znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 798/2014-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu17. decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.   r.   o.,   Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 9251/2014 – sp. zn. Rvp 9256/2014,sp. zn. Rvp 9270/2014,   sp.   zn.   Rvp 9444/2014   –   sp.   zn.   Rvp 9451/2014,sp. zn. Rvp 9461/2014,   sp.   zn.   Rvp   10912/2014   –   sp.   zn.   Rvp 10916/2014,sp. zn. Rvp 11162/2014   –   sp.   zn.   Rvp   11164/2014,   sp. zn. Rvp 11250/2014,sp. zn. Rvp 12446/2014   –   sp.   zn.   Rvp   12447/2014   a   sp.   zn.   Rvp 12467/2014   vo   vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1   ÚstavySlovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupomKrajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 10 CoE 14/2014 z 22. apríla 2014,sp. zn.   9   CoE   46/2014   z 26.   mája   2014,   sp.   zn.   11   CoE   40/2014   zo   14.   júla   2014,sp. zn. 5 CoE   24/2014   z 30.   apríla   2014,   sp.   zn.   10   CoE   19/2014   z 22.   apríla   2014a sp. zn. 6 CoE 44/2014 z 30. mája 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilinasp. zn. 18 Er 725/2007 z 15. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 1259/2006 z 20. septembra 2013,sp. zn. 18 Er 2716/2009 z 20. septembra 2013, sp. zn. 18 Er 3634/2009 z 9. októbra 2013,sp. zn. 18 Er 353/2010 z 9. októbra 2013 a sp. zn. 20 Er 728/2007 z 27. novembra 2013,ako aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   1   CoE   34/2014z 15. apríla   2014,   sp.   zn.   3   CoE   114/2013   z 27.   februára   2014,   sp.   zn.   1   CoE 8/2014z 18. februára 2014, sp. zn. 8 CoE 12/2014 z 31. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 58/2014z 28. mája   2014   a sp. zn.   8   CoE   142/2013   z 31.   januára   2014   v spojení   s uzneseniamiOkresného súdu Čadca sp. zn. 13 Er 595/2005 z 9. augusta 2011, sp. zn. 13 Er 104/2003z 11. októbra 2011, sp. zn. 13 Er 165/2005 z 26. septembra 2011, sp. zn. 8 Er 71/2011z 23. septembra 2013, sp. zn. 8 Er 445/2004 z 21. marca 2012 a sp. zn. 8 Er 483/2010z 23. septembra   2013,   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a jeho   uzneseniamisp. zn. 10   CoE   25/2014   zo   14.   mája   2014,   sp.   zn.   3   CoE   168/2013   z 19.   júna   2014,sp. zn. 20   CoE   8/2014   z 24.   júna   2014, sp. zn.   21   CoE   31/2014   z 28.   mája   2014,sp. zn. 21 CoE 19/2014 z 28. mája 2014, sp. zn. 21 CoE 43/2014 z 25. júna 2014 v spojenís uzneseniami Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 10 Er 213/2009 z 5. decembra 2012,sp. zn.   3   Er   1686/2006   z 28.   júna   2012,   sp.   zn.   5 Er   394/2009   z 3.   júna   2013,sp. zn. 10 Er 123/2009   zo   4.   júla   2013   v znení   doplňujúceho   uzneseniasp. zn. 10 Er 123/2009 z 31. decembra 2013, sp. zn. 8 Er 236/2009 z 13. mája 2013 v znenídoplňujúceho uznesenia sp. zn. 8 Er 236/2009 zo 16. januára 2014, sp. zn. 7 Er 43/2009zo 4. júla 2013 v znení doplňujúceho uznesenia sp. zn. 7 Er 43/2009 z 31. decembra 2013,ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   8 CoE   33/2014z 30. apríla   2014,   sp.   zn.   8   CoE   34/2014   z 30.   apríla   2014   a sp.   zn.   9 CoE 35/2014z 30. apríla   2014   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Námestovo   sp. zn.3 Er 1013/2008   z 12.   mája   2011   v spojení   s   uznesením   sp.   zn.   3   Er   1013/2008zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 1207/2008 z 11. mája 2011 v spojení s uznesením sp. zn.3 Er 1207/2008 zo 16. októbra 2012 a sp. zn. 3 Er 1636/2008 z 29. júna 2011 v spojenís uznesením sp. zn. 3 Er 1636/2008 zo 4. apríla 2013, ako aj postupom Krajského súduv Žiline a jeho uznesením sp. zn. 1 CoE 55/2014 z 24. júna 2014 v spojení s uznesenímOkresného súdu Ružomberok sp. zn. 5 Er 464/2007 zo 16. decembra 2013 a napokonpostupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesením sp. zn. 3 CoE 79/2014 z 19. júna 2014v spojení   s uznesením   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   sp.   zn.   5   Er   549/2009z 18. februára 2014, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 9251/2014 – sp. zn. Rvp 9256/2014, sp. zn. Rvp 9270/2014, sp. zn. Rvp 9444/2014 –sp.   zn.   Rvp 9451/2014,   sp.   zn.   Rvp   9461/2014,   sp.   zn.   Rvp   10912/2014   –sp. zn. Rvp 10916/2014,   sp.   zn.   Rvp   11162/2014   –   sp.   zn.   Rvp   11164/2014,sp. zn. Rvp 11250/2014,   sp. zn. Rvp 12446/2014   –   sp.   zn.   Rvp   12447/2014a sp. zn. Rvp 12467/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedenépod sp. zn. Rvp 9251/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   9251/2014POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 1. augusta 2014   do   25.   septembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“)   a   zákazu   diskriminácie   zaručeného   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   10   CoE   14/2014z 22. apríla 2014,   sp.   zn.   9 CoE 46/2014   z 26.   mája   2014   (sťažnosti   vedenépod sp. zn. Rvp 9446/2014,   sp.   zn.   Rvp 9252/2014,   sp.   zn.   Rvp   9461/2014a sp. zn. Rvp 9270/2014), sp. zn. 11 CoE 40/2014 zo 14. júla 2014 (sťažnosti vedené pod sp.zn. Rvp 11162/2014, sp. zn. Rvp 12446/2014 a sp. zn. Rvp 12467/2014), sp. zn. 5 CoE24/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 10 CoE 19/2014 z 22. apríla 2014 a sp. zn. 6 CoE 44/2014z 30. mája 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniamiOkresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 725/2007 z 15. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 1259/2006z 20. septembra 2013 (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 9446/2014, sp. zn. Rvp 9252/2014,sp. zn. Rvp 9461/2014 a sp. zn. Rvp 9270/2014), sp. zn.18 Er 2716/2009 z 20. septembra2013, (sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 11162/2014, sp. zn. Rvp 12446/2014 a sp. zn. Rvp12467/2014), sp. zn. 18 Er 3634/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 353/2010 z 9. októbra2013   a sp. zn.   20 Er 728/2007   z 27.   novembra   2013   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutiaokresného   súdu“),   ako   aj   postupom   krajského   súdu   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   1   CoE34/2014 z 15. apríla 2014, sp. zn. 3 CoE 114/2013 z 27. februára 2014, sp. zn. 1 CoE 8/2014z 18. februára 2014, sp. zn. 8 CoE 12/2014 z 31. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 58/2014z 28. mája   2014   a sp. zn.   8   CoE   142/2013   z 31.   januára   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia   krajského   súdu“)   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Čadcasp. zn. 13 Er 595/2005   z 9.   augusta   2011,   sp.   zn.   13   Er   104/2003   z 11.   októbra   2011,sp. zn. 13 Er 165/2005 z 26. septembra 2011, sp. zn. 8 Er 71/2011 z 23. septembra 2013,sp. zn. 8 Er 445/2004 z 21. marca 2012 a sp. zn. 8 Er 483/2010 z 23. septembra 2013(ďalej aj   „napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom   Krajskéhosúdu v Žiline   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   10 CoE 25/2014   zo   14.   mája   2014,sp. zn. 3 CoE 168/2013   z 19.   júna   2014,   sp.   zn.   20 CoE 8/2014   z 24.   júna   2014,sp. zn. 21 CoE   31/2014   z 28.   mája   2014,   sp.   zn.   21 CoE 19/2014   z 28.   mája   2014,sp. zn. 21 CoE 43/2014 z 25. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“)v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   sp.   zn.   10   Er   213/2009z 5. decembra 2012,   sp.   zn.   3   Er   1686/2006   z 28.   júna   2012,   sp.   zn.   5   Er   394/2009z 3. júna 2013, sp. zn. 10 Er 123/2009 zo 4. júla 2013 v znení doplňujúceho uzneseniasp. zn. 10 Er 123/2009 z 31. decembra 2013, sp. zn. 8 Er 236/2009 z 13. mája 2013 v znenídoplňujúceho uznesenia sp. zn. 8 Er 236/2009 zo 16. januára 2014 sp. zn. 7 Er 43/2009zo 4. júla 2013 v znení doplňujúceho uznesenia sp. zn. 7 Er 43/2009 z 31. decembra 2013(ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom   Krajského   súduv Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 8 CoE 33/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 8 CoE 34/2014z 30.   apríla   2014   a sp.   zn.   9   CoE   35/2014   z 30.   apríla   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia krajského   súdu“)   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Námestovosp. zn. 3 Er   1013/2008   z 12.   mája   2011   v spojení   s   uznesením   sp.   zn.   3 Er 1013/2008zo 16. októbra   2012,   sp.   zn.   3   Er   1207/2008   z 11.   mája   2011   v spojení   s uznesenímsp. zn. 3 Er   1207/2008   zo   16.   októbra   2012   a sp.   zn.   3   Er   1636/2008   z 29.   júna   2011v spojení   s uznesením   sp.   zn.   3   Er   1636/2008   zo   4.   apríla   2013   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a   jehouznesením sp.   zn.   1   CoE   55/2014   z 24.   júna   2014   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutiekrajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5 Er 464/2007zo 16. decembra 2013   (ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu“)   a napokonpostupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesením sp. zn. 3 CoE 79/2014 z 19. júna 2014(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súduLiptovský   Mikuláš   sp. zn.   5   Er   549/2009   z 18.   februára   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutie okresného súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského   súdu,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   rozhodnutiami   okresných   súdov   a krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.

II.

4.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho   súdneho   poriadku   v   znení   neskorších   predpisov.   V   zmysle   § 112   ods.   1Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môžesúd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo satýkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojenívecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdompod sp. zn. Rvp 9251/2014   –   sp.   zn.   Rvp   9256/2014,   sp. zn. Rvp 9270/2014,sp. zn. Rvp 9444/2014   –   sp.   zn.   Rvp 9451/2014,   sp.   zn.   Rvp   9461/2014,sp. zn. Rvp 10912/2014   –   sp.   zn.   Rvp 10916/2014,   sp.   zn.   Rvp   11162/2014   –sp. zn. Rvp 11164/2014,   sp. zn. Rvp 11250/2014,   sp. zn. Rvp 12446/2014   –sp. zn. Rvp 12447/2014 a sp. zn. Rvp 12467/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súduplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomocina jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS   243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   ajrozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podkladeneprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úverekoncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSPa v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť takv osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii   a skutkovýchokolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadochpredošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notorickyznáme dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj   v prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnením   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   220/2011   z   9. júna   2011,sp. zn. I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z 22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012   z 22. augusta   2012,   sp. zn. I.   ÚS   382/2012   z 22.   augusta   2012,sp. zn. I.   ÚS   409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z 22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 3/2013   zo 16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z 20.   februára   2013,sp. zn. I. ÚS 146/2013   z 13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z 13. marca   2013,sp. zn. I. ÚS 745/2013   z 11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z 5. marca   2014,sp. zn. I. ÚS 100/2014   z 5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo 7. mája   2014,sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013,sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013,sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11.   Na   podporu   svojej   argumentácie   iba   upriamuje   pozornosť   sťažovateľky   ajna rozhodnutie   Súdneho   dvora   sp. zn. C-76/10   zo 16. novembra   2010   vydané   vo   veciiniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.   C-240/98   až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)dotýkajúcu   sa   problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právnezávery ústavným   súdom   predostreté   v   jeho   predošlých   rozhodnutiach   a ktoré   sú   ajsťažovateľke notoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvoraz 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom jesťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ   viazaný   nekalou   podmienkou,   a zároveň   na   dosiahnutie   cieľa   stanoveného v článku   7   tejto   smernice,   pretože   takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok smerujúci   k   ukončeniu   používania   nekalých   podmienok   v   zmluvách   uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné pre objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak bytento   postup   nebol   zo   strany   všeobecných   súdov   dodržaný   (nariadenie   pojednávaniapred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uprednostňuje   materiálne   poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS   182/07,   II.   ÚS   410/2010).   Priorizovanie   formálnych   požiadaviek   vyplývajúcich   znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred orgánom   verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie   je   inštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že   ústavný   súd   nie   jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14.   V kontexte   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom   súde).   Keďže   boli   sťažnosti   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania   neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a nie je ani možné vylúčiť, že ide o porušenie zákonných, resp. etickýchpovinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014