znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 790/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   17.   decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,   PhD.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 10603/2014   až   sp. zn.   Rvp 10606/2014,   sp. zn. Rvp 11030/2014   až   sp. zn.   Rvp 11038/2014,   sp. zn.   Rvp 11456/2014   a   sp. zn. Rvp 12108/2014 až sp. zn. Rvp 12116/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave a jeho rozsudkami sp. zn. 11 Co 380/2013 z 26. marca 2014 (sp. zn. Rvp 10603/2014), sp. zn. 25 Co 111/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 10604/2014), sp. zn. 9 Co 401/2013 zo 17. júna 2014 (sp. zn. Rvp 10605/2014), sp. zn. 25 Co 112/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 10606/2014), sp. zn. 25 Co 108/2013 z 2. júla 2014 (sp. zn. Rvp 11030/2014), sp. zn. 25 Co 11/2014 z 2. júla 2014   (sp. zn.   Rvp 11031/2014),   sp. zn.   25 Co 10/2014   z 2.   júla   2014   (sp. zn. Rvp 11032/2014), sp. zn. 25 Co 101/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 11033/2014), sp. zn. 25 Co 102/2013 z 2. júla 2014 (sp. zn. Rvp 11034/2014), sp. zn. 25 Co 63/2013 zo 4. júna 2014   (sp. zn.   Rvp 11035/2014),   sp. zn.   11 Co 482/2013   zo 4.   júna   2014   (sp. zn. Rvp 11036/2014), sp. zn. 25 Co 52/2014 z 2. júla 2014 (sp. zn. Rvp 11037/2014), sp. zn. 11 Co 457/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 11038/2014), sp. zn. 25 Co 32/2014 z 2. júla 2014   (sp. zn.   Rvp 11456/2014),   sp. zn.   11 Co 469/2013   zo 4.   júna   2014   (sp. zn. Rvp 12108/2014), sp. zn. 11 Co 456/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 12109/2014), sp. zn. 25 Co 110/2013 z 2. júla 2014 (sp. zn. Rvp 12110/2014), sp. zn. 11 Co 477/2013 zo 4. júna 2014   (sp. zn.   Rvp 12111/2014),   sp. zn.   11 Co 473/2013   zo 4.   júna   2014   (sp. zn. Rvp 12112/2014), sp. zn. 11 Co 474/2013 z 18. júna 2014 (sp. zn. Rvp 12113/2014), sp. zn. 11 Co 476/2013 z 2. júla 2014 (sp. zn. Rvp 12114/2014), sp. zn. 24 Co 480/2013 z 18. júna 2014   (sp. zn.   Rvp 12115/2014)   a   sp. zn.   24 Co 460/2013   z 18.   júna   2014   (sp. zn. Rvp 12116/2014) a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 10603/2014   až   sp. zn.   Rvp 10606/2014,   sp. zn.   Rvp 11030/2014   až   sp. zn. Rvp 11038/2014,   sp. zn.   Rvp 11456/2014   a   sp. zn.   Rvp 12108/2014   až   sp. zn. Rvp 12116/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 10603/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   pod   sp. zn. Rvp 10603/2014 o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. augusta 2014,   28.   augusta   2014,   8.   septembra   2014   a   16.   septembra   2014   doručené   sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a   jeho   rozsudkami   sp. zn.   11 Co 380/2013 z 26. marca 2014, sp. zn. 25 Co 111/2013 z 18. júna 2014, sp. zn. 9 Co 401/2013 zo 17. júna 2014, sp. zn. 25 Co 112/2013 z 18. júna 2014, sp. zn. 25 Co 108/2013 z 2. júla 2014, sp. zn. 25 Co 11/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. 25 Co 10/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. 25 Co 101/2013 z 18. júna 2014, sp. zn. 25 Co 102/2013 z 2. júla 2014, sp. zn. 25 Co 63/2013 zo 4. júna 2014, sp. zn. 11 Co 482/2013 zo 4. júna 2014, sp. zn. 25 Co 52/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. 11 Co 457/2013   z 18.   júna   2014,   sp. zn.   25 Co 32/2014   z 2.   júla   2014,   sp. zn. 11 Co 469/2013   zo 4.   júna   2014,   sp. zn.   11 Co 456/2013   z 18.   júna   2014,   sp. zn. 25 Co 110/2013   z 2.   júla   2014,   sp. zn.   11 Co 477/2013   zo 4.   júna   2014,   sp. zn. 11 Co 473/2013   zo 4.   júna   2014,   sp. zn.   11 Co 474/2013   z 18.   júna   2014,   sp. zn. 11 Co 476/2013   z 2.   júla   2014,   sp. zn.   24 Co 480/2013   z 18.   júna   2014   a   sp. zn. 24 Co 460/2013   z 18.   júna   2014   (spolu   ďalej   len   „napadnuté   konania   krajského   súdu“ a „napadnuté rozsudky krajského súdu“).

Zo sťažností   a   z ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v   procesnom postavení žalobkyne v konaniach   vedených   pred Okresným   súdom   Senica   a Okresným súdom Trnava (spolu ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresných   súdov,   ktorý   mal   spočívať   v   konaní v rozpore   s §   44   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov pred nimi vedenými exekučnými konaniami, v ktorých sťažovateľka vystupovala v procesnom postavení oprávnenej.

Sťažovateľka   sa   v   konaniach   vedených   pred   okresnými   súdmi   domáhala náhrady škody   a   nemajetkovej   ujmy   v   zmysle   podmienok   vyplývajúcich   zo zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené žalobné nároky okresné súdy vo veci samej zamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konania. Krajský   súd   svojimi   napadnutými   rozhodnutiami   potvrdil   v   odvolacom   konaní prvostupňové   rozhodnutia   okresných   súdov   ako   vecne   správne.   V   ostatnom   podala sťažovateľka ústavné sťažnosti.

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví   porušenie   jej   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia   označených   práv   postupom a napadnutými   rozhodnutiami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a   predmetné   veci   vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému   porušeniu   označených   práv   napadnutými   postupmi a rozsudkami krajského súdu

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností,   týkajúcich   sa   napadnutých rozsudkov   krajského   súdu   a   v   kontexte   svojich   zistení   dospel   k   záveru,   že   použitá argumentácia   sťažovateľky   v   podaných   sťažnostiach   je   totožná   s   jej   právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal   v   uplynulom období   a v   ktorých   atakovala právne   závery   všeobecných   súdov rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v   znení neskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

S   ohľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS   458/2014   z 30.   júla   2014,   sp. zn.   IV.   ÚS   363/2014   z 1.   júla   2014,   sp. zn. IV. ÚS 256/2014   zo 16.   apríla   2014),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých   sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch   sťažovateľky   v   nich   uplatnených   (zrušenie   napadnutých   rozsudkov   krajského súdu,   vrátenie   vecí   na   ďalšie   konanie   a   priznanie   náhrady   trov   konania)   stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014