znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 79/05-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.,   so   sídlom   v B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 2/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 2/2003   p o r u š i l právo obchodnej spoločnosti L., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   Cb   2/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti L., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti L., a. s.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   7   953 Sk   (slovom   sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktorú   je Okresný súd Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. Z. Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. mája 2005   č.   k.   I.   ÚS   79/05-11   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., so sídlom v B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 2/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplýva, že 16. septembra 2002 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni Ing. J. B. na zaplatenie pohľadávky vo výške 150 000 Sk s prísl. z titulu zmluvy o sprostredkovaní. Na základe tohto návrhu okresný súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 35 Rob 78/02, ktorým návrhu vyhovel. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor a vec bola ďalej prejednávaná pod sp. zn. 24 Cb 2/2003. Sťažovateľka vytýka okresnému súdu, že prvé pojednávanie vo veci nariadil až po takmer 7 mesiacoch nečinnosti. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd ani po   nariadení   pojednávaní   nepostupoval   vo   veci   plynulo,   a preto   za   účelom   včasného odstránenia   právnej   neistoty   v prerokovávanej   veci   opakovane   žiadala   okresný   súd o nariadenie pojednávania, a to svojimi podaniami zo 16. júna 2004 a 25. októbra 2004. Napriek tomu bol okresný súd znovu takmer osem mesiacov bezdôvodne nečinný, kým nariadil pokračujúce pojednávanie.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala aj neefektívny postup súdu v napadnutom konaní, pretože napr. na pojednávaní konanom 12. januára 2005 okresný súd pokračoval v procese   dokazovania   výsluchom   oboch   účastníkov   a oboznamovaním   sa   s obsahom listinných   dôkazov,   pričom „predmetom   dokazovania   boli   tie   isté   skutočnosti   tvrdené účastníkmi konania od počiatku konania“.

Ako to vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľka využila aj právne prostriedky nápravy a 3. marca   2005   podala   sťažnosť   na   prieťahy   v napadnutom   konaní v zmysle   príslušných predpisov,   na   ktorú   však   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nedostala   žiadnu odpoveď a ani nebola vykonaná žiadna náprava vytýkaných vád konania.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   vzhľadom   na   povahu   nároku   uplatneného v napadnutom   konaní   neexistujú   skutočnosti,   ktoré   by   kládli   osobitné   nároky   na dokazovanie   a právne   posúdenie   samotnej   veci.   Právna   úprava   príslušných   zmluvných inštitútov   je   podľa   sťažovateľky   jasná   a jej   interpretácia   i aplikácia   sú   súdnou   praxou ustálené, a preto považuje dĺžku konania v predmetnej veci za neodôvodnenú.

Sťažovateľka sa zároveň domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená pocitom neistoty a krivdy (...).

1.   2.   Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústavné právo sťažovateľa spoločnosti L., a. s., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   sp.   zn. 24 Cb 2/2003 porušené.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk (...), ktoré je Okresný súd Trnava povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Trnava   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   a trovy právneho zastúpenia (...) na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, JUDr. Z. Č.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. H. G., listom z 10. augusta 2005 sp. zn. Spr. 958/05 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 24. augusta 2005.

2.   1.   Predsedníčka   okresného   vo   svojom   vyjadrení   popísala   chronológiu   úkonov okresného súdu v danej veci a uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Vzhľadom na úkony vo veci je zrejmé, že vo veci došlo k prieťahom, avšak zavinením   odporkyne,   ktorá nepreberala   predvolania   na súd,   dochádzalo k opätovnému odročovaniu pojednávania, pretože odporkyňa nemala doručenie predvolania vykázané. Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávania. (...)“.

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla, že:

„(...)   Z vyjadrenia   Okresného   súdu   v Trnave   zo   dňa   10.   08.   2005   vyplýva,   že postupom Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 24 Cb 2/03 došlo k prieťahom v konaní, avšak   zavinením   odporkyne,   ktorá   si   nepreberala   predvolania   na   súd,   dochádzalo k opätovnému   odročovaniu   pojednávania,   pretože   odporkyňa   nemala   doručenie predvolania vykázané.

Pridržiavajúc sa doposiaľ vykonaných podaní (...)“, sťažovateľka je toho názoru, že „k prieťahom   v súdnom   konaní   nedochádzalo   z dôvodu   na   strane   odporkyne   ale predovšetkým z dôvodu na strane Okresného súdu v Trnave. (...) súd mohol a mal vhodnými opatreniami zabezpečiť prítomnosť odporkyne na pojednávaní. (...)

Okrem toho poukazujem aj na dlhé obdobie nevytyčovania termínov pojednávania zapríčinených výlučne postupom súdu ako aj na zbytočné odročovanie pojednávania aj napriek tomu, že skutkový stav bol dostatočne zistený a na odročenie pojednávania nebol žiaden dôvod.

S poukazom na doposiaľ uvedené tvrdenia Okresného súdu v Trnave ako aj na to, že napriek vedomosti o podaní sťažnosti na ÚS SR, Okresný súd v Trnave od 16. 02. 2005 nevytýčil   žiadne   ďalšie   pojednávanie,   a teda   nijako   neprispel   k odstráneniu   prieťahov v konaní,   má   sťažovateľ   odôvodnené   obavy,   že   prieťahy   v konaní   budú   pokračovať   aj napriek prerokovaniu Ústavného súdu o sťažnosti.

Mám preto za to, že (...) postojom súdu k právnej veci sťažovateľa vedenej pred OS Trnava   pod   sp.   zn.   24   Cb   2/03   sa   pocit   neistoty   a krivdy   sťažovateľa,   vyplývajúci z uvedených prieťahov konania, len zbytočne znásobuje.

Zároveň oznamujem, že s poukazom na list zaslaný ÚS SR sp. zn. I. ÚS 79/05-23 netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.

Pre prípad úspechu navrhujem, aby Ústavný súd SR zaviazal Okresný súd Trnava nahradiť   sťažovateľovi   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa   §   11   ods.   2   vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za 4 x úkon právnej služby á 2.501,- Sk (prevzatie veci, podanie sťažnosti z 22. 04. 2005, zaslanie z 24. 06. 2005, vyjadrenie z 24. 08. 2005) + 4 x režijný paušál á 150,- Sk spolu vo výške 10.604,- Sk.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 24 Cb 2/2003:

Dňa 16. septembra   2002 podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   návrh   na vydanie platobného   rozkazu   proti   odporkyni   Ing.   J.   B.   (ďalej   len   „odporkyňa“)   na zaplatenie pohľadávky vo výške 150 000 Sk s príslušenstvom. Veci bola pridelená sp. zn. 35 Rob 78/02.

Dňa 24. októbra 2002 okresný súd vydal platobný rozkaz.Dňa 3. januára 2003 odporkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu.Dňa 20. januára 2003 bola vec prevedená do   oddelenia „Cb“ a zaevidovaná pod sp. zn. 24 Cb 2/2003.

Dňa 21. marca 2003 súd vyzval odporkyňu na doručenie rovnopisu odporu v lehote 5 dní pod následkom jeho vyhotovenia súdom na náklady odporkyne.

Dňa 2. mája 2003 súd vyhotovil rovnopis odporu a zaslal ho sťažovateľke s tým, aby sa k nemu vyjadrila v lehote 10 dní.

Dňa 27. mája 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie k odporu.Dňa 4. júna 2003 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 9. júl 2003, pričom sťažovateľke   uložila   povinnosť   priniesť   originály   listinných   dôkazov   a prostredníctvom Okresného oddelenia Policajného zboru T. (ďalej len „polícia“) žiadala doručiť zásielku odporkyni.

Dňa 27. júna 2003 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v T., odbor poriadkovej polície, oznámilo súdu, že písomnosť určenú pre odporkyňu sa nepodarilo doručiť.Dňa 9. júla 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie. Odporkyňa nebola prítomná. Súd pojednávanie odročil na 10. september 2003 s tým, že: „Bude žiadaná správa od OÚ T., odbor živnostenský, aby súdu v lehote 7 dní oznámili kde je odporkyňa prihlásená (...) na miesto podnikania“.

Dňa 11. augusta 2003 Okresný úrad v T., odbor živnostenského podnikania, oznámil súdu,   že   odporkyňa   má   v živnostenskom   registri   uvedenú   adresu   bydliska   a miesta   jej podnikania: T.

Dňa 5. septembra 2003 odporkyňa požiadala o nový termín pojednávania, najlepšie po 15. októbri 2003.

Dňa 10. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti odporkyne. Pojednávanie bolo odročené   na   22.   október   2003   s tým,   že   odporkyňa   bude   požiadaná o zdôvodnenie svojej neúčasti na pojednávaní.

Dňa 22. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým,   že   odporkyňa   v lehote   7   dní   oznámi   súdu   mená,   priezviská   a bydliská   svedkov, ktorých žiada vypočuť.

Dňa   21.   januára   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavila odporkyňa. Pojednávanie bolo odročené na 20. február 2004 s tým, že odporkyňa bude predvolaná prostredníctvom polície.

Dňa 29. januára 2004 odporkyňa oznámila súdu meno a adresu svedka.Dňa 2. februára 2004 polícia oznámila súdu, že písomnosť adresovanú odporkyni sa nepodarilo doručiť.

Dňa   20.   februára   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktoré   sa   odporkyňa nedostavila.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   2.   apríl   2004   s tým,   že   opätovne   bude predvolaná   odporkyňa   prostredníctvom   pošty   a   polície   a predvolaný   bude   aj   svedok Ing. M. B.

Dňa   1.   marca   2004   odporkyňa   doručila   súdu   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na pojednávaní 20. februára 2004. Požiadala o nový termín pojednávania v poslednej dekáde mesiaca marec.

Dňa 18. marca 2004 polícia oznámila okresnému súdu, že písomnosť, ktorú žiadal doručiť Ing. J. B., jej bola doručená do vlastných rúk 12. marca 2004.

Dňa 2. apríla 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   14.   apríla   2004   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   súdu   vyjadrenie predsedu predstavenstva Ľ. K.

Dňa 21. apríla 2004 odporkyňa doručila súdu listinný dôkaz.Dňa   22.   júna   2004   sťažovateľka   požiadala   súd „o skoré   vytýčenie   pojednávania a ukončenie veci“.

Dňa 28. októbra 2004 sťažovateľka opakovane požiadala o nariadenie pojednávania. Dňa   1.   decembra   2004   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   bez   prítomnosti odporkyne. Pojednávanie bolo odročené na 12. január 2005.

Dňa   12.   januára   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 16. február   2005   s tým,   že   odporkyňa   na   pokračujúce   pojednávanie   prinesie   mandátnu zmluvu,   ktorú   mala   uzavretú   s Ing.   M.   B., „a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   preverí okolnosti prijatia sumy 50 000 Sk sťažovateľkou prostredníctvom pána T.“

Dňa   4.   februára   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu vyjadrenie   k tvrdeniam   odporkyne   a uznesenie   Okresného   úradu   justičnej   polície Policajného zboru T. sp. zn. ČVS: OUJP-565/20-2003, ktorým bolo začaté trestné stíhanie Ing. J. B. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

Dňa 16. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že odporkyňa do 7 dní zašle súdu originál mandátnej zmluvy a účastníci v lehote 10 dní navrhnú ďalšie dôkazy.

Dňa   1.   marca   2005   odporkyňa   doručila   súdu   vyjadrenie   vo   veci   a fotokópiu mandátnej zmluvy.

Dňa 17. mája 2005 súd vyzval Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru T. na zaslanie správy o výsledku šetrenia vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OUJP-565/20-2003.Dňa 10. júna 2005 súd doručil odporkyni výzvu, aby v lehote 7 dní zaslala súdu originál mandátnej zmluvy, pod hrozbou uloženia jej poriadkovej pokuty 25 000 Sk.Dňa 3. júna 2005 Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru T. oznámil súdu, že spisový materiál v trestnej veci odporkyne bol postúpený 22. apríla 2005 na spojenie Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru B.

Dňa   17.   júna   2005   odporkyňa   doručila   súdu   notárom   overenú   kópiu   mandátnej zmluvy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 2/2003 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane krátkodobo, ale aj dlhodobo   bez   akýchkoľvek   zákonných   alebo   iných   ospravedlniteľných   dôvodov   nečinný, konkrétne napr. od 3. januára 2003 do 21. marca 2003 (takmer tri mesiace) od 2. apríla 2004 do 1. decembra 2004 (osem mesiacov), od 1. marca 2005 do 10. júna 2005 (viac ako tri mesiace) a jeho postup nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho konania, jeho úkony nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v napadnutom konaní   ako   navrhovateľka   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu.   Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého „došlo   k prieťahom,   avšak   zavinením odporkyne, ktorá nepreberala predvolania na súd“, nemožno akceptovať, pretože aj proti správaniu   odporcu,   ktoré   spôsobuje   prieťahy   v súdnom   konaní   alebo   ho   neprimerane predlžuje,   Občiansky   súdny   poriadok   poskytuje   všeobecnému   súdu   viaceré   procesné prostriedky, ktoré dovoľujú za dodržania všetkých garancií spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 a nasledovných ustanovení siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru ukončiť toto správanie účastníka. Nesúčinnostné správanie odporkyne by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Z chronológie úkonov okresného súdu uvedenej v II. časti tohto   nálezu   (okrem   opatrenia   z   10.   júna   2005),   ale   ani   z   vyjadrenia   predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Medzi   skutočnosťami,   ktorými   sa   doterajšiu   dĺžku   napadnutého   konania   snažila ospravedlniť predsedníčka okresného súdu, ústavný súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, na ktorú by bolo možné v súlade s jeho doterajšou judikatúrou prihliadnuť (napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 28/01, I. ÚS 159/02).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 150 000   Sk „z dôvodu   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   jej   bola   spôsobená   pocitom   neistoty a krivdy“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 15 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 22. apríla 2005 a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 24. augusta   2005).   Za   tri   úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk, a trikrát 150 Sk titulom režijného paušálu ku každému úkonu, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľku predstavujú   sumu   7   953 Sk   v zmysle   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005