znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 777/2014-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 10.   decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CHYOSLA - STAV, s. r. o., Pri šajbách 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Opetom, Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb/90/05 a Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb/84/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   CHYOSLA   -   STAV,   s.   r.   o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CHYOSLA – STAV, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 Cb/90/05   a Okresného   súdu   Pezinok   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 9 Cb/84/2008.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 9. marca 2005 podala „návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava III“. Dňa 5. apríla 2005 tento okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal Poľnohospodárske družstvo vo Svätom Jure zaplatiť sťažovateľke sumu 635,43 € (19 143 Sk) s prísl. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor a vec bola prevedená do registra Cb.

3. Po   novele „zákona č.   371/2004 Z.   z.   o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky“ účinnej od 1. januára 2008 bola vec postúpená okresnému súdu. Okresný súd od 15. októbra 2010, keď odročil pojednávanie až do roku 2014, keď sťažovateľke bolo doručené vyjadrenie   odporcu   a výzva, či   je ochotná uzavrieť súdny   zmier s odporcom, riadne nekonal.

4.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   nemôže   proti   postupu   porušovateľov   uplatniť   žiadne opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky,   a   preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd rozhodol, že „základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, a to tým, že Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok nerozhodli v primeranej lehote, Okresný súd Pezinok je povinný vo veci č. k. 9Cb/84/2008 konať a že sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR, ktoré sú Okresný súd Bratislava III a Okresný súd Pezinok povinní zaplatiť sťažovateľovi... a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti   (návrhom   na   rozhodnutie)   a môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ domáha   v petite   svojej   sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorého   označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, I. ÚS 598/2013). Ústavný súd   zdôrazňuje,   že   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   i ostatnými požadovanými   zákonnými   náležitosťami   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd   sú   zastúpené   advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Vychádzajúc z obsahu sťažovateľovej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci je toho názoru, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nielen zásadné vady medzi textom samotnej sťažnosti a navrhovaným petitom, ktorý je oddelený od   ostatnej   časti   sťažnosti,   ale   aj   nedostatky   v tom,   že predložené   splnomocnenie sťažovateľky na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom je nezrozumiteľné.

11.   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   sťažnosť   neobsahuje   najmä   jasný   (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je   neúplná   a   napr. neobsahuje   vo   vzťahu   k dôvodom   sťažnosti   jasnú   identifikáciu   namietaných   konaní vedených pred jednotlivými porušovateľmi, ktorými postupmi malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Okrem toho sťažnosť neobsahuje okrem pomenovania základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ani   konkrétne   označenie   príslušných článkov ústavy (dohovoru) a správne pomenovanie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Petit požadovaný   sťažovateľkou   nie   je   zhodný   s tým,   ktorý   uvádza   v úvode   a odôvodnení sťažnosti.   Z navrhovaného   neurčitého   petitu   (pozri   bod   4)   teda   vyplýva,   že   nie   je dostatočným   podkladom   na rozhodnutie   ústavného   súdu,   hoci   sťažnosť   sťažovateľky napísal a v jej mene aj podpísal advokát JUDr. Andrej Opet (ako osoba práva znalá, pozn.). K tomu   ústavný   súd   uvádza,   že   aj   splnomocnenie   z 15.   októbra   2014   predložené sťažovateľkou   na   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   formulované zmätočne,   pretože   je   výslovne   dané „na všetky   právne   úkony   súvisiace...   postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   č.   9   Cb/84/2008“ (takého   konanie   neexistuje, pretože zo sťažnosti vyplýva, že pred Okresným súdom Bratislava III sa viedlo konanie pod inou   spisovou   značkou,   a to   „23   Cb/90/05“,   pozn.),   a navyše   v splnomocnení   nie   je obsiahnuté zastupovanie sťažovateľky aj vo vzťahu k postupu namietaného Okresného súdu Pezinok.

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08, I. ÚS 368/2010,   III.   ÚS   357/2010,   II. ÚS 309/2010,   I.   ÚS   162/2010,   IV.   ÚS   234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014