znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 77/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/453/2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. decembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/453/2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal „žalobu proti senátu JUDr. L. M., ktorý v konaní   I.   ÚS   122/06   (vo   veci   5C/18/05   na   OS   Senica)   nerešpektuje   rozsudok nadriadeného súdu – Európskeho súdu pre ľudské práva č. 46844/99 zo dňa 08. 11. 2005, ktorým je viazaná Slovenská republika.

Vzhľadom na existenciu rozsudku Európskeho súdu je Okresný súd tento povinný rešpektovať a konať tak, aby nedochádzalo k ďalším prieťahom subjektívneho charakteru. Žaloba podaná dňa 26. 10. 2006 a súd zostáva nečinný a je v zbytočných prieťahoch 2-roky a 2-mesiace, čím porušuje základné práva sťažovateľa garantované čl. 6 ods. 1 – právo na verejné prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov pred objektívnym súdom garantované   medzinárodným   dohovorom   o základných   ľudských   právach,   ktorým   je Slovenská republika viazaná. Sťažovateľ podal sťažnosť proti prieťahom v konaní dňa 05. 05. 2008 predsedovi súdu. Prieťahy neboli odstránené.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„II. A. Okresný súd v Piešťanoch porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 1 (správne malo byť uvedené čl. 48 ods. 2, pozn.) Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach.

II. B. Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk = 3332 Eur (Ústavný súd berie do úvahy, že konania sa týka už rozsudok Európskeho súdu č. 46844/99) ktorý musí Slovenská republika rešpektovať. II. C. Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť trovy konania a to v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.   D.   Okresný   súd   v Piešťanoch   je   povinný   konať   bez   ďalších   zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom.

II.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

4.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať   o zbytočných   prieťahoch   (m.   m.   II.   ÚS   93/03, II. ÚS 177/04 a I. ÚS 123/08).

5. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C/453/2008, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jeho označené práva. Konkrétne ide o súdny spor o ochranu osobnosti   a nemajetkovú   ujmu,   v ktorom   sťažovateľ   žaluje   sudcu   ústavného   súdu JUDr. L. M. za vydanie rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 122/06 z 5. apríla 2006, ktorý sa začal návrhom   doručeným   Krajskému   súdu   v Bratislave   a okresnému   súdu   bol   postúpený   na konanie 7. mája 2008. Dňa 9. mája 2008 doručil sťažovateľ predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

6.   Z judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV.   ÚS   221/05).   V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01,   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01, IV. ÚS 221/05).

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania vo veci, ktoré začalo podaním návrhu na ochranu   osobnosti   pôvodne   na   Krajskom   súde   v Bratislave.   Ako   vyplýva   z odpovede okresného súdu na sťažnosť sťažovateľa z 20. mája 2008, ako aj z vyjadrenia okresného súdu č. Spr. 157/2009, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 2. marca 2009, Krajský súd v Bratislave   návrh   postúpil   na   konanie   Okresnému   súdu   Košice   I,   ktorý   ho   z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil Okresnému súdu Bratislava II a tento z rovnakého dôvodu vec postúpil   Okresnému súdu Dunajská Streda. Sudcovia tohto súdu vzniesli námietku zaujatosti, v dôsledku čoho bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ktorý uznesením č. k. 23NcC/8/2008-55 zo 17. marca 2008 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného   súdu   Dunajská   Streda   a vec   prikázal   na konanie Okresnému   súdu   Piešťany. Okresný   súd   pridelil   vec   7.   mája   2008   na   rozhodnutie   zákonnej   sudkyni   Mgr.   K.   A.. Uznesením z 22. septembra 2008 vyzval okresný súd sťažovateľa na upresnenie návrhu a jeho   doplnenie   o zákonom   predpísané   náležitosti.   Sťažovateľ   podaním   doručeným okresnému súdu 6. októbra 2008 svoj návrh čiastočne doplnil,   predložil   listinné dôkazy a požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   opätovne   doplnil   návrh 23. decembra   2008,   označil   účastníkov   konania   a nové   znenie   návrhu.   Okresný   súd 15. januára 2009 opätovne vyzval navrhovateľa na doplnenie petitu návrhu tak, aby bol zrozumiteľný,   určitý   a vykonateľný.   Zároveň   bol   vyzvaný   na   vyplnenie   potvrdenia o majetkových   pomeroch   na   účel   rozhodnutia   o návrhu   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov. Sťažovateľ doručil 6. februára 2009 okresnému súdu upresnenie petitu návrhu a zaslal   fotokópiu   potvrdenia   o osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch   z roku 2006 (ktoré bolo vyhotovené pre konanie pred ústavným súdom) s vysvetlením, že takéto pomery u neho pretrvávajú dodnes.

Z uvádzaných   skutočností   vyplýva,   že   okresný   súd   vo   veci   koná   celkovo 10 mesiacov, pričom jednotlivé úkony vykonával v primeraných lehotách. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom spolu s charakterom veci (návrh na ochranu osobnosti) vylučuje,   aby   bolo   možné   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   5   C/453/08 považovať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným   súdom   (10   mesiacov)   a charakter   sporu,   nepovažoval   ústavný   súd   postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyslovenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/453/08 vykonával vo veci procesné úkony v pravidelných intervaloch, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy, aby ústavný súd po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikoval takýto postup ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Sťažovateľovi možno pričítať na vrub to, že petit svojho návrhu neuviedol dostatočne presne, následne ho na výzvu okresného súdu dopĺňal a upravoval.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

8. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009