znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 77/2010-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej vo veci sťažnosti M. H., N., zastúpenej advokátkou Mgr. E. S., N., pre namietané porušenie jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v spojení   s   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/03   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Komárno   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. H.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Komárno   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Komárno j e   p o v i n n ý   uhradiť M. H. trovy právneho zastúpenia v sume 234,57 € (slovom dvestotridsaťštyti eur a päťdesiatsedem centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. E. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 77/2010-15 z 31. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupuje   v napadnutom konaní   ako   poškodená   strana.   V predmetnej   veci   koná   okresný   súd   odo   dňa   doručenia obžaloby   (t. j.   od   22.   januára   2003)   na   obžalovaných   Ing.   J.   S.   a Ing.   K.   K.   (ďalej   aj „obžalovaní“)   pre   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví   vo   forme   spolupáchateľstva. Dňa 30. marca 2005 bola podaná ďalšia obžaloba na obžalovaného Ing. J. S. pre trestný čin násilia   proti   skupine   obyvateľov.   Obidve   trestné   veci   boli   uznesením   okresného   súdu z 21. júla 2005 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 1 T 19/03. V obidvoch konaniach vystupuje sťažovateľka ako poškodená.

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   opísala   skutkový   stav   namietaných   trestných   vecí, chronológiu vykonaných úkonov súdu, pričom zdôraznila nedostatky v postupe okresného súdu (neefektívna činnosť, pomalý postup, vedenie dokazovania súdom). V tejto súvislosti uviedla,   že „v konaní   1   T/19/03   súd   nekonal   od   podania   obžaloby   do   dnešného   dňa efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť... Napriek tomu, že polícia, prokuratúra aj krajský súd   v Nitre   ako   súd   rozhodujúci   o odňatí   trestnej   veci   konali   v akceptovateľnej   lehote, sťažovateľke sa doteraz nedostalo nielen účinnej satisfakcie, ale ani poskytnutia ochrany proti konaniu obžalovaných – s osobitným akcentom na to, že ide o právom nedovolený (resp. právom sankcionovaný)priamy zásah do osobnej integrity sťažovateľky... Z dôvodu zistenej   nečinnosti   súdu   podala   sťažovateľka   dňa   27.   3.   2009   sťažnosť   predsedovi Okresného súdu na prieťahy v konaní. V odpovedi... predseda súdu konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, spis nebol predložený nariadenému súdu a sudcovi uložil konať bez zbytočných prieťahov... Vo veci sa... ani po uplynutí takmer roka od podania sťažnosti predsedovi súdu, nekoná riadne a bez prieťahov... Súd nevyužil na zabezpečenie prítomnosti predvolaných osôb na pojednávaní všetky zákonné oprávnenia s cieľom zabezpečiť plynulosť konania... Bezmála 7 rokov po podaní obžaloby a súčasne takmer 10 rokov od spáchania prvého skutku nie je vo veci rozhodnuté... V dôsledku neukončeného trestnoprávneho konania sa sťažovateľka   nemôže   domáhať   ani   náhrady   škody   na   zdraví   a súvisiacich   nárokov v občianskoprávnom konaní, vzhľadom na záväznosť výroku o vine a treste by ukončené trestné   konanie   poskytlo   spoľahlivý   podklad   pre   rozhodnutie   v občianskoprávnom konaní...“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Okresný   súd...   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami   1   T/19/03 a 3 T/47/05 porušil právo sťažovateľky M. H... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy..., v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a v čl. 38 ods. 2 Listiny... na spravodlivé a verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote).

2. Okresnému súdu... v konaní 1 T/19/03 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie prejednať a meritórne rozhodnúť.

3.   Sťažovateľke   M.   H...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 7 000 EUR, ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Priznáva   sťažovateľke   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v konaní   o ústavnej sťažnosti vo výške 377,73 EUR, ktoré je Okresný súd... povinný vyplatiť jej advokátke..., do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

5. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 € je podľa sťažovateľky primeraná „- celkovej dĺžke konania... judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva... pri zohľadnení intenzity a trvania porušenia práv sťažovateľky, okolnostiam samotného súdneho sporu a jeho významu pre sťažovateľku,... ide o nerozhodnutie o dvoch protiprávnych   skutkoch   obžalovaného/obžalovaných   smerujúcich   proti   poškodenej...   zo skutočnosti, že právom chráneným záujmom, ktorého ochrany sa súdne konanie týka, je jej život, zdravie a fyzická integrita“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 244/10 z 13. apríla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 28. apríla 2010.

6.1 Predseda   okresného   súdu   vo   vzťahu   ku   konaniu   súdu   v napadnutom   konaní a podanej sťažnosti pripustil jej čiastočnú opodstatnenosť a okrem iného uviedol:

„Oboznámil   som   sa   s predmetnou   sťažnosťou   ako   aj   so   spisovým   materiálom... a dospel som k záveru, že sťažnosť sťažovateľky... je z časti opodstatnená... 3. 9. 2007 bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený krajskému súdu na rozhodnutie a tomto podnete. Spis bol predložený až dňa 7. 5. 2009... 26. 5. 2009 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 10. 8. 2009 a tento bol zmenený na 9. 9. 2009. Toto pojednávanie bolo 4. 9. 2009 zrušené z technických príčin, pričom zo spisu nie je možné zistiť, aké závažné dôvody viedli k zrušeniu termínu. Od toho času nebol vo veci vykonaný   žiaden   úkon.   Takýto   postup   možno   hodnotiť   zo   strany   súdu   ako   neefektívny a spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní...“

6.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 28. apríla 2010, ktorým reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu, v podstatnom uviedla:

„ Vychádzajúc z tvrdenia p. JUDr. I. ako predsedu Okresného súdu Komárno je zrejmé, že prieťahy v trestnom konaní týkajúcom sa sťažovateľky boli relevantne zistené už dňa 22. 10. 2008. Napriek tomu ani do podania ústavnej sťažnosti, ani do dnešného dňa, v predmetnej trestnej veci 1 T/19/03 nie je rozhodnuté, a to ani neprávoplatne – teda ani v období po 22. 10. 2008 neboli prijaté účinné opatrenia, ktoré by viedli k odstráneniu prieťahov zistených internou previerkou...“

7. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

8. Zo sťažnosti a z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 19/03 ústavný súd zistil:

- okresný prokurátor Komárne (ďalej len „okresný prokurátor“) 22. januára 2003 podal na okresnom súde obžalobu na Ing. J. S. a Ing. K. K. pre trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom,

- okresný prokurátor 30. marca 2005 podal na okresnom súde ďalšiu obžalobu na Ing. J. S. pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov,

- 7. marca 2003 bol okresným súdom vydaný trestný rozkaz pod sp. zn. 1 T 19/03, ktorým sa vyslovila vina obžalovaným a uložil trest,

- 24. marca 2003 bol súdu doručený odpor zo strany obidvoch obžalovaných,

- 12. mája 2003 sa uskutočnilo na okresnom súde hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne   odročené   pre   neprítomnosť   splnomocnenca   poškodenej.   Zároveň   bol splnomocnenec vyzvaný súdom, aby oznámil ukončenie svojej práceneschopnosti,

-   10.   novembra   2003   bola   doručená   súdu   námietka   zaujatosti   sťažovateľky   voči sudcom okresného súdu. Zároveň 10. novembra 2003 bol vydaný pokyn sudcu na odročenie hlavného pojednávania z technických príčin,

- 3. marca 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie na súde, ktoré bolo následne odročené z dôvodu podanej námietky zaujatosti sťažovateľkou,

- 22. apríla 2004 Krajský súd v Nitre vec neodňal okresnému súdu,

-   14.   júna   2004   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 6. september 2004 z dôvodu nedostavenia sa sťažovateľky,

-   5.   augusta   2004   dal   sudca   pokyn   na   zmenu   termínu   hlavného   pojednávania z dôvodu   práceneschopnosti   predsedu   senátu,   nový   termín   hlavného   pojednávania   bol určený na 11.október 2004,

- 11. októbra 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie v predmetnej veci, ktoré bolo po výsluchoch odročené na 10. november 2004,

- 20. októbra 2004 sťažovateľka nahliadla do súdneho spisu a vyhotovila si kópie, zároveň súdu doručila návrh na doplnenie dokazovania,

- 10. novembra 2004 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli obžalovaní uznaní súdom vinnými z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom,

- 13. decembra 2004 bolo doručené odvolanie proti rozsudku podané sťažovateľkou, - 15. decembra 2004 bolo doručené odvolanie proti rozsudku podané obžalovanými,

- 11. januára 2005 bol spis doručený s predkladacou správou na odvolací súd,

- 12. apríla 2005 sa konalo neverejné zasadnutie na odvolacom súde a vec bola vrátená na nové konanie,

- 21. júla 2005 boli trestné veci spojené do jedného spoločného konania s ďalšou trestnou vecou obžalovaného Ing. J. S. na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 1 T 19/03,

- 7. decembra 2005 bola doručená súdu námietka zaujatosti voči konajúcemu sudcovi zo strany obžalovaného Ing. S.,

-   9. decembra 2005 sa   uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

-   4.   apríla   2006   dal   sudca   pokyn   na   oznámenie   odročenia   termínu   hlavného pojednávania   na   26.   apríl   2006   z dôvodu   pracovnej   zaneprázdnenosti   splnomocnenca sťažovateľky,

-   26.   apríla   2006   bolo   súdu   doručené   opätovné   ospravedlnenie   splnomocnenca sťažovateľky.   Uskutočnilo   sa   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne   odročené   na neurčito,

- 2. mája 2006 súd vyzval MUDr. M. na oznámenie ukončenia práceneschopnosti obžalovaného Ing. S.,

-   25.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne odročené na 6. november 2006,

-   6.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne odročené na neurčito; ospravedlnená neprítomnosť obžalovanej Ing. K. S.,

- 17. januára 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na 21. marec 2007,

-   19.   januára   2007   zaslal   súd   žiadosť   S.   v B.   na   podanie   správy   o   viditeľnosti 7. septembra 2006 a stave počasia v tento deň. Správa z ústavu bola doručená 28. februára 2007,

- 21. marca 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. máj 2007,

-   21.   mája   2007   sa   uskutočnilo   hlavné   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 3. september 2007,

- 31. mája 2007 sťažovateľka doručila súdu návrh na odstúpenie veci inému súdu,

- 3. septembra 2007 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, následne bolo na hlavnom pojednávaní oznámené, že spis bude predložený na konanie o odňatí veci na odvolací súd,

- 17. septembra 2007 vyjadrenie sudcu k námietke zaujatosti,

- v čase od 29. septembra 2007 do 1. októbra 2007 sa sudcovia z okresného súdu vyjadrovali k možnej zaujatosti v predmetnej trestnej veci,

-   8.   septembra   2008   doručená   súdu   žiadosť   z Okresnej   prokuratúry   Komárno o oznámenie dôvodov nenariadenia pojednávania v napadnutom konaní,

- 7. apríla 2009 sa vyjadril sudca JUDr. M. H. o nepredložení predmetného spisu na konanie na odvolací súd,

- 2. júna 2009 bol spisový materiál zaslaný na odvolací súd,

- 11. júna 2009 sa konalo neverejné zasadnutie senátu na odvolacom súde, predmetná trestná vec nebola odňatá okresnému súdu,

- 19. júna 2009 bol spisový materiál spolu s rozhodnutím o neodňatí veci doručený okresnému súdu,

-   10.   júla   2009   súd   oznámil odročenie   hlavného   pojednávania   z dôvodu   žiadosti obhajkyne JUDr. B. T. na 9. september 2009,

-   4.   septembra   2009   súd   oznámil   neuskutočnenie   hlavného   pojednávania z technických príčin,

- 24. februára 2010 bola predmetná trestná vec opatrením predsedu okresného súdu odňatá sudcovi JUDr. M. H. a pridelená na rozhodnutie inému sudcovi.

III.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (podobne čl. 38 ods. 2 listiny). Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

12.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 1 T 19/03, teda   v trestnej veci,   v ktorej sťažovateľka   vystupuje   ako   poškodená,   došlo   k porušeniu   jej   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (podobne čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty nielen obvineného, ale aj poškodeného ako strán v trestnom konaní, sa sleduje konaním   a   rozhodovaním   príslušných   orgánov   v   primeranej   lehote   (III.   ÚS   99/02). Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   strán   v trestnom   konaní neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu o vine,   resp.   nevine   obžalovaného   a na   tento   výrok   nadväzujúcich   ďalších   výrokov nastoľujúcich práva a povinnosti. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v konaní pred súdom, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého   prípadu,   a to   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci, správanie   účastníkov   a postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral v predmetnom prípade do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú na rozhodnutie. Predmetom posúdenia je trestné konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchané   skutky),   ktoré   sa   začalo   podaním   obžaloby   Okresnou   prokuratúrou   Komárno 22. januára 2003 na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 19/03 a ku ktorému bola na spoločné konanie   pripojená   ďalšia   trestná   vec   vedená   na   okresnom   súde   spočiatku   po   podaní obžaloby   Okresnou   prokuratúrou   Komárno   30.   marca   2005   pod   sp.   zn.   3   T   41/05. Vychádzajúc z obsahu, predovšetkým spisu okresného súdu v napadnutom konaní a jeho postupu,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   právnu   okolnosť,   na   základe   ktorej   by   sa   malo preskúmavané konanie vyhodnotiť ako zložité. Predmetom napadnutého konania je násilná trestná   činnosť,   ktorá   patrí   k bežnej   agende   okresných   súdov   v trestnom   konaní.   Ide o násilnú   tresnú   činnosť   spočívajúcu   v podozrení   z nezákonných   zásahov   do   telesnej integrity sťažovateľky, následkom ktorých utrpela ujmu na zdraví, a zároveň zásahov do jej osobnostných práv spočívajúcich v ochrane jej ľudskej dôstojnosti pred fyzickými atakmi obžalovaných osôb.

16.   Správanie   sťažovateľky   v priebehu   doterajšieho   konania   treba   posudzovať komplexne. Jej procesné návrhy a sťažnosti, ktoré v doterajšom priebehu trestného konania uskutočnila,   sú   súčasťou   jej   práv   ako   poškodenej,   a teda   ňou   uplatnených   ako   strany v trestnom konaní a sú motivované v konečnom dôsledku jej snahou dosiahnuť priaznivé rozhodnutie v konaní pred súdom spočívajúce vo vyslovení viny obžalovaným za celkovo dva   skutky   násilnej   povahy,   a na   to   nadväzujúcom   rozhodnutí   súdu   o ňou   uplatnenom nároku na náhradu škody.   Tomuto zisteniu ústavného súdu korešponduje napr. podanie odvolania   13.   decembra   2004   voči   rozsudku   okresného   súdu,   ktorým   vyslovil   vinu obžalovaným,   avšak   odkázal   sťažovateľku   na   občianskoprávne   konanie   pre   posúdenie nároku   na   náhradu   škody   uplatnenej   v trestnom   konaní,   ako   aj   10.   novembra   2003 vznesenej námietky zaujatosti sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodoval odvolací súd a ktorej   nevyhovel,   ako   aj   jej   súdu   doručených   návrhov   na   doplnenie   dokazovania. V kontraste s uvedeným uplatňovaním sťažovateľkiných práv sú zistenia ústavného súdu o tom, že hlavné pojednávanie okresného súdu v napadnutom konaní bolo 12. mája 2003 odročené   pre   neprítomnosť   splnomocneného   zástupcu   sťažovateľky   a   14.   júna   2004 odročené   z dôvodu   nedostavenia   sa   samotnej   sťažovateľky.   Hlavné   pojednávanie   na okresnom súde nariadené na 10. apríl 2006 sa nekonalo z dôvodu ospravedlnenej neúčasti splnomocneného zástupcu sťažovateľky, pričom táto podľa záznamov súdu nesúhlasila so substitučným   zastúpením   a z rovnakého   dôvodu   bolo   odročené   hlavné   pojednávanie   na okresnom   súde   na   neurčito   26.   apríla   2006.   Dňa   31.   mája   2007   bol   okresnému   súdu doručený opakovaný návrh sťažovateľky, v ktorom žiada o odstúpenie veci na iný súd, a pre podanie   ktorej   bolo   hlavné   pojednávanie   súdu   konané   3.   septembra   2007   odročené a následne ktorému nebolo opätovne odvolacím súdom vyhovené.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom treba uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdením sťažovateľky, ale vychádzal z komplexného posúdenia priebehu doterajšieho konania s prihliadnutím na obsah obžaloby, relevantnú   právnu   úpravu,   ako   aj   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania,   zohľadňujúc   aj vyjadrenie zaslané ústavnému súdu predsedom okresného súdu. Úlohou ústavného súdu bolo   zistiť,   či   konkrétny   postup   okresného   súdu   v trestnom   konaní   nie   je   z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený (obdobne pozri napr. I. ÚS 13/00). Za zbytočný prieťah v konaní pred súdom ako posledného štádia trestného konania možno považovať dobu jeho nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti pri napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (§ 1 ods. 1 Trestný poriadok). Ústavný súd zistil, že okresný súd nevykonal žiaden úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci samej v období od 1. októbra 2007   do   2.   júna   2009,   keď   uplynulo   zbytočných   20   mesiacov,   a zároveň   je   nutné konštatovať,   že   zbytočne   plynie čas od   4.   septembra 2009 do   súčasného obdobia,   keď 24. februára   2010   bola   predmetná   trestná   vec   pridelená   inému   sudcovi.   Nečinnosť okresného   súdu   v trvaní   20   mesiacov   vznikla   v dôsledku   opomenutia   zaslania   spisu s vyjadreniami   sudcov   okresného   súdu   k námietke   zaujatosti   uplatnenou   sťažovateľkou v napadnutom   konaní   na   odvolací   súd,   pričom   uvedené   opomenutie   priznal   vo   svojom písomnom vyjadrení 7. apríla 2009 aj vo veci konajúci sudca JUDr. M. H. V ostatnom priebehu   konania   na   okresnom   súde   a vedeného   dokazovania   je   potrebné   sa   stotožniť s vyjadrením   predsedu   Okresného   súdu   Komárno   spočívajúcim   v konštatovaní,   že „v ostatnej   časti   nepovažujem   sťažnosť   sťažovateľky   M.   H.   za   dôvodnú,   nakoľko   súd priebežne konal v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku“. Celková doba nečinnosti okresného súdu, v ktorej nevykonal žiaden úkon k prerokovaniu a rozhodnutiu veci, trvala k súčasnému obdobiu 28 mesiacov, ktoré ústavný súd hodnotí ako zbytočné prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv.

18.   Ústavný   súd   vychádzajúc   z uvedeného   nepovažoval   za   podstatné   množstvo úkonov, ktoré okresný súd v doterajšom trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 19/03 vykonal,   ale   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II. ÚS 33/99,   II.   ÚS   71/01) považoval   za   rozhodujúcu   predovšetkým   skutočnosť,   či   ich   vykonanie   bolo   efektívne, rešpektovalo zásadu procesnej ekonomiky a zásadne vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky ako poškodenej v napadnutom trestnom konaní.

19. Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľku. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP,   podľa   ktorej   sa   primeraná   lehota   na   konanie   v trestných   veciach   v dôsledku mimoriadne   citlivého   zásahu   do   sféry   osobných   práv   a slobôd,   ktorý   je   s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

20.   V okolnostiach   prípadu,   keď   v predmetnom   trestnom   konaní   od   podania obžaloby okresnému súdu proti obžalovaným uplynulo 7 rokov, ústavný súd konštatoval, že okresný   súd   nebral   do   úvahy   skutočnosť,   že   sťažovateľka   bola   a je   v celom   priebehu trestného konania na základe uvedeného postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej neistoty (podobne III. ÚS 183/05).

21.   Napokon   si   ústavný   súd   nemohol   nevšimnúť,   že   okresný   súd   vo   vyjadrení samotného   jeho   predsedu   priznal   oprávnenosť   sťažnosti,   a tým   aj   prieťahy   v konaní „... okrem... od podania jej podnetu dňa 26. mája 2007 do 24. februára 2010, kedy bola vec odňatá a pridelená na rozhodnutie inému sudcovi“.

22. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku v bode 1 tohto nálezu.

23. Pretože ústavný súd zistil porušenie označených práv sťažovateľky okresným súdom, prikázal mu (čl. 127 ods. 2 ústavy), aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia   v jej   trestnej   veci. Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku v bode 2 tohto nálezu.

24.   Podľa   čl. 127   ods. 2   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000   €   z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Cieľom   primeraného   finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

26.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom   na doterajšiu   celkovú dĺžku trestného konania pred súdom (7 rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä význam uplatňovaného nároku pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   a s prihliadnutím   na správanie   sťažovateľky   (bod   16)   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   2   000   €   za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu.

27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd jej priznal trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúcich z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonaných   jeden   v roku   2009,   a to prevzatie a príprava zastupovania, a v roku 2010 z písomného podania sťažnosti ústavnému súdu   a vychádzal   pritom   z vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej   len   „vyhláška“).   Podľa   § 11 ods.   2 v spojení s § 3 ods.   1 vyhlášky   je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového   základu,   t.   j.   pre   úkon   vykonaný   v roku   2009   vypočítaná   zo   sumy 19 056 Sk a predstavuje sumu 632,54 € a pre úkon vykonaný v roku 2010 vypočítaná zo sumy 695,41 €, a teda za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 predstavuje odmenu v sume 105,42 € a 6,30 € režijný paušál a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 odmenu v sume 115,90 € a 6,95 € režijný paušál. Ústavný súd vo zvyšnej časti uplatneného   nároku   na   náhradu   trov   konania   nevyhovel,   pretože   stanovisko   právnej zástupkyne   sťažovateľky   z 28.   apríla   2010   k vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu k sťažnosti neobsahovalo nové alebo zásadné skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu veci.   Odmena   advokátovi   za   poskytnuté   právne   služby   v konaní pred   ústavným   súdom predstavuje celkovú sumu 234,57 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

28. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   sa   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010