znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 8/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. L., U., t. č. vo väzbe L., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a pre namietané   porušenie   jeho   práv   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   c)   a e)   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II sp. zn. Tp 1647/04 z 19. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. L. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2006 doručená sťažnosť z 11. októbra 2006 sťažovateľa V. L., U., t. č. vo väzbe L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie svojich práv podľa   čl. 6 ods.   3 písm.   c)   a e) Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“)   sp.   zn.   Tp   1647/04   z 19.   septembra   2004.   Na   základe   výzvy   ústavného   súdu zo 16. novembra 2006 doplnil sťažovateľ sťažnosť svojím podaním z 10. decembra 2006 doručeným   ústavnému   súdu   14.   decembra   2006.   Uvedenými   podaniami   sa   sťažovateľ opakovane   dožadoval   zrušenia   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   z 19.   septembra 2004, ktorým podľa jeho tvrdenia boli porušené ním označené základné práva.

Sťažovateľ uviedol, že uvedeným uznesením bol vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok platný do 31. decembra 2005“) z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005, v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 241 ods. 1 zákona č.   140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „Trestný zákon platný do 31. decembra 2005“) v súbehu s trestnými činmi sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona platného do 31. decembra 2005, poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona platného do 31. decembra 2005 a krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona platného do 31. decembra 2005. Lehota väzby začala plynúť dňom zadržania sťažovateľa, 16. septembra 2004 o 16.35 h.

Sťažovateľ namietal, že pri rozhodovaní o vzatí do väzby 19. septembra 2004 nebol sudcom okresného súdu vypočutý za prítomnosti tlmočníka a svojho obhajcu. Okresný súd tak svojím postupom porušil jeho základné práva podľa čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a e) dohovoru a pozbavil ho osobnej slobody v rozpore s čl. 17 ods. 2 ústavy (vzhľadom na porušenie zákonných ustanovení v § 2 ods. 14 a v § 36 ods. 3 v spojení s § 41 ods. 3 Trestného poriadku platného do 31. decembra 2005).

2.   Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal „...zrušiť   napadnuté rozhodnutie – uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Tp 1647/04 z 19. 9. 2004, nakoľko nespĺňa podmienky (spôsob) podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR“.

Ku svojej sťažnosti sťažovateľ pripojil viacero listín týkajúcich sa jeho trestnej veci, okrem iného aj napádané uznesenie okresného súdu sp. zn. Tp 1647/04 z 19. septembra 2004, uznesenie Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 9 Tpo 181/04 z 28.   októbra   2004   o zamietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   proti   prvostupňovému   uzneseniu okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   1647/04   z 19.   septembra   2004,   ako   aj   rovnopis   uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 T 79/05 zo 17. januára 2006 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby v uvedenej veci, rovnopis uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 T 79/05 z 11. júla 2006 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej nahradenie ponúknutým   písomným   sľubom   a uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   4   Tos   54/06 z 22. augusta   2006   o zamietnutí   sťažnosti   sťažovateľa   proti   prvostupňovému   uzneseniu okresného súdu sp. zn. 5 T 79/05 z 11. júla 2006.

K sťažnosti bolo pripojené aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 To 46/06 z 9. mája 2006, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T 79/05 z 26. januára 2006 a vec   bola   vrátená „súdu   I.   stupňa,   aby   ju   v potrebnom   rozsahu   znovu   prejednal a rozhodol“. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia krajského súdu považuje ústavný súd za relevantné k predmetu posudzovanej sťažnosti citovať:

„(....) K námietkam obžalovaného uvádzaným v odvolaní, že už v prípravnom konaní boli porušené jeho práva na obhajobu a tlmočníka, treba uviesť, že tieto nie sú dôvodné. Výsluch obvineného v prípravnom konaní dňa 16. 9. 2004 bol vykonaný za prítomnosti obhajkyne Mgr. M. S. a za prítomnosti prekladateľky z jazyka ruského Mgr. T. G., ktorá bola   prítomná   aj   pri   oboznamovaní   sa obžalovaného   s výsledkami   vyšetrovania. Obžalovaný prehlásil, že súhlasí s tlmočníčkou z ruského jazyka, pretože ruský jazyk ovláda slovom i písmom. (...)“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   17 ods. 2, čl. 47 ods. 2 a 4 ústavy, ako aj porušenie práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) a e) dohovoru   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn. Tp   1647/04   z 19.   septembra 2004.

V posudzovanom prípade sa sťažovateľ domáha rozhodnutia, ktorým by ústavný súd „... zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II z dňa 19. 09. 2004 o vzatí do väzby,   nakoľko   neboli   dodržané   podmienky   a spôsob   obmedzenia   osobnej   slobody, najmä z dôvodu, že napriek svojej povinnosti sudca nevypočul obvineného, nezaobstaral a nezabezpečil prítomnosť obhajcu a tlmočníka a rozhodol o väzbe“.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Pokiaľ sa sťažovateľ v konaní podľa čl. 127 ústavy domáha rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil   porušenie jeho základných práv alebo slobôd zaručených   v ústave rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci,   je   nevyhnutnou   podmienkou   včasného   podania sťažnosti z hľadiska zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, aby   bola   sťažnosť   podaná   v lehote   dvoch   mesiacov   od   nadobudnutia   právoplatnosti napádaného rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil až sťažnosťou z 11. októbra 2006, podanou na poštovú prepravu 12. októbra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch   mesiacov   (§   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde). Vzhľadom   na   túto   skutočnosť je preto sťažnosť sťažovateľa, smerujúca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Tp 1647/04 z 19. septembra 2004, podaná oneskorene. Rovnaká zákonná prekážka bráni   prerokovaniu   sťažnosti   v merite   veci   aj   vo   vzťahu   k druhostupňovému uzneseniu Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   9   Tpo   181/04   z 28.   októbra   2004,   ktorým   bola zamietnutá   sťažovateľova   sťažnosť   proti   napádanému   uzneseniu   okresného   súdu z 19. septembra 2004.

Ústavný súd preto sťažnosť z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   skutočnosti   uvedené v odôvodnení citovaného uznesenia krajského súdu z 9. mája 2006 (pozri bod 2 v I. časti odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu) týkajúce sa sťažovateľom tvrdeného porušenia jeho práva na obhajobu a tlmočníka „pri rozhodovaní o väzbe“, ktoré by boli v konečnom dôsledku dôvodom odmietnutia posudzovanej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ústavným   súdom),   ako   aj   skúmanie   ďalších   zákonom   ustanovených   náležitostí sťažovateľovej sťažnosti a prípadný postup na ich odstránenie, stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007