znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 78/07-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   septembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa o sťažnosti Mgr. K. M., T., a M. Z., T., obaja zastúpení Mgr. P. R., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 2527/1996 (7 Dnot 294/96) takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Mgr.   K.   M.   a M.   Z.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 2527/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2. Mgr. K. M. a M. Z. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Mgr.   K.   M.   a M.   Z. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 10 216   Sk   (slovom   desaťtisíc   dvestošestnásť   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd Trenčín p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokáta   Mgr.   P.   R.,   a to   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 24. apríla 2007 doručená sťažnosť Mgr. K. M. (ďalej len sťažovateľka č. 1“) a M. Z. [(ďalej len „sťažovateľ č. 2“) alebo spoločne „sťažovatelia“], vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 19 D 2527/1996.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, (...) zomrel ich otec Ing. J. Z. Uznesením okresného súdu č. k. 19 D 2527/96-2 z 12. septembra 1996 bolo začaté dedičské konanie, jeho   prerokovaním   bola   okresným   súdom   poverená   notárka   Mgr. Z.   K.   Podľa   tvrdení sťažovateľov   poverená   notárka   vo   veci   konala,   jednotlivé   úkony   však   uskutočňovala v neopodstatnene   dlhých   časových   odstupoch,   ktoré   prispeli   k celkovej   dĺžke   konania. K urýchleniu konania neprispeli ani sťažnosti sťažovateľov a iných účastníkov konania na prieťahy   v konaní   podané   predsedníčke   okresného   súdu.   Do   dňa   podania   sťažnosti ústavnému   súdu   nebolo   vo   veci   meritórne   rozhodnuté,   pričom   konanie   je   poznačené zbytočnými prieťahmi, na ktorých sa sťažovatelia nijakým spôsobom nepodieľali a vec sa nevyznačuje skutkovou ani právnou zložitosťou.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   I.   ÚS   78/07-19 z 24. mája 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Okresný súd na základe výzvy zaslal ústavnému súdu 27. júna 2007 vyjadrenie pod sp.   zn.   Spr   642/07,   v ktorom   popísal   základné   úkony   vykonané   súdnou   komisárkou, a k celkovej   dĺžke   dedičského   konania   uviedol: „(...),   že   od   smrti   poručiteľa do právoplatného   skončenia   konania   uplynula   doba   10   rokov   a 9   mesiacov,   (...)   išlo o zložitý prípad, keď do majetku patrili i obchodné spoločnosti, ktoré museli byť spravované správcom   a taktiež   súčinnosť   dedičov   nutná   k vybaveniu   veci   nebola   dostatočne   rýchla a včasná, čo tiež prispelo k dĺžke konania.“

II.

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   19   D   2527/96   ústavný   súd   zistil nasledovný priebeh dedičského konania:

Dňa 9. septembra 1996 bolo okresnému súdu doručené oznámenie z 25. júla 1996 o úmrtí Ing. J. Z., (...) T. (ďalej len „poručiteľ“). Okresný súd vydal 12. septembra 1996 uznesenie   o začatí   konania   v dedičskej   veci   po   poručiteľovi   a prerokovaním   dedičstva poveril   súdnu   komisárku   Mgr.   Z.   K.   Zápisnica   o predbežnom   vyšetrení   bola   spísaná notárskym   úradom   24.   januára   1997   za   účasti   manželky   poručiteľa   a bolo   zistené, že dedičmi po poručiteľovi sú manželka RNDr. K. Z., maloletá A. Z. – dcéra pochádzajúca z   druhého   manželstva   (neskôr   v konaní   zastúpená   kolíznym   opatrovníkom   A.   G., pracovníčkou okresného súdu), deti z prvého manželstva maloletá K. Z. (neskôr ako vydatá Mgr.   M.)   a maloletý   M.   Z.,   obaja   zastúpení   matkou   Ing.   D.   C.   (neskôr   v konaní   bez zákonného   zastúpenia).   Súdna   komisárka   vydala   14.   októbra   1996   potvrdenie,   že   vo všetkých úkonoch spoločnosti F. T., s. r. o. bude poručiteľa po dohode dedičov zastupovať RNDr. Z. Listom z 24. marca 1997 požiadala súdna komisárka splnomocnenú zástupkyňu o predloženie účtovných uzávierok spoločnosti F. a C. T., s. r. o., v ktorej mal poručiteľ obchodný podiel. Uznesením č. k. 19 D 2527/96-21 z 31. júla 1997 ustanovil okresný súd pracovníčku okresného súdu A. G. za kolízneho opatrovníka maloletej A. Z. pre dedičské konanie.   Okresný   súd   na   základe   žiadosti   právnej   zástupkyne   JUDr.   D.   B.   uznesením z 10. septembra 1998 ustanovil RNDr. Z. za správcu časti dedičstva – majetkových účastí poručiteľa   v spoločnostiach   D.,   s.   r.   o.,   a F.   T.,   s.   r.   o.   Súdna   komisárka   požiadala 25. novembra   1998   správkyňu   dedičstva   o predloženie   zápisníc   z valného   zhromaždenia a dodatkov   spoločenských   zmlúv   vyššie   uvedených   spoločností   a výzvu   na   predloženie dokladov   urgovala   28.   januára   1999.   Dňa   9. júla   1999   sa   na   notársky   úrad   dostavila sťažovateľka   č.   1   a oznámila,   že   do   dedičstva   po poručiteľovi   patrí   aj   družstevný   byt. Zároveň žiadala v mene svojom a v mene Ing. D. C. – zástupkyne mal. sťažovateľa č. 2 - o poskytnutie   informácií   o stave   v konaní.   Sťažovateľka   č.   1   požiadala   29.   júla   1999 o odročenie termínu prerokovania dedičstva stanoveného na 2. august 1999 (spis neobsahuje žiadny   doklad   o   určení   termínu   prerokovania   dedičstva   a o   jeho   doručení   účastníkom konania).   V priebehu   roku   2000   požiadala   súdna   komisárka   o poskytnutie   súčinnosti v súvislosti s dedičským konaním Národný úrad práce – Okresný úrad práce T. (28. januára 2000) a Daňový úrad T. (25. februára 2000). Dňa 29. januára 2001 požiadala RNDr. Z. súdnu komisárku o udelenie poverenia na zastupovanie poručiteľa na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti F. T., s. r. o. na prevod obchodného podielu. Súdna komisárka predložila 14. februára 2001 spis okresnému súdu spolu s vypracovaným textom uznesenia. Právny zástupca RNDr. Z. JUDr. Č. požiadal 15. marca 2001 konajúcu sudkyňu JUDr. T. o prednostné vybavenie veci – správcovstva časti dedičstva a 4. júla 2001 doručil okresnému súdu návrh na ustanovenie za správcu časti dedičstva. Opatrením predsedníčky okresného súdu z 24. septembra 2001 došlo k zmene konajúcej sudkyne. Vec bola pridelená JUDr. M. J., ktorá vyzvala právneho zástupcu JUDr. Č., aby súdu oznámil, ktorú osobu navrhuje   ustanoviť   za   správcu   dedičstva.   JUDr.   Č.   predložil   25.   marca   2002   návrh okresnému   súdu   a 2.   mája   2002   urgoval   jeho   vybavenie.   Okresný   súd   uznesením č. k. 19 D 2527/96-75   z 5.   júna   2002   ustanovil   RNDr.   Z.   za   správcu   časti   dedičstva   – majetkovej   účasti   poručiteľa   v spoločnosti   F.   T.,   s.   r.   o..   Spis   bol   postúpený   súdnej komisárke   18.   septembra   2002.   RNDr.   Z.   podala   23. septembra   2002   okresnému   súdu správu o činnosti správcu časti dedičstva. Dňa 30. januára 2003 RNDr. Z. oznámila súdnej komisárke,   že   po   poručiteľovi   existuje   novoobjavený   majetok   –   peňažný   účet   vedený v ČSOB T. Súdnej komisárke doručil 7. januára 2004 Mgr. T. D. splnomocnenie o prevzatí právneho   zastupovania   sťažovateľky   č.   1   a sťažovateľa   č.   2   a   požiadal   o   nariadenie pojednávania v uvedenej veci. Úradný záznam z 10. februára 2004 obsahuje informáciu, že na predvolanie sa dostavila RNDr. Z., ktorá sa oboznámila s dedičským spisom a bola vyzvaná   doložiť   ocenenie   družstevného   bytu   a informáciu   o   stave   na   účtoch   v ČSOB a VÚB.   Súdna   komisárka   požiadala   16.   februára   2004   Centrálny   depozitár   cenných papierov   Slovenskej   republiky,   a.   s.,   B.,   o oznámenie   počtu   a druhu   akcií   poručiteľa. Následne   20.   februára   2004   vyzvala   RNDr.   Z.   na   predloženie   znaleckého   posudku na družstevný byt, jeho predloženie urgovala 13. apríla 2004 a 14. mája 2004. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., B., zaslal 3. mája 2004 súdnej komisárke výpis z účtu majiteľa   cenných   papierov.   JUDr.   J.   Č.   doručil   v mene   RNDr.   Z.   znalecký   posudok ocenenia   nehnuteľnosti.   Prerokovanie   dedičstva   sa uskutočnilo   9.   septembra   2004 na notárskom úrade za účasti JUDr. Č., právneho zástupcu RNDr. Z., sťažovateľky č. 1 a sťažovateľa   č.   2   a ich právneho   zástupcu   Mgr.   T.   D.   Účastníci   konania   sa   dohodli na doplnení spisového materiálu potrebného pre vykonanie súpisu aktív a pasív dedičstva. Uvedeného   dňa   bol   zapožičaný   Mgr.   D.   znalecký   posudok.   Požadované   doklady   boli JUDr. Č.   doručené   18.   októbra   2004.   Notárska   kancelária   oznámila   15. novembra   2004 Mgr. D., že sa môže oboznámiť so spisovým materiálom z dedičského konania a zároveň požiadala   VÚB   o oznámenie   zostatkov   na   účtoch   poručiteľa,   ktoré   boli   oznámené 9. decembra 2004. Odborný odhad ceny nehnuteľnosti patriacej do dedičstva bol do spisu založený 8.   februára 2005. Podnet   na odstránenie nečinnosti v dedičskom   konaní podal 9. augusta   2005   JUDr.   Č.   v mene   RNDr. Z.   Prejednanie   dedičstva   sa   uskutočnilo na notárskom úrade 23. novembra 2005 za účasti JUDr. Č., právneho zástupcu RNDr. K. Z., sťažovateľky č. 1 a Mgr. T. D. jej právneho zástupcu a zástupcu sťažovateľa č. 2, pričom účastníci navrhli uzavrieť o vyporiadaní dedičstva dohodu, ku ktorej 25. novembra 2005 podal vyjadrenie JUDr. Č. a Mgr. D. k nemu nemal pripomienky. Na notárskom úrade bol 4. januára 2006 spísaný úradný záznam, že o vyporiadaní dedičstva možno spísať dohodu. Dňa 10. januára 2006 vyjadrila súhlas s uzavretím dohody aj kolízna opatrovníčka maloletej A. Z. A. G. Koncept uznesenia o určení všeobecnej ceny majetku poručiteľa a schválení dohody   dedičov   o vyporiadaní   dedičstva   bol   vyšším   súdnym   úradníkom   vypracovaný v mesiaci január 2006. Návrh na schválenie právneho úkonu za mal. A. Z. bol okresnému súdu doručený 15. marca 2006 a bol zaevidovaný pod sp. zn. 33 P 100/2006. Okresný súd uznesením č. k. 33 P 100/2006-15 zo 17. júla 2006 rozhodol, že nezačína konanie bez návrhu o schválenie právneho úkonu opatrovníčky A. G. za mal. A. Z. a to z dôvodu, že opatrovníčka   nebola   prítomná   pri   prerokovaní   dedičstva   na   notárskom   úrade,   dohodu nepodpísali   prítomní   účastníci,   keďže   nedošlo   k uzatvoreniu   dohody   o vyporiadaní dedičstva, ale iba k návrhu na jej uzavretie. Okresný súd preto rozhodol, že mu bol spis predložený   predčasne.   Ďalšie   konanie   o prerokovaní   dedičstva   a uzavretí   dohody sa uskutočnilo na notárskom úrade 11. októbra 2006 za účasti JUDr. Č., právneho zástupcu RNDr. Z., sťažovateľky č. 1 a Mgr. T. D., jej právneho zástupcu a zástupcu sťažovateľa č. 2,   a kolíznej   opatrovníčky   A.   G.   Okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   33   P   343/2006-19 z 31. januára 2007 rozhodol, že začína konanie o schválenie právneho úkonu opatrovníčky A.   G.   za mal. A.   Z.   a schválil   jej   právny   úkon   pri   uzatvorení   dedičskej   dohody.   Dňa 25. apríla 2007 pri prerokovaní dedičskej dohody dedičia vyhlásili, že dodatočne prihlásenú pohľadávku Sociálnej poisťovne v B. ako premlčanú neuznávajú a uvedeného dňa bolo Z. K.,   notárkou,   ako   súdnou   komisárkou   v dedičskej   veci   po   Ing.   J.   Z.,   (...)   T.,   vydané osvedčenie   o dedičstve   a uzavretí   dohody   dedičov.   Osvedčenie   sa   stalo   právoplatným 11. mája 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   l   dohovoru   postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 19 D 2527/96 (7 Dnot 294/96).Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS   10/98).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu, odstraňujúce právnu neistotu   účastníka konania, považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci.   V posudzovanom   prípade   v čase   predloženia spisového   materiálu   ústavnému   súdu   už   vo   veci   existovalo   právoplatné   rozhodnutie   – osvedčenie o dedičstve a uzavretí dohody o vyporiadaní dedičstva z 25. apríla 2007, ktoré sa stalo právoplatným 11. mája 2007. K tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie bolo vydané po viac ako desaťročnom konaní vo veci, ktoré bude vyhodnotené v ďalšej časti nálezu, a došlo k nemu v čase po podaní sťažnosti ústavnému súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   posúdenia   je   dedičské   konanie   a v rámci   neho   postup   súdneho komisára,   ktoré   sa   osobitne   nelíši   od   obdobných   konaní   tohto   druhu.   Okresný   súd   vo svojom   vyjadrení   k sťažnosti   odôvodnil   dĺžku   dedičského   konania   jeho   zložitosťou z dôvodu, že do majetku po poručiteľovi patrili i obchodné spoločnosti, ktoré museli byť spravované   správcom.   Ústavný   súd   sa   s názorom   okresného   súdu   o zložitosti   veci nestotožnil.   Hodnotenie   postupu   súdneho   komisára   tvorí ďalšiu   časť   odôvodnenia   tohto nálezu.

2. Pri hodnotení druhého z kritérií ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľov ako   účastníkov   dedičského   konania   a dospel   k záveru,   že   svojím   konaním   nijakým spôsobom   neprispeli   k dĺžke   konania.   Sťažovateľka   č.   1   osobne   na   notárskom   úrade oznámila   nehnuteľnosť,   ktorá   patrila   do   dedičstva   po   poručiteľovi,   a v jednom   prípade požiadala   o odročenie   termínu   prerokovania   dedičstva   pre   neprítomnosť   na   území Slovenskej   republiky.   V   priebehu   dedičského   konania   si   sťažovatelia   zvolili   právneho zástupcu   na   zastupovanie   v konaní.   Splnomocnený   právny   zástupca   požiadal   v mene sťažovateľov   o urýchlenie   konania,   aktívne   pôsobil   pri   postupe   k uzavretiu   dedičskej dohody.

3.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo   k zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného   súdu,   resp.   súdnej   komisárky. Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).

Vec počas celého posudzovaného obdobia vybavovala jediná súdna komisárka. V jej postupe,   ale   aj   v   postupe   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   obdobia   nečinnosti,   keď sa v konaní riadne nepokračovalo bez toho, aby tomu bránila zákonná prekážka. Prieťahy v konaní boli   zistené   v období   od   28.   januára   1999   do   14.   februára   2001,   kedy   súdna komisárka spis predložila okresnému súdu. V uvedenom období 1. februára 2000 poskytla iba informáciu o konaní Okresnému úradu práce v T. (V spisovom materiáli sa nachádza žiadosť   sťažovateľky   č.   1   o preloženie   termínu   prerokovania   dedičstva   pôvodne stanoveného na 2. august 1999, avšak v spise nie je   doklad o tom, že pojednávanie bolo nariadené   a účastníci   naň   boli   predvolávaní).   Okresný   súd   o   návrhu   súdnej   komisárky rozhodol   až po zmene konajúcej sudkyne a po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu   5.   júna   2002   (po   výzve   okresného   súdu   právnemu   zástupcovi   ďalšej   účastníčky konania z 15. marca 2002 na určenie osoby za správcu dedičstva). Spis bol okresným súdom postúpený súdnej komisárke 18. septembra 2002.V ďalšom období až do 10. februára 2004, kedy   bola   vypočutá   účastníčka   konania RNDr.   Z.   k predmetu   dedičstva,   neboli súdnou komisárkou vykonané žiadne úkony, ktoré by smerovali k zisteniu rozhodných skutočností o rozsahu   majetku   a   pre   vydanie   osvedčenia   o dedičstve.   Až   v priebehu   roka   2004 dožiadala súdna komisárka Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., B., na zistenie počtu a druhu akcií poručiteľa (oznámené 27. apríla 2004), opakovane vyzvala RNDr. Z. na predloženie znaleckého posudku o ocenení družstevného bytu (predložený 7. júla 2004). Dňa   9.   septembra   2004   sa   na   notárskom   úrade   uskutočnilo   prerokovanie   dedičstva po poručiteľovi Ing. J. Z. Prvé pojednávanie vo veci dedičstva sa tak uskutočnilo po viac ako ôsmich rokoch od smrti poručiteľa (pričom osoby dedičov boli správne označené už pri prerokovaní uskutočnenom súdnou komisárkou 24. januára 1997 a kolízny opatrovník bol maloletej   dedičke   právoplatne   ustanovený   31. októbra   1997)   a účastníkom   bola   uložená povinnosť   dokladovať   rozsah   poručiteľovho   majetku.   Ďalšie   pojednávanie   vo   veci sa uskutočnilo   23.   novembra   2005,   na ktorom   účastníci   navrhli   uzavrieť   dohodu o vyporiadaní dedičstva. K uvedenému návrhu je potrebné uviesť, že k vydaniu osvedčenia o dedičstve   a k   uzavretiu   dohody   o vyporiadaní   dedičstva   došlo   až   25.   apríla   2007 (právoplatné   11.   mája   2007),   a to   v dôsledku   pochybení   súdnej   komisárky,   ktorá na prerokovanie dedičstva neprizvala kolíznu opatrovníčku, v dôsledku čoho okresný súd nemohol schváliť jej právny úkon a stalo sa tak až po odstránení nedostatkov prerokovania dedičstva.

Ústavný   súd   preto   hodnotil   postup   okresného   súdu,   resp.   súdnej   komisárky   ako nesústredený, poznamenaný procesnými pochybeniami a zbytočnými prieťahmi, ktorý mal za následok porušenie základného práva priznaného čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 6 ods.   1 dohovoru.

Ústavný súd na základe skutočnosti, že dedičské konanie vo veci už bolo ukončené právoplatným   osvedčením   o vyporiadaní   dedičstva   dohodou,   návrhu   sťažovateľov na vydanie príkazu okresnému súdu na konanie vo veci nevyhovel.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk pre každého z nich s odôvodnením, že ich právna neistota pretrváva viac ako desať rokov.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanienie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   nepredstavuje   dostatočnú   a účinnú   nápravu.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené   priznať   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie.   Vzhľadom   na   okolnosti prípadu považoval ústavný súd čiastku 50 000 Sk požadovanú sťažovateľmi za primeranú a v uvedenej výške ju priznal obom sťažovateľom.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodol aj o náhrade trov konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s právnym   zastúpením   advokátom Mgr. P. R. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 15. marca 2007 a podanie sťažnosti z 24. apríla 2007) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a s § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 patrí   odmena   po   2   970   Sk,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného   sťažovateľa predstavujú sumu 5 940 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20% na sumu 4 752 Sk, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Spolu s režijným paušálom   ku   každému   úkonu   (2   x   178   Sk   )   v prípade   dvoch   sťažovateľov   predstavuje náhrada trov konania za dva úkony vykonané v roku 2007 sumu 10 216 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 149 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde) podľa výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007