SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 780/2014-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr. Zdenkou Lánikovou, Advokátska kancelária, Lanikova Group, s. r. o.,Gr sslingováȍ 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997 p o r u š e n éb o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov)na účet advokátky JUDr. Zdenky Lánikovej, Advokátska kancelária, Lanikova Group,s. r. o., Gr sslingová 8, Bratislavaȍ ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 780/2014-8 z 10. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je od 28. mája 2003 účastníkom konania„v právnej veci navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ c/a ⬛⬛⬛⬛ a spol. o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov“, ktoré začalo ešte v roku 1997. Dôvodomrozšírenia žaloby na strane odporcu bolo to, že pôvodný odporca sťažovateľovi a jehomanželke predal ornú pôdu vo výmere 397 m² (za 80 000 Sk, pozn).
3. Okresný súd je v jeho veci úplne nečinný už 8 rokov (od roku 2006), pričomkonanie nie je ešte právoplatne skončené. Sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdusťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (zo sťažnosti táto skutočnosť nevyplýva).
4. Sťažovateľ priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € odôvodňujeprávnou neistotou počas 10 rokov súdneho konania, odkedy sa stal účastníkom, čo mu„spôsobuje značné ťažkosti“.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydaltento nález:
„... Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn. 9C 53/97 porušené bolo.
... ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
... Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛... trovy konania vo výške 340,90 eur na účet Advokátskej kancelárie Lanikova Group, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
6.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním zo 6. februára2015 uviedla:
„Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu musím konštatovať, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, nakoľko v konaní vznikli prieťahy, ktoré boli čiastočne spôsobené aj množstvom agendy vybavujúcej zákonnou sudkyňou.
Zákonná sudkyňa JUDr. Marcela Gandelová bola v minulosti zo strany predsedu súdu upozorňovaná na prieťahy v konaní a potrebu vo veci konať plynulo.
Dovolím si taktiež uviesť, že JUDr. Marcela Gandelová sa listom prezidentovi SR vzdala výkonu funkcie sudcu, ktorá jej zanikla dňom 31.01.2014.
S účinnosťou od 01.05.2014 prevzala oddelenie 9C a teda i predmetnú vec sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorá bola preložená Súdnou radou SR preložená na výkon funkcie sudcu na tunajší súd. Od 03.11.2014 z dôvodu zmeny rozvrhu práce vo veci koná sudkyňa Mgr. Zuzana Gašpírová. V súčasnosti sa vo veci vykonávajú úkony plynulo.“
6.2 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol prehľad procesných úkonov vo vecivedenej pod sp. zn. 9 C 53/1997 (ústavný súd uvádza len úkony od mája 2003, odkedy sasťažovateľ stal účastníkom konania):
„... 28.05.2003 - uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane odporcu...
12.06.2003 - preverovanie pobytu odporcov, preverovanie dedičských konaní po zomr. odporcoch
16.06.2003 - odvolanie odporcu voči uzneseniu zo dňa 28.05.2003...
09.12.2004 - šetrenie pobytu odporcov...
20.03.2006 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach odporcov voči uzneseniu zo dňa 28.05.2003
31.05.2006 - rozhodnutie KS BA, ktorým boli odvolania účastníkov odmietnuté
19.06.2006 - záznam - žiadosť krajskému súdu o doručenie 50 exemplárov rozhodnutia za účelom ich doručenia účastníkom...
24.07.2006 - uznesenie o zastavení konania voči odporcovi v 31. rade
18.04.2012 - opatrenie predsedu súdu - prikázanie veci na vybavenie inému sudcovi...
02.05.2014 - opatrenie o prikázaní veci JUDr. Priečinskej...
24.07.2014 - výzva navrhovateľke na predloženie aktuálnych výpisov listov vlastníctva
08.09.2014 - úradný záznam - navrhovateľka telefonicky požiadala o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, zo zdravotných dôvodov...
01.10.2014 - spävzatie návrhu na začatie konania
01.10.2014 - výzva odporcom na vyjadrenie sa k návrhu na späťvzatie žaloby
- október - november 2014 - súdu doručované vyjadrenia odporcov; vrátené závady (zásielok určených odporcom)
- 03.12.2014 - doručovanie opätovných výziev odporcom, lustrácia odporcov cez CEPO a SP, preverovanie stavu dedičského konania
- 26.01.2015 výzvy odporcom na vyjadrenie k späťvzatiu; ustanovenie opatrovníka odporcom v 4. a 5. rade.“
7. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považovalústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdnehospisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 16. februára 2015.
8. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresnéhosúdu nezaujal stanovisko.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdomprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ichpráv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03)ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotnéhosúdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.
14. Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ichaplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinnýa od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03,II. ÚS 177/03, IV. ÚS 82/04 a IV. ÚS 246/05, II. ÚS 82/06). Zo sťažnosti, ako ajz vyžiadaného súdneho spisu vyplynulo, že v ňom ide o takýto prípad. Sťažovateľ jeúčastníkom konania pred okresným súdom až od 28. mája 2003. Okresný súdod 7. septembra 2006, keď doručoval účastníkom konania uznesenie Krajského súduv Bratislave sp. zn. 3 Co 131/2006 z 31. mája 2006, až do podania sťažnosti ústavnému súdu(4. november 2014) nevykonal žiadne pojednávanie a bol prakticky nečinný bez akejkoľvekzákonnej prekážky takmer 8 a pol roka. Zbytočné prieťahy priznal aj okresný súd vo svojomvyjadrení k prijatej sťažnosti.
15. Čo sa týka správania samotného sťažovateľa v konaní, ústavný súd konštatuje, žeten sa síce nepodieľal na úplnej nečinnosti okresného súdu, ale na druhej strane mu možnovytknúť, že sa o svoju vec viac rokov vôbec nestaral, teda viac rokov si účinne nestrážilsvoje práva (vigilantibus iura) (obdobne IV. ÚS 10/05, III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08a III. ÚS 254/09). Ústavný súd neprehliadol aj to, že navrhovateľka 1. októbra 2014 vzalasvoj návrh späť v celom rozsahu a sťažovateľ (ako odporca v 34. rade) sa o tomto späťvzatídozvedel ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, keď 13. októbra 2014 prevzal výzvuna vyjadrenie k tomuto návrhu navrhovateľky.
16. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto uzavrel, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997 bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1 (obdobne ako konštatoval porušenieoznačených práv pri iných účastníkoch tohto konania v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 352/2013z 23. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 473/2013 z 20. novembra 2013, sp. zn. III. ÚS 226/2014z 10. júna 2014 a sp. zn. III. ÚS 329/2014 z 30. júla 2014).
17. Napriek tomu, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolopostupom okresného súdu porušené, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 9 C 53/1997 konalbez zbytočných prieťahov, pretože takýto príkaz je už obsahom nálezov sp. zn.IV. ÚS 352/2013 z 23. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 473/2013 z 20. novembra 2013a sp. zn. III. ÚS 226/2014 z 10. júna 2014.
18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.
19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
20. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €z dôvodov dlhodobého stavu právnej neistoty v dôsledku viacročnej nečinnosti okresnéhosúdu.
21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
22. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedenéhopod sp. zn. 9 C 53/1997, obdobie úplnej nečinnosti, povahu prerokúvanej veci a jej význampre účastníka konania, ale i súčasný stav konania, keď došlo ešte pred podaním sťažnostiústavnému súdu k späťvzatiu žaloby zo strany navrhovateľky (opierajúc sa pritom aj o inérozhodnutia ústavného súdu citované v bode 17), ústavný súd považuje priznanie sumy3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
23. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavnýsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
24. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkouJUDr. Zdenkou Lánikovou, Advokátska kancelária, Lanikova Group, s. r. o., Gr sslingováȍ8, Bratislava. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania za dva úkony právnej službyv sume 340,90 €.
25. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorábola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Ústavný súd priznalúhradu v rozsahu, ako bola uplatnená, za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravuzastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 134 €, t. j. spolu 268 €, čo spolu s režijnýmpaušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €. Keďže advokátka jeplatkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPHvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o daniz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda predstavuje sumu 340,90 €, ktorú jeokresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015