SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 80/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, konajúcouprostredníctvom konateľa a advokáta ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 4 Co 121/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 4 Co 121/2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v pôvodnom konanív právnom postavení žalobcu, podal 19. decembra 2007 na vecne a miestne príslušnom súdeOkresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie neplatnosti častipoistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok. Ako ďalej sťažovateľ poznamenáva,„... Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 26. marca 2009 č. k. 16 C 208/2007-79 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. marca 2009 č. k. 16 C 208/2007-79 podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutý rozsudok prvého stupňa rozsudkom zo dňa 28. októbra 2009 č. k. 4 Co 198/2009-115.
Sťažovateľ následne podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR, následne dňa 15. októbra 2010 opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR a ďalší opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR, ktorému generálny prokurátor vyhovel a v súlade s ustanovením § 243e ods. 1 OSP dňa 22. decembra 2010 podal mimoriadne dovolanie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. marca 2009 č. k. 16 C 208/2007-79 a rozsudku Krajského sudu v Bratislave zo dňa 28. októbra 2009 č. k. 4 Co 198/2009-115.
V predmetnej veci zároveň Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15. februára 2012 č. k. 5 M Cdo 22/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. októbra 2009 č. k. 4 Co 198/2009 a vec mu vrátila na nové konanie.“.
3. Podľa názoru sťažovateľa v predmetnej veci toho času koná krajský súd v konanívedenom pod sp. zn. 4 Co 121/2012 s tým, že dosiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. Sťažovateľje toho názoru, že „... nečinnosťou porušovateľa... mu vznikla ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote.
S ohľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že závažnosť vzniknutej ujmy a jej okolnosti sú veľmi významnej kvality a žiadame preto súd, aby prihliadol k tejto skutočnosti. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie za spôsobenú ujmu vo výške 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur).“.
4. V závere sťažnosti sťažovateľ upriamuje pozornosť na vyjadrenie podpredsedníčkykrajského súdu JUDr. Praženkovej, ktorá „... v odpovedi na sťažnosť... na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, adresovanej predsedovi Krajského súdu v Bratislave, konštatovala, že táto je dôvodná“.
5. Sťažovateľ preto s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, ako aj na ustálenúrozhodovaciu prax ústavného súdu navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnostitakto:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 121/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ v sume 355,73 EUR (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda toučasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súdrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahuk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkýmv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
9. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom krajskéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 121/2012 došlo k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
10. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) poskytuje ochranu základnému právu nakonanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosťna ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došloalebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
11. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základnéprávo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci dozákladných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, užk prieťahom v konaní označeným porušovateľom nemôže dochádzať, je daný dôvodna odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
15. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 20. januára 2015 (bod 1)uvádza, že „... v predmetnej veci aktuálne koná Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 4 Co 121/2012“. Z citovanej časti sťažnosti, ako i z jej petitu (bod 5) vyplýva, že sťažovateľžiada ústavný súd o preskúmanie (iba) postupu krajského súdu v konaní vedenom podsp. zn. 4 Co 121/2012.
16. Podľa zistení ústavného súdu konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.4 Co 121/2012 skončilo vydaním rozhodnutia sp. zn. 4 Co 121/2012 z 29. októbra 2014,ktorým odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu č. k. 16 C 208/2007-79z 26. marca 2009 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navyše, súdny spis saod 11. decembra 2014 na krajskom súde už nenachádza.
17. S ohľadom na uvedené (bod 16) považuje ústavný súd za preukázané, že konanievedené na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 121/2012 skončilo (pred podaním sťažnostiústavnému súdu) vydaním rozhodnutia sp. zn. 4 Co 121/2012 z 29. októbra 2014.
18. Podľa citovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu podľačl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v časeuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnejmoci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť boladoručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základnéhopráva postupom krajského súdu v namietaných konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadneodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
19. Keďže v čase podania sťažnosti už krajský súd nedisponoval právomocou vo vecikonať (v dôsledku skončenia konania sp. zn. 4 Co 121/2012), a teda nijakým spôsobom užnemohol ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať plynulosť priebehu namietanéhokonania vo veci samej, respektíve ani v ňom spôsobovať prieťahy, k porušovaniu právanečinnosťou tohto orgánu dôjsť nemohlo.
20. Krajský súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a aniporušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vydaním rozhodnutia vykonal krajský súdvšetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa a svoju úlohu vtomto smere splnil.
21. Možnosť domáhať sa ochrany v petite označených práv zaručených ústavou,listinou a dohovorom podaním sťažnosti ústavnému súdu bola vo vzťahu k postupukrajského súdu pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jejveci druhostupňové konanie.
22. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosťza zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutiaorgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosťporušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebnépreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
23. Ústavný súd v neposlednom rade dodáva, že v okolnostiach posudzovanej vecisťažnosť na prieťahy v konaní krajského súdu (bod 4), ktorú sťažovateľ doručilporušovateľovi 6. mája 2014, splnila zákonom sledovaný účel. Z odpovedepodpredsedníčky krajského súdu z 30. mája 2014 inter alia vyplynulo, že vec „bude prevedená do režimu sledovania veci predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“, pričom ako predpoklad rozhodnutia stanovila lehotu dooktóbra 2014 (pozri bod 16).
24. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaníodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšíminávrhmi sťažovateľa.
25. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákonao ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocneniena zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnenísa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súdv zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútusplnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom,pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo, v akom rozsahu hosplnomocnená osoba zastupuje.
V naznačenom rozsahu splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnousťažnosťou vykazovalo vadu neurčitosti, pretože v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa(v konaní pred ústavným súdom) týka.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015