znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 765/2013-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 42/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 7. novembra 2013   doručená   sťažnosť   J.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 42/2013.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 6. februára 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie 4 339 € s príslušenstvom. Okresný súd vydal 23. mája 2012 platobný   rozkaz,   ktorým   zaviazal   odporkyňu   na   plnenie   navrhovateľke.   Odporkyňa následne 7. augusta 2012 podala proti platobnému rozkazu odpor.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka sa 8. januára 2013 urgenciou domáhala nariadenia   prvého   pojednávania   vo   veci   a   súčasne   sa   vyjadrením,   ktoré   bolo okresnému súdu doručené 11. januára 2013, vyjadrila k podanému odporu. Sťažovateľka 21. marca 2013 podala predsedovi súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorú reagoval listom z 28. marca 2013.

3.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   poukazuje   na   skutočnosť,   že   okresný   súd od podania   návrhu   na   začatie   konania   až   po   podanie   ústavnej   sťažnosti   (obdobie 21 mesiacov)   v   skutkovo   a   právne   jednoduchej   veci   meritórne   nerozhodol   a   ani neuskutočnil riadne prvé pojednávanie. Sťažovateľka sa ďalej domnieva, že okresný súd zjavným pochybením, a to svojou nesústredenou činnosťou pri rozhodovaní o podanom odpore   odporkyne,   zavinil   neprimerané   predĺženie   predmetného   konania,   čím   v   konaní spôsobil zbytočné prieťahy.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na   ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   25   C   42/2013   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka taktiež požadovala, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Ako   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   napadnuté   konanie   vedené na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 42/2013 trvalo v čase podania sťažnosti na ústavnom súde   21 mesiacov,   z čoho   sa   spis   nachádzal   4   mesiace na Krajskom   súde   v Košiciach (od 23. mája 2013 do 20. septembra 2013). Celková dĺžka konania na okresnom súde v čase podania sťažnosti ústavnému súdu teda predstavuje 17 mesiacov.

9.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   dohovoru (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS   296/2011).   Postup   okresného   súdu,   aj   keď   sa   sťažovateľke   nemusel   javiť   úplne efektívny,   sa   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše, ani samotná celková dĺžka trvania napadnutého konania nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky.

10.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

11. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013