SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 801/2014-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriouFridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokátdoc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 10051/2014 až sp. zn.Rvp 10070/2014 a sp. zn. Rvp 11548/2014 až sp. zn. Rvp 11579/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC 132/2013 zo 14. februára 2013 (sp. zn.Rvp 10051/2014), sp. zn. 9 NcC 181/2013 zo 7. marca 2013 (sp. zn. Rvp 10052/2014), sp.zn. 6 NcC 134/2013 zo 14. februára 2013 (sp. zn. Rvp 10053/2014), sp. zn. 10 NcC139/2013 z 13. marca 2013 (sp. zn. Rvp 10054/2014), sp. zn. 6 NcC 331/2013 z 28. marca2013 (sp. zn. Rvp 10055/2014), sp. zn. 9 NcC 44/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp10056/2014), sp. zn. 9 NcC 39/2014 z 15. mája 2013 (sp. zn. Rvp 10057/2014), sp. zn. 9NcC 43/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10058/2014), sp. zn. 9 NcC 40/2014 z 15. mája2013 (sp. zn. Rvp 10059/2014), sp. zn. 9 NcC 46/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp10060/2014), sp. zn. 9 NcC 45/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10061/2014), sp. zn. 9NcC 37/2014 z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 10062/2014), sp. zn. 9 NcC 42/2014 z 15. mája2014 (sp. zn. Rvp 10063/2014), sp. zn. 5 NcC 26/2014 z 31. marca 2014(sp. zn. Rvp 10064/2014), sp. zn. 5 NcC 324/2013 zo 4. apríla 2013(sp. zn. Rvp 10065/2014), sp. zn. 7 NcC 22/2014 z 26. marca 2014(sp. zn. Rvp 10066/2014), sp. zn. 9 NcC 27/2014 z 27. marca 2014(sp. zn. Rvp 10067/2014), sp. zn. 10 NcC 27/2014 z 31. marca 2014(sp. zn. Rvp 10068/2014), sp. zn. 10 NcC 28/2014 z 31. marca 2014(sp. zn. Rvp 10069/2014), sp. zn. 6 NcC 27/2014 z 31. marca 2014(sp. zn. Rvp 10070/2014), sp. zn. 10 NcC 44/2014 z 9. júla 2014 (sp. zn. Rvp 11548/2014),sp. zn. 10 NcC 437/2013 z 11. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 11549/2014),sp. zn. 10 NcC 415/2013 zo 14. novembra 2013 (sp. zn. Rvp 11550/2014),sp. zn. 8 NcC 454/2013 z 28. novembra 2013 (sp. zn. Rvp 11551/2014),sp. zn. 11 NcC 71/2013 zo 7. januára 2014 (sp. zn. Rvp 11552/2014), sp. zn. 9 NcC 38/2014z 15. mája 2014 (sp. zn. Rvp 11553/2014), sp. zn. 5 NcC 31/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11554/2014), sp. zn. 9 NcC 457/2013 z 12. decembra 2013(sp. zn. Rvp 11555/2014), sp. zn. 5 NcC 38/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11556/2014), sp. zn. 5 NcC 40/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11557/2014), sp. zn. 5 NcC 32/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11558/2014), sp. zn. 5 NcC 35/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11559/2014), sp. zn. 5 NcC 39/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11560/2014), sp. zn. 5 NcC 30/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11561/2014), sp. zn. 5 NcC 36/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11562/2014), sp. zn. 5 NcC 34/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11563/2014), sp. zn. 5 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11564/2014), sp. zn. 5 NcC 37/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11565/2014), sp. zn. 5 NcC 42/2014 z 30. apríla 2014(sp. zn. Rvp 11566/2014), sp. zn. 9 NcC 145/2013 zo 7. marca 2013(sp. zn. Rvp 11567/2014), sp. zn. 10 NcC 129/2013 z 28. februára 2013(sp. zn. Rvp 11568/2014), sp. zn. 5 NcC 338/2013 z 30. apríla 2013(sp. zn. Rvp 11569/2014), sp. zn. 10 NcC 135/2013 z 28. februára 2013(sp. zn. Rvp 11570/2014), sp. zn. 6 NcC 329/2013 z 28. marca 2013(sp. zn. Rvp 11571/2014), sp. zn. 5 NcC 132/2013 zo 7. marca 2013(sp. zn. Rvp 11572/2014), sp. zn. 7 NcC 132/2013 zo 6. februára 2013(sp. zn. Rvp 11573/2014), sp. zn. 5 NcC 133/2013 z 19. marca 2013(sp. zn. Rvp 11574/2014), sp. zn. 8 NcC 137/2013 z 28. februára 2013(sp. zn. Rvp 11575/2014), sp. zn. 10 NcC 131/2013 z 19. februára 2013(sp. zn. Rvp 11576/2014), sp. zn. 10 NcC 127/2013 z 13. marca 2013(sp. zn. Rvp 11577/2014), sp. zn. 6 NcC 428/2014 z 30. apríla 2013(sp. zn. Rvp 11578/2014) a sp. zn. 10 NcC 186/2013 z 19. februára 2013(sp. zn. Rvp 11579/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 10051/2014 až sp. zn. Rvp 10070/2014 a sp. zn. Rvp 11548/2014 ažsp. zn. Rvp 11579/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. Rvp 10051/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 10051/2014 o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskejrepubliky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. augusta2014 a 8. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právana súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a právana spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 6 NcC 132/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 181/2013zo 7. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 134/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 139/2013z 13. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 331/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 44/2014z 15. mája 2014, sp. zn. 9 NcC 39/2014 z 15. mája 2013, sp. zn. 9 NcC 43/2014z 15. mája 2014, sp. zn. 9 NcC 40/2014 z 15. mája 2013, sp. zn. 9 NcC 46/2014z 15. mája 2014, sp. zn. 9 NcC 45/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 9 NcC 37/2014z 15. mája 2014, sp. zn. 9 NcC 42/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 5 NcC 26/2014z 31. marca 2014, sp. zn. 5 NcC 324/2013 zo 4. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 22/2014z 26. marca 2014, sp. zn. 9 NcC 27/2014 z 27. marca 2014, sp. zn. 10 NcC 27/2014z 31. marca 2014, sp. zn. 10 NcC 28/2014 z 31. marca 2014, sp. zn. 6 NcC 27/2014z 31. marca 2014, sp. zn. 10 NcC 44/2014 z 9. júla 2014, sp. zn. 10 NcC 437/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 10 NcC 415/2013 zo 14. novembra 2013,sp. zn. 8 NcC 454/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 11 NcC 71/2013 zo 7. januára 2014,sp. zn. 9 NcC 38/2014 z 15. mája 2014, sp. zn. 5 NcC 31/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 9 NcC 457/2013 z 12. decembra 2013, sp. zn. 5 NcC 38/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 5 NcC 40/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 NcC 32/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 5 NcC 35/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 NcC 39/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 5 NcC 30/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 NcC 36/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 5 NcC 34/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 5 NcC 37/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 5 NcC 42/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 9 NcC 145/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 129/2013 z 28. februára 2013,sp. zn. 5 NcC 338/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 135/2013 z 28. februára 2013,sp. zn. 6 NcC 329/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 132/2013 zo 7. marca 2013,sp. zn. 7 NcC 132/2013 zo 6. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 133/2013 z 19. marca 2013,sp. zn. 8 NcC 137/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 10 NcC 131/2013 z 19. februára 2013,sp. zn. 10 NcC 127/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 428/2014 z 30. apríla 2013a sp. zn. 10 NcC 186/2013 z 19. februára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).
2. V nadväznosti na obsiahlu argumentáciu a s poukazom na rozhodovaciu prax takNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, abyústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súduoznačenými v petite jednotlivých sťažností boli porušené jej základné práva podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uzneseniakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a zároveň jej priznáprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka súčasnenavrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami
7. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.Rvp 10051/2014 až sp. zn. Rvp 10070/2014 a sp. zn. Rvp 11548/2014 až sp. zn.Rvp 11579/2014 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou vprvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoježalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k v bode 1 namietaným rozhodnutiam krajského súdu sa tátonemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchtosťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 102/2014 z 5. marca 2014,sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013,sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013,sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014), ktoré skončili odmietnutím rovnakých,resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
9. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konanípred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s týmistým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkýchzainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tietoskutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné akopredpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právnyprostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobnýchprípadoch ako neefektívny.
10. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2014