znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 776/2014-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 10.   decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť V. H. vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 50 ods. 3, čl. 149 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne sp. zn. 2 To 75/2013   z 15.   augusta   2013,   ako   aj   uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne sp. zn. 2 Tos 68/2014 z 24. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. H.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2014 doručená sťažnosť V. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 50 ods. 3, čl. 149 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 75/2013 z 15. augusta 2013, ako aj uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 68/2014 z 24. júna 2014.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 To 75/2013 z 15. augusta 2013 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) a d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za spáchanie ktorého mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon   trestu   so stredným stupňom   stráženia.   V   ďalšom   sa   sťažovateľ   postupom   podľa   §   393   a nasl.   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“) domáhal obnovy konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci. Tento jeho návrh Okresný súd Nové mesto nad Váhom uznesením sp. zn. 1 Nt 62/2013 z 20. marca 2014   zamietol.   Krajský   súd   svojím   uznesením   sp.   zn.   2   Tos   68/2014   z 24.   júna   2014 sťažovateľom podanú sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. V ostanom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „... sťažnosť prijal na ďalšie konanie...“ a takto rozhodol:

„Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, tomu koho práva podľa čl. 46 ods. 11, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 4, čl. 149, čl. 47 ods. 3, čl. 152 ods. 4, čl. 50 ods. 3, čl. 47 ods. 2 Ústavy SR čl. 6 ods. 3 písm. b/c Dohovoru, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo. Krajskému   súdu   Trenčín   č.   k.   2Tos/68/2014,   prikazuje   konať   tak   aby   dodržiaval Ústavu SR a Dohovor.

Ústavný   súd   SR   zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   Trenčín   č.   k.   2To/75/2013 a prikazuje Krajskému súdu Trenčín, aby prepustil... z výkonu trestu na slobodu.

Prikazuje Krajskému súdu,   aby   zrušil rozhodnutie   č.   k.   2To/75/2013   a vrátil   vec na súd na nové konanie, nariadil vec na objektívne rozhodnutie inému trestnému senátu, kde   budú   z konania   vylúčení   všetci   sudcovia   zúčastňujúci   sa   v predchádzajúcom nezákonnom trestnom konaní...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

6. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 2 To 75/2013 z 15.   augusta   2013,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   15.   augusta   2013   (doručený sťažovateľovi   a jeho   právnemu   zástupcovi   8.   októbra   2013,   pozn.),   a proti   uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 Tos 68/2014 z 24. júna 2014, ktoré bolo doručené sťažovateľovi, ako   aj jeho právnemu   zástupcovi   v konaní o povolení obnovy   konania...   31.   júla 2014. Sťažovateľ   podal   sťažnosť   smerujúcu   proti   obidvom   rozhodnutiam   krajského   súdu   22. októbra   2014   (podľa   pečiatky   na poštovej   obálke,   pozn.),   z čoho vyplýva, že   táto bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné odmietnuť ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2014