SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 78/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej ako „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenieprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v pôvodnom konanív právnom postavení žalobcu, podal 30. októbra 2013 na okresnom súde žalobu„... na rozhodnutie o výsledku hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ⬛⬛⬛⬛, ktoré sa konalo v dňoch 14. až 16. októbra 2013“. Ako ďalej sťažovateľ poznamenáva, „... súd robí vo veci zbytočné súdne prieťahy a neefektívne koná, následkom čoho som podal do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy zo dňa 14. júla 2014“.
S poukazom na citáciu časti „z kontextu vytrhnutej“ odpovede podpredsedníčkyokresného súdu JUDr. Vyskočovej na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní vedenej podsp. zn. Spr 2492/14 sťažovateľ konštatuje zbytočné súdne prieťahy a neefektívnu činnosťokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 a dodáva, že do dnešného dňavec nie je právoplatne ukončená.
3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v predmetnej veci „... nebolo vydané ani navrhované predbežné opatrenie, a za túto dobu boli k dnešnému dňu už na 98 % ukončené prevádzané práce na obnove bytového domu ⬛⬛⬛⬛, v rámci čoho bol podaný návrh žaloby zo dňa 30.10.2013“. Sťažovateľ nepovažuje predmet konaniaza fakticky tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu konania.Zároveň zdôrazňuje, že „... včasné rozhodnutie Okresného súdu v Trnave v predmetnom konaní by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, čo je podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci efektívne a bez zbytočných súdnych prieťahov“.
4. Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súdv konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 601/2013 porušil jeho základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných súdnych prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právona prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l dohovoru a priznal mu finančnézadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkýchhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Pri predbežnom prerokovaníkaždého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovorupostupom okresného súdu a súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní predústavným súdom.
7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v konaní pred ústavným súdom bol sťažovateľviackrát poučený o náležitostiach podaní adresovaných ústavnému súdu predpísanýchzákonom o ústavnom súde (najmä povinnosti byť zastúpený advokátom vyplývajúcejz ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, čo v danej veci nesplnil, a následkochprípadnej možnosti odmietnutia jeho sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) atiež bol naposledy opakovane upozornený (napr. II. ÚS 50/2012, III. ÚS 44/2014, I. ÚS382/2014, I. ÚS 536/2014, Rvp 22317/2013 a Rvp 5290/2014) aj na to, že od 1. januára2012 v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobámv materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmenea doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon č. 327/2005 Z. z.“) vytvorila Slovenská republika nový inštitucionálny a funkčnýsystém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvomCentra právnej pomoci (ďalej aj „centrum“), ktorým rozšíril zákonodarca pôsobnosť centraaj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy [§ 3 ods. 1 písm. a) a c)a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.]. V týchto prípadoch neskôr sám predložil splnomocneniana jeho zastupovanie v konaniach pred ústavným súdom naposledy pre advokátkuMgr. Romanu Paliderovú, Jégého 19, Bratislava (II. ÚS 50/2012, III. ÚS 199/2013,III. ÚS 44/2014, Rvp 5290/2014 a Rvp 15578/2014).
8. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval za potrebné znovu vyzvaťsťažovateľa na odstránenie zisteného nedostatku a upozorňovať ho na možnosť priznaniaprávnej pomoci centrom (sťažovateľ celkovo podal na ústavnom súde už 75 návrhov, resp.sťažností, v rámci ktorých bol opakovane kvalifikovaným spôsobom oboznámenýo zákonných náležitostiach návrhov podávaných ústavnému súdu).
9. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že sa žiadosťou sťažovateľao ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal (pozri obdobneuznesenie sp. zn. I. ÚS 382/2014 z 9. júla 2014) a jeho sťažnosť odmietol pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďžeustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní predústavným súdom od splnenia procesnej podmienky povinného právneho zastúpeniaadvokátom (obdobne napr. I. ÚS 164/2014).
10. Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranusvojich ústavou garantovaných práv v konaní pred ústavným súdom v prípade, ak odstrániuž uvedené nedostatky podaného návrhu a okresný súd bude v ďalšom období bezospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný alebo by bola jeho ďalšia činnosťneefektívna.
11. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že z obsahu sťažnosti a priložených prílohrovnako vyplýva, že aj v prípade, ak by sťažnosť neodmietol z dôvodu uvedeného v bode 9,bolo by ju potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, keďže sťažovateľomnamietaná nečinnosť okresného súdu pre tento čas prima facie nespĺňa ústavnoprávnudimenziu prieťahov v prebiehajúcom súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015