znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 8/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   M.,   a.   s.,   Č.,   Česká   republika,   zastúpenej advokátkou JUDr. J. K., P., vo veci namietaného porušenia   základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 Co 17/2007 a sp. zn. 1 Co 18/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti M., a. s., Č., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2007   doručená   sťažnosť   spoločnosti   M.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a v   čl.   l   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Co 17/2007 a sp. zn. 1 Co 18/2007.

Zo sťažnosti a z pripojených listín – rozsudkov Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   11   C 123/2006   a krajského   súdu sp.   zn.   1 Co 17/2007 a sp. zn. 1 Co 18/2007 vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   v postavení   navrhovateľky účastníkom   súdneho   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   11   C   123/2006, v ktorom sa domáhala, aby okresný súd nahradil prejav vôle odporcu, ktorým je – Mesto P., tak, že odporca ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkou k bližšie určenej nehnuteľnosti.

Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 123/2006-64 z 15. novembra 2006 rozhodol tak, že návrh sťažovateľky zamietol. Krajský súd v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a taktiež potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 11 C 123/2006-75 z 5. decembra 2006, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Podľa   názoru   sťažovateľky   iba   v dôsledku   nesprávneho   právneho   výkladu   §   281 a nasl.   Obchodného   zákonníka   konajúcimi   súdmi   jej   bola   odňatá   možnosť   nadobudnúť vlastníctvo veci.

Sťažovateľka   ďalej v sťažnosti   uvádza, že   „... Ústavný súd   Slovenskej republiky, zásadne   nie je oprávnený   preskúmavať   a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pre všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil“.

V inej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza,   že   výklad   prezentovaný   v rozsudku krajského   súdu   v nadväznosti   na   rozsudok   okresného   súdu   je   v príkrom   rozpore so zákonným ustanovením § 281 a nasl. Obchodného zákonníka. O citované ustanovenie oba všeobecné súdy opreli svoje rozhodnutie, preto výklad je nesprávny a nespravodlivý do tej miery, že spôsobil odňatie práva na vlastníctvo majetku sťažovateľke.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vydal tento nález:„1)   základné   právo   podľa   čl.   20   ods.   1)   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   1) Dodatkového   protokolu   k   dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a slobôd   rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 17/2007 a 1 Co 18/2007 zo dňa 17. 9. 2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 13 C 123/2006 zo dňa 15. 11. 2006 a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo;

2) zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 17/2007 a 1 Co 18/2007 zo   dňa   17.   9.   2007   a vec   vracia   Krajskému   súdu   v Prešove,   aby   v nej   znovu   konal a rozhodol;

3) Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám je subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavnému súdu bolo 26. novembra 2007 doručené podanie sťažovateľky, ktorá je riadne zastúpená advokátkou, v ktorom presne označila namietané porušenie vlastníckeho práva   zaručeného   v čl.   20   ods.   1   ústavy   a v   čl.   1   dodatkového   protokolu.   V súlade s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľka domáhala ochrany vlastníckeho   práva   zaručeného   v čl.   20   ods.   1   ústavy   a v   čl.   1   dodatkového   protokolu, sa ústavný súd riadil princípom subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a zistil, že na prerokovanie tejto časti sťažnosti nemá právomoc.

Ústavný súd dospel k záveru na základe skutočnosti, že ochranu vlastníckemu právu pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne poskytujú všeobecné súdy. Tejto ochrany sa nemožno domáhať podnetom na začatie konania pred ústavným súdom. Sťažovateľka si právo   na nahradenie prejavu   vôle odporcu   (Mesto   P.)   na uzatvorenie   kúpnej   zmluvy k nehnuteľnosti spadajúceho do právneho inštitútu práva na ochranu vlastníckeho práva uplatnila pred všeobecnými súdmi. O tomto práve všeobecné súdy aj rozhodli. Ústavný súd preto nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci   všeobecných   súdov.   Uplatnenie ochrany   označeného   práva   ústavným súdom podľa čl. 142 ods. 1 ústavy predpokladá taký procesný postup všeobecných súdov v konaní o ochrane vlastníckeho práva, ktorým by bolo porušené niektoré základné právo upravené v čl. 46 až 50 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa   ostatnými   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008