znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 78/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C/364/2007 a postupom Krajského súdu v Žiline a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2010   doručená   sťažnosť   J.   Ď.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C/364/2007 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... vydala obec S. v zastúpení starostu obce.., vyšetrujúcemu orgánu nepravdivú, dehonestujúca a urážajúca správu o povesti, ktorou... zasiahla hrubým spôsobom do ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa, jeho ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena...

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností,   podal   sťažovateľ...   dňa   23.   7.   2007 Okresnému súdu... žalobný návrh na ochranu svojej osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 25.000.- Sk so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov...

Okresný súd... žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovel len čiastočne...

Takýmto postupom a konaním súdov, boli podľa názoru sťažovateľa porušené jeho práva zaručené... v čl. 12 odst. 1, 2, 4 Ústavy... a čl. 14 Dohovoru... v čl. 46 odst. 1, 2, 3 Ústavy... a č1. 6 Dohovoru... v čl. 47 odst. 2, čl. 48 odst. 2 Ústavy... a čl. 6 Dohovoru... pretože   súdy   v   tomto   konaní   odmietli   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov v plnom   rozsahu,   hoci   v   iných   konaniach   za   tých   istých   podmienok   oslobodený   bol, znemožnili mu konať pred súdom a odmietli mu aj požadovanú právnu pomoc a právne zastupovanie   pred   súdmi   a   tým   spôsobili   aj   zbytočné   prieťahy   v   konaní   s   hrozbou odmietnutia podania.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Odmietnutím   úplného   oslobodenia   sťažovateľa...   od   platenia   súdnych   poplatkov s následným   neposkytnutím   bezplatnej   právnej   pomoci   a   nekonaní   vo   veci   samej v občianskoprávnej   veci   ochrany   osobnosti...   Okresným   a   Krajským   súdom...,   došlo k porušeniu... základného práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 46 odst. 1, odst. 3 č1.48 odst. 2 Ústavy... a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 odst. 1 Dohovoru..., ako i základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi zaručeného v čl. 47 odst. 2 Ústavy...

Ústavný   súd...   prikazuje   Okresnému   súdu...   oslobodiť   sťažovateľa   od   platenia súdnych poplatkov a prideliť mu bezplatného právneho zástupca v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 364/2007

Ústavný   súd...   prikazuje   Okresnému   súdu...   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 27 C 364/2007, bez zbytočných prieťahov

Ústavný súd...   priznáva sťažovateľovi... finančné zadosťučinenie v sume 200 Eur, ktoré je povinný Okresný súd... vyplatiť mu do 2 mesiacov...“

4. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany   ústavnosti   podľa   čl.   124   ústavy   túto   poskytuje   v   rozsahu   vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie sťažovateľa,   podľa   ktorého   postupom   okresného   súdu   a   krajského   súdu   (sťažovateľ neuviedol spisovú značku, pod ktorou vec eviduje krajský súd) došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   tým   spôsobom,   že   odmietli   úplné   oslobodenie sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov, proti čomu podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý o veci doteraz nerozhodol.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č.   757/204 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

8. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 27 C/364/2007 adresovanú predsedovi okresného súdu   a   krajskému   súdu.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.   Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy   prichádzajúcich   orgánov verejnej   moci.   Postup   sťažovateľa   v   okolnostiach   prípadu   je   potrebné vykladať tak,   že nepreukázal splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy   súdov.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   dodáva,   že   „povinnosť   vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).

11. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu a krajského   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol v tejto časti jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

12. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o   zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   II.   ÚS   93/03, II. ÚS 177/04).   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01,   I.   ÚS   66/02, I. ÚS 154/03,   IV.   ÚS   147/04,   IV.   ÚS   221/05).   V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

13. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je tiež zjavne neopodstatnená. Konanie na okresnom súde začalo 23. júla 2007 a sťažnosť ústavnému súdu bola podaná 8. februára 2010, pričom okresný súd i krajský súd priebežne vo veci koná, aj keď nie dosť efektívne. Doterajšia dĺžka konania vedeného   okresným   súdom   (viac   ako   2   roky   a   7   mesiacov)   zatiaľ   vylučuje,   aby   jeho konanie vedené pod sp. zn. 27 C/364/2007 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. že by uvedené prieťahy dosahovali potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že vo veci bolo okresným súdom rozhodované – uznesením č. k. 27 C/364/2007-59 z 27. augusta 2007, ktorým na žiadosť priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Proti tomuto rozhodnutiu   sťažovateľ   podal   odvolanie,   o   ktorom   rozhodoval   krajský   súd   pod   sp.   zn. 10 Co/309/2007 z 19. októbra 2007. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ 19. novembra   2007   dovolanie   najvyššiemu   súdu   a   zároveň   požiadal   o oslobodenie   od platenia súdnych poplatkov za podané dovolanie. Dovolací súd o podanom dovolaní doteraz nerozhodol. Okresný súd uznesením č. k. 27 C /364/2007-72 z 26. novembra 2007 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní predložil splnomocnenie pre advokáta, aby sťažovateľa mohol   zastupovať   pred   dovolacím   súdom.   Sťažovateľ   podaním   okresnému   súdu 16. decembra 2007 požiadal o pridelenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov na   jeho   zastupovanie   v   konaní   pred   dovolacím   súdom.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 27 C/364/2007-76 z 19. decembra 2007 žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Sťažovateľ aj proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd pod sp. zn. 9 Co/35/2008 z 30. júna 2008 odmietnutím pre oneskorene podané odvolanie. Proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 9 Co/35/2008 30. júna 2008 podal   sťažovateľ   26.   novembra   2008   dovolanie   na   najvyšší   súd,   ktorý   o   veci   doteraz nerozhodol. Okresný súd uznesením č. k. 27 C/364/2007-101 z 8. januára 2009 vyzval sťažovateľa,   aby   v   lehote   10   dní   predložil   splnomocnenie   pre   advokáta,   ktorý   bude sťažovateľa   zastupovať   pred   dovolacím   súdom.   Sťažovateľ   listom   z   22.   januára   2009 požiadal   okresný   súd   o   pridelenie   bezplatného právneho   zástupcu   v dovolacom   konaní. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   27 C/364/2007-106   z   20.   mája   2009   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie   zástupcu   z   radov   advokátov   v   konaní   pred   dovolacím   súdom   zamietol. Sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie 27. júla 2009, o ktorom rozhodol krajský súd pod sp. zn. 5 Co/276/2008 z 27. októbra 2009 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil.

14.   Vzhľadom   na   uvedené,   najmä   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania vedeného okresným súdom (viac ako 2 roky a 7 mesiacov), nepovažoval zatiaľ ústavný súd postup okresného súdu a krajského súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. V súvislosti s preskúmavaním namietaných porušení sťažovateľom označených základných práv okresným súdom a krajským súdom tým, že rozhodnutím odmietli úplné oslobodenie   sťažovateľa   od   platenia   súdnych   poplatkov,   ústavný   súd   prihliadol   na skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   mimoriadny   opravný prostriedok   –   dovolanie,   o   ktorom   v   čase   podania   ústavnej   sťažnosti   nebolo   meritórne rozhodnuté.

16. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy,   ktorý   znamená,   že   ústavný   súd   môže   konať   o   namietanom   porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom   prostredníctvom   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na   konkrétny   prípad   v   súlade   s   ústavou   alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

17. Ak sa za tejto situácie (bod 15) sťažovateľ domáhal svojho práva jednak na dovolacom súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,   pretože   o   ochrane   označených   práv,   ktorých   porušenie   namieta,   bude   vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Ústavný súd zaujal preto názor (podobne napr. I.   ÚS 169/09),   že v prípade podania opravného prostriedku (dovolania)   a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   ústavná   sťažnosť   považovaná   za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

18. V časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiada ústavný súd, aby prikázal okresnému súdu   oslobodiť   sťažovateľa   od   platenia   súdnych   poplatkov   a   prideliť   mu   bezplatného právneho zástupcu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C/364/2007, ústavný súd pripomína, že pri   ústavnom   prieskume   sťažnosti   nemá   právomoc   prikázať   všeobecným   súdom,   aké rozhodnutie majú vydať.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu a krajského súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010