znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 77/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Sch., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I vedeným pod sp. zn. 19 C 496/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. Sch.   o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2002 doručená sťažnosť Ing.   P. Sch., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“),   vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 496/01.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 2. mája 2001 podal na okresný súd žalobu na ochranu osobnosti proti MAC TV, spol. s r. o., Košice, ktorá podľa jeho mienky porušila jeho   osobnostné   práva   reportážou   vysielanou   v jednej   z televíznych   relácií.   Podľa sťažovateľa, k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy dochádzalo tým, že okresný súd v jeho veci na ochranu osobnosti nepostupoval podľa ustanovenia § 200i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pretože nezačal konať o veci samej najneskôr 30 dní od podania žaloby, a pretože všetko, čo do tohto termínu vykonal, spadá pod prípravu pojednávania podľa § 114 OSP. Prvé pojednávanie vytýčil okresný súd na 13. november 2001, t. j. po šiestich mesiacoch od podania žaloby. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti   konštatoval,   že   „po   tomto   termíne   už súd   postupoval   spôsobom,   ktorý   znaky zbytočných prieťahov nevykazuje“.

Vo svojej   sťažnosti sťažovateľ uviedol,   že nevyužil možnosti   dané mu zákonom Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)   v znení   neskorších   predpisov   a v danom   prípade nevyčerpal   právne   prostriedky nápravy tým, že by sa na prieťahy v konaní sťažoval predsedovi okresného súdu, pretože je toho názoru, že „nejde o okolnosť, ktorá by bránila ústavnému súdu konať“.

Sťažovateľ je toho názoru, že predmetný spor nie je zložitým prípadom a ani on sám svojím správaním nemal možnosť prieťahy v konaní zapríčiniť. Pokiaľ ide o činnosť súdu, podľa sťažovateľa ani korektný prístup predsedkyne senátu „nemôže... byť okolnosťou, ktorá by ho ako inštitúciu vyvinila z konania so zbytočnými prieťahmi“.

Napokon   pokiaľ   ide   o význam   a závažnosť   veci   pre   sťažovateľa,   v sťažnosti   sa ústavnému   súdu   pripomína,   že   tá   „je   priamo   úmerná   rozsahu   zámeru   autora   reportáže bezohľadne zasiahnuť do osobnostných práv ako syna prezidenta“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„Okresný súd Košice I svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 496/01 porušil základné právo sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný   súd   Košice   I   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   jeho   právneho zastúpenia“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo na to, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa § 200i ods. 2 OSP súd je povinný vo veciach ochrany osobnosti konať o veci samej najneskôr do 30 dní od podania žaloby.

Predmetom sťažnosti je   tvrdenie sťažovateľa, že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 496/01 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené   v čl. 48 ods.   2 ústavy tým, že najneskôr do 30 dní od podania jeho žaloby na ochranu osobnosti, teda do 2. júna 2001,   o veci samej nekonal. Okresný súd prvé pojednávanie vytýčil až po šiestich mesiacoch od podania predmetnej žaloby   na   13.   november   2001,   po   tomto   termíne   však   podľa   tvrdenia   sťažovateľa „postupoval spôsobom, ktorý znaky zbytočných prieťahov nevykazuje“.

Podľa ustanovenia § 53 ods.   3 zákona o ústavnom   súde sťažnosť možno podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 24. apríla 2002. Je nesporné, že sťažovateľ o „inom zásahu“ do jeho práv, totiž, že márne uplynula 30-dňová lehota na to, aby okresný súd o jeho žalobe na ochranu osobnosti o veci samej začal konať, sa dozvedel už   uplynutím   tejto   lehoty   2.   júna   2001,   pričom podľa   vlastného   tvrdenia   sťažovateľa zbytočné prieťahy v konaní mali trvať iba do 13. novembra 2001. Napriek skutočnosti, že sťažovateľ výslovne napáda zbytočné prieťahy v konaní iba v šesťmesačnom období pred 13.   novembrom   2001,   sťažnosť   podal   po   viac   ako   piatich   mesiacoch   od   konca   ním ohraničeného   a napadnutého   obdobia,   v ktorom   sťažovateľ   videl   porušenie   jeho   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ podal teda sťažnosť po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom na jej podanie. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr.   I.   ÚS   34/99,   III.   ÚS   20/00,   II.   ÚS   55/02)   ochrana   základného   práva   vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Podľa tvrdenia obsiahnutého v sťažnosti o takýto prípad v danej veci nejde.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde predmetnú sťažnosť ako oneskorene podanú odmieta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002