znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 8/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom Okresného súdu   Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 37/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jeho veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 37/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „I. A. Žaloba bola podaná dňa 06. 11. 2006. Súd sa síce usiloval ustanoviť advokáta na konanie   pred   súdom,   ale   advokáti   dostali   hnačku,   predmetom   žaloby   sú   podvodníci   z Ústavného súdu! Pravdaže, okrem daňového podvodníka (j. h.). I. B. Žalovaní odmietali dať povinnosť zaplatiť TROVY KONANIA sťažovateľovi spôsobom, ktorý je v rozpore s platným zákonom. Preto sťažovateľ žiada uhradiť spôsobenú škodu od nich samých. Okrem toho zasahovali do osobnostných práv sťažovateľa, keď podvádzali zákon verejne a proti sťažovateľovi!!!!! I. C. Sťažovateľ nemá peniaze na kópie a tak si ÚS SR musí vyžiadať súdny spis na účely oboznámenia sa so spisom.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vo   veci nálezom takto rozhodol:„II. A.   Okresný   súd   v Banskej Bystrici porušuje základné právo D. B. v konaní 15 C/37/2007 garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 dohovoru. II. B.   Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici vo veci konať bez ďalších prieťahov. II. C.   Okresný súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 1.500 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. II. D.   Okresný súd je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 37/2007. Podľa sťažovateľa (v konaní pred okresným súdom žalobca) sa okresný súd usiloval ustanoviť mu na zastupovanie v konaní advokáta, napriek tomu je konanie poznačené prieťahmi.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 37/2007 zistil tento skutkový stav:Konanie vo veci začalo pôvodne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe žaloby sťažovateľa podanej 6. novembra 2006, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 C 23/2006. Krajský súd vec postúpil 21. novembra 2006 Okresnému súdu Košice I z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti, na ktorom bola vedená pod sp. zn. 15 C 189/2006. Okresný súd Košice I vyzval 10. januára 2007 ústavného sudcu JUDr. J. B., aby mu oznámil trvalé bydlisko. Na základe   oznámenia trvalého bydliska Okresný súd Košice I oznámil svoj   nesúhlas   s   postúpením   veci   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“). Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndc 13/2007 z 8. februára 2007 rozhodol, že na prerokovanie veci je miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná 21. februára 2007 pod sp. zn. 15 C 37/2007. Okresný súd 6. marca 2007 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podaním z

19. marca 2007 opravil petit svojho návrhu a požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   37/2007-105   zo   4.   apríla   2007   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a 7. mája 2007 ho vyzval na doplnenie podania. Sťažovateľ doplnil svoje podanie 14. mája 2007 a zároveň požiadal o ustanovenie advokáta. Okresný súd svojimi uzneseniami vydanými v období od 14. júna 2007   do   20.   novembra   2007   postupne   ustanovil   sťažovateľovi   štyroch   advokátov. Uznesením č. k. 15 C 37/2007-121 zo 14. júna 2007   ustanovil   okresný   súd   advokáta JUDr.   J.   B.,   ktorý   sa   proti   uzneseniu   o   ustanovení   za   právneho   zástupcu   sťažovateľa odvolal. Okresný súd preto zrušil uznesenie o ustanovení JUDr. B. a uznesením č. k. 15 C 37/2007-126 zo 17. júla 2007 ustanovil za právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. A. A. Aj táto sa proti uzneseniu odvolala, na základe čoho okresný súd uznesením č. k. 15 C 37/2007-134 z 8. augusta 2007 zrušil uznesenie o ustanovení JUDr. A.   a za právneho zástupcu sťažovateľa určil JUDr. R. U., ktorého 4. októbra 2007   vyzval   na   doplnenie návrhu.   Pre   nesúčinnosť   sťažovateľa   požiadal   JUDr.   U.   o   zrušenie   ustanovenia   za právneho zástupcu. Okresný   súd   žiadosti   advokáta   vyhovel   a   uznesením   č.   k. 15 C   37/2007-146   z   20.   novembra   ustanovil   JUDr.   M.   R.   na   zastupovanie   sťažovateľa. Následne sťažovateľ 9. februára 2008 požiadal o konanie bez advokáta.   Žiadosť   bola doručená advokátovi na vyjadrenie, ktorý so zrušením uznesenia o ustanovení za advokáta súhlasil. Okresný súd preto uznesením č. k. 15 C 37/2007-185 zrušil uznesenie o ustanovení JUDr.   R.   za   právneho   zástupcu   a   sťažovateľovi   už nového   advokáta   neustanovil.   Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 22. júla 2008. Okresný súd dožiadal 30. septembra 2008 Okresný súd Bratislava II, aby vypočul sťažovateľa. Výsluch sťažovateľa bol uskutočnený 23. januára 2009 a spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 16. februára 2009. Okresný súd nariadil   prvé   pojednávanie   na   21.   apríl   2009,   ktoré   bolo   pre   neprítomnosť   účastníkov konania odročené na neurčito. Na výzvu súdu sťažovateľ 26. mája 2009 doplnil podanie. Nové   pojednávanie   bolo   nariadené   na   20.   august   2009   a   pre   opätovnú   neprítomnosť účastníkov odročené na 8. október 2009.   Na tomto pojednávaní okresný   súd   vyhlásil dokazovanie   za   skončené   a   vo   veci   rozhodol   rozsudkom č. k. 15 C 37/2007-253, ktorým návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol, proti odporcom v 2. a 3. rade odmietol a   odporcom   nepriznal   právo   na   náhradu   trov   konania.   Sťažovateľ   sa   proti   uvedenému rozsudku odvolal.

Vychádzajúc zo sťažnosti a spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 37/2007 ústavný súd konštatuje, že po vyriešení a rozhodnutí najvyššieho súdu o miestnej príslušnosti je konanie na okresnom súde, ktorému bol spis doručený 21. februára 2007, plynulé a bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ bol na žiadosť súdom oslobodený od súdnych poplatkov a postupne mu   boli   pre   konanie určení   štyria   advokáti.   V   priebehu   konania   sťažovateľ   opakovane dopĺňal svoje podanie, nespolupracoval so súdom určeným advokátom a ospravedlnil sa zo   všetkých   uskutočnených   pojednávaní.   Okresný   súd   zabezpečil   jeho   vypočutie   na dožiadanom   súde.   V   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   už   bolo   vo   veci   rozhodnuté rozsudkom okresného súdu, ktorý nie je dosiaľ právoplatný.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľ   sa   na   okresnom   súde   nedomáhal odstránenia prieťahov v konaní a nepodal sťažnosť podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   sťažnosť   sťažovateľa   považoval   za   zjavne   neopodstatnenú,   a   z   toho   dôvodu   ju odmietol.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa (na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania) sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010