znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 78/05-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom zasadnutí   senátu   5.   mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Dušana Bíra, bytom B., ktorou namietal porušenie základného   práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 1/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Dušana Bíra   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2005 doručená sťažnosť MUDr. Dušana Bíra, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24 S   1/2005   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že: „(...) Sťažovateľ požiadal o vydanie stavebného povolenia na samostatné kúrenie dňa 19. 03. 2003 a opakovane 26. 05. 2003. (...) Stavebný úrad nekonal podľa zákona, ktorý dáva povinnosť do 30 dní vystaviť stavebné povolenie. (...) Stavebný úrad Ž. bol upozornený na porušovanie zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní. Stavebný úrad napriek dvojnásobnému upozorneniu na nečinnosť Krajským úradom Ž., odborom životného prostredia pokračovali v nečinnosti, v čom pokračujú naďalej. Preto   sťažovateľ   podal   žalobu   na   Okresný   súd   Žilina,   podanie   pod   číslom 24 S 1/2005 dňa 12. 01. 2005, keď sťažovateľ žiada súd, aby vydal Stavebnému úradu Ž. povinnosť vo veci rozhodnúť.

Sťažovateľ   pred   touto   sťažnosťou   vyčerpal   všetky   možnosti.   Podal   sťažnosť   na Ministerstvo výstavby, verejnému ochrancovi práv (...).

Zákonným sudcom vo veci 24 S 1/2005 je JUDr. P. H., ktorý je zároveň aj predsedom Okresného súdu Žilina. (...)

Zákonný sudca JUDr. H. však vo veci nekoná. Sťažovateľ bol v Žiline preskúmať, čo nového sa vo veci deje, lebo každým mesiacom mu vznikajú škody a zistil, že spis leží bez povšimnutia   (...).   Sťažovateľ   napokon   zistil,   že   JUDr.   H.   nekoná   a ani   nebude   konať, pretože považuje za potrebné čakať na prejednanie poručníckeho konania. (...)

Zákonný sudca nekoná a čaká na výsledky iného pojednávania, o ktorom vie, že toto neprebieha. (...) JUDr. S. jasne vyjadrila, že na to, aby súd začal konanie o spôsobilosti na právne úkony MUDr. Dušana Bíra, dodané informácie sú nedostatočné. (...)

Okresný súd Žilina evidentne poškodzuje sťažovateľa svojím sústavným odporom, svojím odmietaním konať, svojím odmietaním dôvodnosti podaných žalôb a čakaním na vykonštruované konanie pred Okresným súdom Bratislava II a to napriek tomu, že tento súd v navrhnutom poručníckom konaní nekoná, čo dal jasne najavo. (...)

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vo veci samej rozhodol nasledovne: Okresný súd Žilina (...) v konaní 24 S 1/2005 porušil MUDr. Dušanovi Bírovi (...) jeho ústavné právo, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky – na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Priznáva MUDr. Dušanovi Bírovi (...) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1,000.000.- Sk (...)“.

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   l   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ   sťažovateľ   predmetnou   sťažnosťou   namietal porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 1/2005, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti postup okresného súdu v konaní od 12. januára 2005 doteraz považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle cit. článku ústavy. Obdobie od 12. januára 2005 (podanie sťažovateľa na okresnom súde) do 26. apríla 2005 (podanie tejto ústavnej sťažnosti) je prikrátka doba na to, aby v nej mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie označeného základného práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2005