znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 780/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouJUDr.   Zdenkou   Lánikovou,   Advokátska   kancelária,   Lanikova   Group,   s. r.   o.,Gr sslingováȍ 8,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997   p o r u š e n éb o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovomtritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Bratislava   II j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho   zastúpenia   v sume   340,90   €   (slovom   tristoštyridsať   eur   a deväťdesiat   centov)na účet   advokátky JUDr.   Zdenky   Lánikovej,   Advokátska   kancelária,   Lanikova   Group,s. r. o., Gr sslingová 8, Bratislavaȍ ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 780/2014-8 z 10. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právapodľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd (ďalej   len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je od 28. mája 2003 účastníkom konania„v právnej   veci   navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ c/a ⬛⬛⬛⬛ a spol. o vyslovenie   neplatnosti   právnych   úkonov“,   ktoré   začalo   ešte   v roku   1997.   Dôvodomrozšírenia   žaloby   na   strane   odporcu   bolo   to,   že   pôvodný   odporca   sťažovateľovi   a jehomanželke predal ornú pôdu vo výmere 397 m² (za 80 000 Sk, pozn).

3. Okresný súd je v jeho veci úplne nečinný už 8 rokov (od roku 2006), pričomkonanie nie je ešte právoplatne skončené. Sťažovateľ nepodal predsedovi okresného súdusťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (zo sťažnosti táto skutočnosť nevyplýva).

4.   Sťažovateľ   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v sume   10 000   €   odôvodňujeprávnou neistotou počas 10 rokov súdneho konania, odkedy sa stal účastníkom, čo mu„spôsobuje značné ťažkosti“.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydaltento nález:

„...   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spis. zn. 9C 53/97 porušené bolo.

... ⬛⬛⬛⬛...   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume 10.000 eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

... Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛... trovy konania   vo   výške   340,90   eur   na   účet   Advokátskej   kancelárie   Lanikova   Group,   s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčkaokresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti podaním zo 6. februára2015 uviedla:

„Oboznámením   sa   s   obsahom   súdneho   spisu   musím   konštatovať,   že   sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, nakoľko v konaní vznikli prieťahy, ktoré boli čiastočne spôsobené aj množstvom agendy vybavujúcej zákonnou sudkyňou.

Zákonná sudkyňa JUDr. Marcela Gandelová bola v minulosti zo strany predsedu súdu upozorňovaná na prieťahy v konaní a potrebu vo veci konať plynulo.

Dovolím si taktiež uviesť, že JUDr. Marcela Gandelová sa listom prezidentovi SR vzdala výkonu funkcie sudcu, ktorá jej zanikla dňom 31.01.2014.

S účinnosťou od 01.05.2014 prevzala oddelenie 9C a teda i predmetnú vec sudkyňa JUDr. Petra Priečinská, ktorá bola preložená Súdnou radou SR preložená na výkon funkcie sudcu na tunajší súd. Od 03.11.2014 z dôvodu zmeny rozvrhu práce vo veci koná sudkyňa Mgr. Zuzana Gašpírová. V súčasnosti sa vo veci vykonávajú úkony plynulo.“

6.2 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol prehľad procesných úkonov vo vecivedenej pod sp. zn. 9 C 53/1997 (ústavný súd uvádza len úkony od mája 2003, odkedy sasťažovateľ stal účastníkom konania):

„... 28.05.2003 - uznesenie o pripustení vstupu účastníkov na strane odporcu...

12.06.2003   -   preverovanie   pobytu   odporcov,   preverovanie   dedičských   konaní po zomr. odporcoch

16.06.2003 - odvolanie odporcu voči uzneseniu zo dňa 28.05.2003...

09.12.2004 - šetrenie pobytu odporcov...

20.03.2006   -   spis   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaniach odporcov voči uzneseniu zo dňa 28.05.2003

31.05.2006 - rozhodnutie KS BA, ktorým boli odvolania účastníkov odmietnuté

19.06.2006   -   záznam   -   žiadosť   krajskému   súdu   o   doručenie   50   exemplárov rozhodnutia za účelom ich doručenia účastníkom...

24.07.2006 - uznesenie o zastavení konania voči odporcovi v 31. rade

18.04.2012   -   opatrenie   predsedu   súdu   -   prikázanie   veci   na   vybavenie   inému sudcovi...

02.05.2014 - opatrenie o prikázaní veci JUDr. Priečinskej...

24.07.2014   -   výzva   navrhovateľke   na   predloženie   aktuálnych   výpisov   listov vlastníctva

08.09.2014   -   úradný   záznam   -   navrhovateľka   telefonicky   požiadala   o   predĺženie lehoty na predloženie dokladov, zo zdravotných dôvodov...

01.10.2014 - spävzatie návrhu na začatie konania

01.10.2014 - výzva odporcom na vyjadrenie sa k návrhu na späťvzatie žaloby

- október - november 2014 - súdu doručované vyjadrenia odporcov; vrátené závady (zásielok určených odporcom)

- 03.12.2014 - doručovanie opätovných výziev odporcom, lustrácia odporcov cez CEPO a SP, preverovanie stavu dedičského konania

- 26.01.2015 výzvy odporcom na vyjadrenie k späťvzatiu; ustanovenie opatrovníka odporcom v 4. a 5. rade.“

7. Procesné úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení okresného súdu považovalústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú zo súdnehospisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 16. februára 2015.

8. Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   k vyjadreniu   okresnéhosúdu nezaujal stanovisko.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1... Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, kohopráva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnejneistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátnehoorgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosťsúdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôliktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdua sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdomprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ichpráv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

13.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 111/02,   III. ÚS 142/03)ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotnéhosúdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci.

14. Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ichaplikácia je oveľa jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinnýa od podania   žalobného   návrhu   neuskutočnil   vo   veci   žiadne   úkony“   (II. ÚS 4/03,II. ÚS 177/03,   IV. ÚS 82/04   a   IV. ÚS 246/05,   II.   ÚS   82/06).   Zo   sťažnosti,   ako   ajz vyžiadaného   súdneho   spisu   vyplynulo,   že   v ňom   ide   o   takýto   prípad.   Sťažovateľ   jeúčastníkom   konania   pred   okresným   súdom   až   od   28.   mája   2003.   Okresný   súdod 7. septembra   2006,   keď   doručoval   účastníkom   konania   uznesenie   Krajského   súduv Bratislave sp. zn. 3 Co 131/2006 z 31. mája 2006, až do podania sťažnosti ústavnému súdu(4. november 2014) nevykonal žiadne pojednávanie a bol prakticky nečinný bez akejkoľvekzákonnej prekážky takmer 8 a pol roka. Zbytočné prieťahy priznal aj okresný súd vo svojomvyjadrení k prijatej sťažnosti.

15. Čo sa týka správania samotného sťažovateľa v konaní, ústavný súd konštatuje, žeten sa síce nepodieľal na úplnej nečinnosti okresného súdu, ale na druhej strane mu možnovytknúť, že sa o svoju vec viac rokov vôbec nestaral, teda viac rokov si účinne nestrážilsvoje   práva   (vigilantibus   iura)   (obdobne   IV. ÚS   10/05,   III. ÚS 336/07,   III.   ÚS   382/08a III. ÚS 254/09). Ústavný súd neprehliadol aj to, že navrhovateľka 1. októbra 2014 vzalasvoj návrh späť v celom rozsahu a sťažovateľ (ako odporca v 34. rade) sa o tomto späťvzatídozvedel ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, keď 13. októbra 2014 prevzal výzvuna vyjadrenie k tomuto návrhu navrhovateľky.

16. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto uzavrel, že postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 53/1997 bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to jeuvedené   vo výroku   tohto   rozhodnutia   v bode   1   (obdobne   ako   konštatoval   porušenieoznačených práv pri iných účastníkoch tohto konania v nálezoch sp. zn. IV. ÚS 352/2013z 23. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 473/2013 z 20. novembra 2013, sp. zn. III. ÚS 226/2014z 10. júna 2014 a sp. zn. III. ÚS 329/2014 z 30. júla 2014).

17.   Napriek   tomu,   že   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo   sťažovateľana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolopostupom okresného súdu porušené, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 9 C 53/1997 konalbez zbytočných   prieťahov,   pretože   takýto   príkaz   je   už   obsahom   nálezov   sp.   zn.IV. ÚS 352/2013   z 23.   septembra   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   473/2013   z 20.   novembra   2013a sp. zn. III. ÚS 226/2014 z 10. júna 2014.

18. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

19. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

20. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €z dôvodov dlhodobého stavu právnej neistoty v dôsledku viacročnej nečinnosti okresnéhosúdu.

21. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

22.   S   prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedenéhopod sp. zn. 9 C 53/1997, obdobie úplnej nečinnosti, povahu prerokúvanej veci a jej význampre účastníka konania, ale i súčasný stav konania, keď došlo ešte pred podaním sťažnostiústavnému súdu k späťvzatiu žaloby zo strany navrhovateľky (opierajúc sa pritom aj o inérozhodnutia ústavného súdu citované v bode 17), ústavný súd považuje priznanie sumy3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

23. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom   súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 000 €. Z uvedených dôvodov ústavnýsúd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

24. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátkouJUDr. Zdenkou Lánikovou, Advokátska kancelária, Lanikova Group, s. r. o., Gr sslingováȍ8,   Bratislava.   Sťažovateľ   si   uplatnil   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   službyv sume 340,90 €.

25.   Ústavný súd pri   rozhodovaní   o úhrade trov   konania vychádzal   z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorábola 804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Ústavný súd priznalúhradu v rozsahu, ako bola uplatnená, za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravuzastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 134 €, t. j. spolu 268 €, čo spolu s režijnýmpaušálom 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 284,08 €. Keďže advokátka jeplatkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPHvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o daniz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda predstavuje sumu 340,90 €, ktorú jeokresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015