   NcC   133/2013   z   19.   marca   2013(sp. zn. Rvp 11574/2014),   sp.   zn.   8   NcC   137/2013   z   28.   februára   2013(sp. zn. Rvp 11575/2014),   sp.   zn.   10   NcC   131/2013   z   19.   februára   2013(sp. zn. Rvp 11576/2014),   sp.   zn.   10   NcC   127/2013   z   13.   marca   2013(sp. zn. Rvp 11577/2014),   sp.   zn.   6   NcC   428/2014   z   30.   apríla   2013(sp. zn. Rvp 11578/2014)   a   sp.   zn.   10   NcC   186/2013   z   19.   februára   2013(sp. zn. Rvp 11579/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   podsp. zn. Rvp 10051/2014   až   sp.   zn.   Rvp   10070/2014   a   sp.   zn.   Rvp   11548/2014   ažsp. zn. Rvp 11579/2014 s   p   á   j   a na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   podsp. zn. Rvp 10051/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   podsp. zn. Rvp 10051/2014 o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskejrepubliky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. augusta2014   a   8.   septembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a právana spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 6 NcC 132/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 181/2013zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 134/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 139/2013z 13. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 331/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 44/2014z 15. mája   2014,   sp.   zn.   9   NcC   39/2014   z   15.   mája   2013,   sp.   zn.   9   NcC   43/2014z 15. mája 2014,   sp.   zn.   9   NcC   40/2014   z   15.   mája   2013,   sp.   zn.   9   NcC   46/2014z 15. mája 2014,   sp. zn.   9   NcC   45/2014   z   15.   mája   2014,   sp.   zn.   9   NcC   37/2014z 15. mája 2014,   sp.   zn.   9 NcC   42/2014   z   15.   mája   2014,   sp.   zn.   5   NcC   26/2014z 31. marca 2014,   sp.   zn.   5 NcC 324/2013   zo   4.   apríla   2013,   sp.   zn.   7   NcC   22/2014z 26. marca   2014,   sp.   zn.   9 NcC 27/2014   z   27.   marca   2014,   sp.   zn.   10   NcC   27/2014z 31. marca   2014,   sp.   zn.   10 NcC 28/2014   z   31.   marca   2014,   sp.   zn.   6   NcC   27/2014z 31. marca   2014,   sp.   zn.   10 NcC 44/2014   z   9.   júla   2014,   sp.   zn.   10   NcC   437/2013z 11. decembra   2013,   sp.   zn.   10 NcC   415/2013   zo   14.   novembra   2013,sp. zn. 8 NcC 454/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 11 NcC 71/2013 zo 7. januára 2014,sp.   zn.   9   NcC   38/2014   z   15.   mája   2014,   sp.   zn.   5 NcC   31/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 9 NcC 457/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 5 NcC 38/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn.   5   NcC   40/2014   z   30.   apríla   2014,   sp.   zn.   5 NcC 32/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 5 NcC   35/2014   z   30.   apríla   2014,   sp.   zn.   5 NcC 39/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 5 NcC   30/2014   z   30.   apríla   2014,   sp.   zn.   5 NcC 36/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 5 NcC   34/2014   z   30.   apríla   2014,   sp.   zn.   5 NcC 33/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 5 NcC   37/2014   z   30.   apríla   2014,   sp.   zn.   5 NcC 42/2014   z   30.   apríla   2014,sp. zn. 9 NcC 145/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 129/2013 z 28. februára 2013,sp. zn. 5 NcC 338/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 135/2013 z 28. februára 2013,sp. zn. 6 NcC 329/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 132/2013 zo 7. marca 2013,sp. zn. 7 NcC 132/2013 zo 6. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 133/2013 z 19. marca 2013,sp. zn. 8 NcC 137/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 131/2013 z 19. februára 2013,sp. zn. 10 NcC 127/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 428/2014 z 30. apríla 2013a sp. zn. 10 NcC 186/2013 z 19. februára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. V nadväznosti na obsiahlu argumentáciu a s poukazom na rozhodovaciu prax takNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, abyústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súduoznačenými v petite jednotlivých sťažností boli porušené jej základné práva podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uzneseniakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a zároveň jej priznáprimerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov   konania.   Sťažovateľka   súčasnenavrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

7.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.Rvp 10051/2014   až   sp.   zn.   Rvp   10070/2014   a   sp.   zn.   Rvp   11548/2014   až   sp.   zn.Rvp 11579/2014 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa   ústavný   súd   už   zaoberal   v   uplynulom   období   a   v   ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   námietkach   zaujatosti   vznesených   sťažovateľkou   vprvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoježalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k v bode 1 namietaným rozhodnutiam krajského súdu sa tátonemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   102/2014   z   5.   marca   2014,sp. zn. I. ÚS 92/2013   z   13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013   z   29.   mája   2013,sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013,sp. zn. II. ÚS 87/2014   z   30.   januára   2014),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z   dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

9.   Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým„hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konanípred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s týmistým   účastníkom,   a   to   spoločnosťou   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   Tieto   sú   pre   všetkýchzainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tietoskutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,keďže   aj   podľa   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nie   je   nevyhnutné   akopredpoklad   možnosti   obrátiť   sa   na   tento   medzinárodný   súdny   orgán   vyčerpať   právnyprostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobnýchprípadoch ako neefektívny.

10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú   v   konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybaveniav predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014