znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 79/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. L. P., Ž., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   a   konaním   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Ž.,   Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru ekonomickej kriminality Ž. vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-406-OEK-ZA-2006, a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2007 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa „čl. 48 ods. 2, 19 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 3“ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a konaním Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ž., Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru ekonomickej kriminality Ž. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-406-OEK-ZA-2006.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   proti   sťažovateľovi   je   vedené   trestné   stíhanie okresným riaditeľstvom uznesením sp. zn. ČVS: ORP-406-OEK-ZA-2006 z 8. júna 2006 a toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.  

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:„Proti tomuto uzneseniu zo dňa 8.6.2006 ČVS: ORP-406-OEK-ZA-2006 som podal sťažnosť,   a to   pre   jeho   nezákonnosť,   lebo   neboli   zabezpečené   také   dôkazy,   ktoré   by nasvedčovali,   že som sa   dopustil   uvedeného trestného činu.   (...)   Tejto sťažnosti   nebolo vyhovené (...)

Dňa 5.10.2006 som podal podľa § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por. prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť proti uzneseniu OR PZ UJKP Ž. (...) kde som namietal osoby znalcov, ktorí boli pribratí   podľa   § 142 ods.   1 Tr.   por.   a o tejto   mojej námietke   proti znalcom rozhodnuté nebolo. (...)

Navrhol som tiež vypočuť moju matku M. Č. a moju družku K. J., ktoré boli vypočuté až po roku začatia trestného stíhania, čo považujem za prieťahy vo veci (...)

Uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por. a stíhanie mojej osoby podľa § 206 ods. 1 Tr. por. bolo vydané dňa 8.6.2006. Dňa 8.6.2007 uplynula teda ročná lehota a vyšetrovanie nie je ukončené. (...)“

  Na základe uvedeného sťažovateľ zastáva názor, že bolo porušené označené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

  Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv postupom a konaním okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-406-OEK-ZA-2006 a aby mu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Ústavný   súd   podľa   §   25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Ďalej ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   možno   ústavnému   súdu   podať   spravidla   iba   vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany,   a pred   tým,   než   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   § 32   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený   v odseku 1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším   opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   uznáva   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o   prokuratúre   ako   účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Ústavný   súd   pripomína,   že   zákon   o prokuratúre   poskytuje   sťažovateľovi   právne prostriedky   nápravy,   a to   podnet,   resp.   opakovaný   podnet   v zmysle   § 34   ods. 1   zákona o prokuratúre v spojení s ďalšími ustanoveniami (§ 31 až 36 zákona o prokuratúre), ktorými sa   môže   domáhať   preskúmania   zákonnosti   postupu okresného   riaditeľstva   v predmetnej veci, pokiaľ sa s týmto postupom, resp. odpoveďou na jeho podnet nestotožnil. Je potrebné poznamenať, že citované ustanovenie § 31 zákona o prokuratúre sa týka všetkých konaní a postupov   v ňom   vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri   výkone   svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto o nej rozhodol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008