znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 785/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   17.   decembra 2014   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Petrom Pohančeníkom, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra 2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Pohančeníkom, Palárikova 93, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2011.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „Ja, sťažovateľka som navrhovateľkou v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci č. k. 8C/200/2011 vo veci navrhovateľky M. K. proti odporcom J. T. a spol. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Návrh na začatie konania som podala… 10.11.2011. Vo veci Okresný súd v Čadci uskutočnil:

- dňa 10.5.2012 pojednávanie na OS Čadca

- dňa 07.11.2012 ohliadku na mieste samom - v Č.

- dňa 24.2.2014 pojednávanie na OS Čadca Poukazujem   na   skutočnosť,   že   ohliadka   na   mieste   samom   dňa   07.11.2012   sa neuskutočnila   z   dôvodu,   že   som   okresným   súdom   nebola   o   ohliadke   na   mieste   samom informovaná a predvolaná....

Dňa 3.9.2014 bol vo veci vytýčený termín ohliadky na mieste samom, ktorá bola pre práceneschopnosť sudkyne zrušená.

Dňa   4.10.2013   som   sa   sťažnosťou   na   prieťahy   v   konaní   obrátila   na   predsedu Okresného súdu v Čadci. V odpovedi predsedu Okresného súdu v Čadci bolo konštatované, že vo veci došlo k prieťahom...

Okresný súd v Čadci porušili v predmetnom konaní základné právo sťažovateľky podľa článku 48 odsek 2 Ústavy… na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov:

1) súdne konanie prebieha od roku 2011,

2) súdne   pojednávania   nie   sú   vedené   spôsobom   účelne   smerujúcim   k   vydaniu rozhodnutia,

3) chybou okresného súdu bol zmarený nariadený úkon - ohliadka na mieste samom,

4) v čase práceneschopnosti zákonnej sudkyne nebol vo veci vykonaný žiaden úkon smerujúci k ukončeniu veci,

5) celkovo   možno   súdne   konanie   považovať   za   neefektívne,   nesplňujúce   zákonné požiadavky na rýchly a spravodlivý súdny proces,

6) v priebehu konania Okresný súd v Čadci nekonal bez prieťahov,

7) právna istota v súdne konanie a ochranu práv účastníka konania bola narušená nekonaním súdu.“

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/200/2011 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo porušené. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod spisovou značnou 8C/200/2011 sa prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.

M. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 eur..., ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť sťažovateľke do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v   Čadci   je   povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 284,08 eur...“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom   prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,   či   tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2011.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 200/2011 zistil, že okresný súd vo veci plynule konal od podania návrhu 10. novembra 2011 do 7. novembra 2011, keď sa uskutočnila ohliadka na mieste samom. Od 7. novembra 2012 do 8. októbra 2013 bol okresný súd vo veci nečinný. Opätovne začal konať 8. októbra 2013, keď vydal uznesenie o zastavení konania voči dvom zomrelým účastníkom konania, ktorí zomreli pred podaním návrhu na začatie konania, a konal plynulo až do 4. augusta 2014, keď bol zrušený termín nariadenej ohliadky na mieste samom pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo spisu okresného súdu, vyplýva, že   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   29.   novembra   2011   na   predloženie   geometrického plánu, ktorý sťažovateľka predložila až po dvoch urgenciách 6. marca 2012, teda po viac ako troch mesiacoch. V priebehu konania okresný súd zistil, že dvaja z odporcov, ktorých sťažovateľka v návrhu označila, zomreli ešte pred začatím konania. Z uvedeného dôvodu musel   okresný   súd   žiadať   o   ich   úmrtné   listy   a   zabezpečovať   osvedčenia   o dedičstve, resp. dedičské   spisy.   Následne   musel   okresný   súd   vydať   8.   októbra   2013   uznesenie o zastavení   konania   proti   zomrelým   odporcom.   Na   pojednávaní,   ktoré   sa   konalo 24. februára 2014, sťažovateľka pri výsluchu označila ako dôkaz „osvedčenie o vlastníckom práve“ č. Nz 39171/2011, ktoré mala vydať notárka JUDr. D. S. Okresný súd pojednávanie odročil okrem iného z dôvodu vyžiadania predmetného osvedčenia od JUDr. S., ktorá však oznámila, že vo svojom registri spis s uvedenou spisovou značkou nevedie.

Z uvedených skutočností prima facie vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania prispela tiež samotná sťažovateľka.

Ústavný   súd   tiež   zistil,   že   k   predĺženiu   konania   prispela   tiež   skutočnosť,   že v priebehu konania zomreli ďalší dvaja označení odporcovi, čo bolo spojené s potrebou zabezpečiť ich úmrtné listy a dedičské rozhodnutia.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd okrem namietaného obdobia v roku 2013 a konca roka 2014 konal plynulo. Ústavný súd však pri posudzovaní nečinnosti v tomto období vychádzal z toho, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú možno tiež vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03). Ústavný súd posúdil celkovú dobu konania pred okresným súdom a dospel k záveru, že ak vo veci sťažovateľky okresný súd nerozhodol po troch   rokoch   od   podania   návrhu,   nemožno   s   prihliadnutím   na   konkrétne   okolnosti prípadu takýto postup hodnotiť ako porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   ústavný   súd   konštatuje,   že   postupom   okresného   súdu   nedošlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľky v sťažnosti uvedenými nezaoberal.

Ústavný súd na záver uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014