znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 764/2014-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   AGROVAŽAN   s. r. o.,   Športová   29,Štúrovo,   a   obchodnej   spoločnosti   RAFEX   s. r. o.   „v   likvidácii“,   Šarkaň,   zastúpenýchadvokátkou   JUDr.   Janou   Fridrichovou,   Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   vo vecinamietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súduLevice v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   AGROVAŽAN   s. r. o.   a   obchodnejspoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Levice v konanívedenom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Levice   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Cb   26/2005p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o. a obchodnej spoločnosti RAFEXs. r. o.   „v   likvidácii“ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   každej po   1 000   €(slovom   tisíc   eur),   ktoré j e   im Okresný   súd   Levice p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Levice j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnostiAGROVAŽAN   s. r. o.   a   obchodnej   spoločnosti   RAFEX   s. r. o.   „v   likvidácii“   trovyprávneho zastúpenia spolu v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásť centov)na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej, Jakubovo námestie 9, Bratislava,do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola29. septembra 2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   AGROVAŽAN   s. r. o.,Športová   29,   Štúrovo   (ďalej   len   „sťažovateľka   v 1.   rade“),   a   obchodnej   spoločnostiRAFEX s. r. o. „v likvidácii“, Šarkaň (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu ďalej aj„sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo námestie 9,Bratislava,   vo veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalejlen „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Levice   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konanívedenom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005.

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli:

«Dvanásť subjektov (z toho obaja sťažovatelia) si koncom r. 2004, začiatkom r. 2005 uplatnilo   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III   žalobami   svoje   nároky   na   zaplatenie dodaného tovaru (surového kravského mlieka). Oponentmi boli v značnej koordinácii, ba v zhode postupujúce dve firmy: a...

Z   obáv   o   reálnu   vymožiteľnosť   nárokov,   rozhodli   sa   žalobcovia   (ako   veritelia ) odporovať prevodu dvoch výrobných areálov z majetku firmy ( ). Konzumentom benefitov z tejto transakcie bola firma...

Žaloba bola (aj obomi sťažovateľmi podaná k OS Bratislava III dňa 12. 01. 2005. Simultánne bolo požiadané aj o nariadenie „blokačného“ predbežného opatrenia. Podanie žalobcov   (v   ich   rámci   aj   dnešných   sťažovateľov)   bolo   postúpené   z   dôvodu   miestnej príslušnosti na OS v Leviciach. OS v Leviciach (ktorý spisom disponoval od apríla 2005) návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   nevyhovel   (uznesením   č.   16   Cb   26/2005 z 01. 06.   2005)...   Žalobcovia   sa   odvolali,   no   neúspešne   (k   tomu   uznesenie   KS   v   Nitre č. 26 Cob 163/2005 z 25. 11. 2005)...

V októbri 2006 žalobcovia požiadali OS v Leviciach o procesný pokrok v konaní č. 16   Cb   26/2005.   Pojednávanie   bolo   potom   vytýčené   na   08.   03.   2007.   Deň   pred pojednávaním však žalovaná oznámila, že ustanovená advokátka je práceneschopná. Súdny termín bol stornovaný. Podobná situácia sa opakovala vo vzťahu k vytýčenému pojednávaniu na 16. 04. 2007. Čas od konca januára 2006 do júna 2007 plynul na OS v Leviciach procesne neefektívne. Od januára 2006 do marca 2007 bol OS v Leviciach pasívny, v prieťahoch...

Potom sa v priebehu rokov 2007 a 2008 pojednávalo. Súd pomaly overoval tvrdenia žalobcov a počúval oponentúru. Nebola badateľná žiadna koncepcia vedenia sporu a súd nerešpektoval bazálne pravidlá OSP...

Koncom   roka   2008   zmenili   žalobcovia   právne   zastúpenie   a   vo   februári   2009   - vzhľadom na cedovanie pohľadávok uskutočnené medzi   žalobcami - požiadali o zmenu účastníctva (na strane žalobcov). Žalobcami mienili ostať a firma RAFEX... OS   v   Leviciach   procesnému   návrhu   žalobcov   uznesením   č.   16   Cb   26/2005 z 01. 10. 2009 vyhovel...

Krajský súd v Nitre (uznesením č. 15 Cob 233/2009 z 29. 01. 2010) však zrušil cit. uznesenie OS v Leviciach o zámene účastníkov sporu na strane žalobcov. Vyjadril sa, že firma   RAFEX   je   zrušená   a   jej   likvidátor   nemá   právo   uzatvárať   zmluvy   o   cedovaní pohľadávok. Spis bol na OS v Leviciach vrátený v marci 2010.

Je faktom, že voči cit. uzneseniu KS v Nitre č. 15 Cob 233/2009 z 29. 01. 2010 žalobcovia podali dovolanie...

NS SR... naše dovolanie odmietol... Hovoríme o uznesení NS SR č. 3 Obdo 36/2010 z 07.   06.   2011   (vydanom   na   základe   žalobcami   podaného   dovolania   voči   uzneseniu KS v Nitre č. 15 Cob 233/2009 z 29. 01. 2010)...

Nevideli   sme   a   nevidíme   v   otázke   zámeny   účastníkov   na   strane   žalobcov (po postúpení ich pohľadávok) žiadny moment výraznej právnej a faktickej zložitosti veci. Listom z 22. 11. 2011 upozornili žalobcovia OS v Leviciach, že o zmene účastníkov sporu   na   strane   žalobcov   ešte   stále   nie   je   na   úrovni   OS   v   Leviciach   rozhodnuté. Žalobcovia/sťažovatelia   predložili   OS   v   Leviciach   zmluvu   o   budúcom   cedovaní   svojich pohľadávok z 04. 04. 2005, aby tak scelili pohľad na problém. Reakciou OS v Leviciach bolo vydanie uznesenia č. 16 Cb 26/2005 z 27. 12. 2011. Žiaľ, OS v Leviciach prevzal - podľa   nášho   názoru   chybnú   -   argumentáciu   KS   v   Nitre   o   nemožnosti,   aby   likvidátor obchodnej spoločnosti uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky (pritom existencii pactu de contrahendo   z   04.   04.   2005   Okresný   súd   v   Leviciach   ignoroval).   Voči   uzneseniu OS v Leviciach   č.   16   Cb   26/2005   z   27.   12.   2011   sa   žalobcovia   odvolali.   KS   v   Nitre uznesením   č. 15   Cob   32/2012   z   26.   03.   2012   cit.   uznesenie   OS   v   Leviciach   potvrdil. Opakovane dôvodil, že likvidátor obchodnej spoločnosti môže nové zmluvy uzatvárať len v súvislosti   s ukončením   nevybavených   obchodov   (existenciou   zmluvy   o   budúcej   zmluve z 04. 04. 2005 sa vôbec pritom ani Krajský súd v Nitre nezaoberal). Tejto argumentácii čelili žalobcovia podaním podnetu na Generálnu prokuratúru SR, no bez efektu.

Cca.   dva   a   pol   roka   (od   októbra   2009   do   marca   2012)   proces   „zamrzol“ pre peripetie okolo pozícií žalobcov (v tejto súvzťažnosti platí, že žalobcom nemôže byť právne korektne urobená žiadna výčitka)...

Dňa 04. 12. 2012 sa malo na pôde OS v Leviciach pojednávať. Obdobie od mája 2012 do decembra 2012 je obdobím jednoznačných prieťahov v konaní. Žalobcovia ale očakávali pozitívne rozhodovanie KS Ba o ich nárokoch a to mienili argumentačne použiť v predmetnom spore pred OS v Leviciach. Žiadali preto pojednávanie odročiť. Pojednávať sa potom na pôde OS v Leviciach malo 29. 10. 2013. Súdu sme listom z 10. 10. 2013 oznámili, že sme vyčerpali argumentáciu, žiadame rozhodnúť v merite kauzy, a to i v našej neprítomnosti. Súd 24-minút pred pojednávaním oznámil našej procesnej strane mailom, že termín   stornoval   a   pridal   nepochopiteľné   odôvodnenie,   že   nevie   predvolanie   doručiť žalobcovi v 12. rade.

Keď   sme   si   uvedomili,   že   súd   ešte   stále   nedisponuje   zmluvou   o   prevode   areálu v Krupine, upozornili sme na tento fakt listom z 09. 12. 2013.

Podaním z 10. 12. 2013 sme súdu predložili ucelený pohľad na meritum kauzy, ako aj precizované znenie alternatívneho petitu. Involvovaná množina drobných farmárov (okrem firmy   RAFEX)   -   ktorým   dlhoročné   vedenie   súdneho   procesu   spôsobuje   až   extrémne problémy - sa súčasne rozhodla cedovať svoje pohľadávky na firmu AGROVAŽAN. Celkovú nekoncepčnosť vedenia súdneho procesu č. 16 Cb 26/2005 z pozície OS v Leviciach ilustruje list (novej zákonnej sudkyne) z 09. 04. 2014. To, aby po deviatich (!!!) rokoch činnosti prvostupňový súd začal zisťovať, či existuje elementárna báza pre daný typ žaloby (teda či žalobcovia majú voči vymáhateľné pohľadávky), patrí k exorbitantným prejavom neefektívnej práce justície.

Koncom   apríla   2014   bolo   žalobcom   doručené   uznesenie   č.   16   C   26/2005 z 22. 04. 2014   o   pripustení   zámeny   žalobcov.   Po   opakovaných   urgenciách   sme   sa v júli 2014 dozvedeli, že náš procesný oponent voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodal, resp. cit. uznesenie sa stalo právoplatné. Nemáme žiadnu informáciu o procesnom progrese a nevidíme žiadnu záruku efektívneho vedenia procesu na pôde OS v Leviciach. Od r. 2005 dodnes   nenastal   stav   právnej   istoty.   Žalobcom   nie   je   poskytnutá   súdna   ochrana   a   je porušené ich právo na spravodlivý proces.

„Čaša trpezlivosti“ žalobcov/sťažovateľov pretiekla, keď dostali list OS v Leviciach z 12. 08. 2014. V deviatom roku súdneho procesu prvostupňový súd vyzval žalobcov, aby predložili   súdu   zmluvu,   ktorú   uzatvoril   žalovaný   subjekt   s   tretím   subjektom   (dlžníkom žalobcov!) na škodu žalobcov...»

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„1. Okresný súd v Leviciach v konaní vedenom pod sp. zn.: 16 Cb 26/2005 porušil právo   obchodnej   spoločnosti   RAFEX   s.   r.   o.   „v   likvidácii“   a   obchodnej   spoločnosti AGROVAŽAN   s. r. o.   aby   sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Leviciach sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 16 Cb 26/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 17.000,- €..., ktoré je Okresný súd v Leviciach povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 17.000,- €..., ktoré je Okresný súd v Leviciach povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   v   Leviciach   je   povinný   uhradiť   spoločnosti   RAFEX   s.   r.   o. „v likvidácii“... a spoločnosti AGROVAŽAN s. r. o... spoločne a nerozdielne trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 764/2014-21 z 10. decembra 2014 prijal podľa§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosťsťažovateliek v senáte ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), MariannaMochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súduna rok 2015 účinného od 1. marca 2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení:Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca).Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súduv zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k   sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   1643/14   zo14. januára 2015 uviedol:

„Dňa 07. 02. 2005 bol spis, ktorého sa sťažnosť týka postúpený tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Ako vyplýva zo spisového materiálu, ešte v roku 2005 bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V dôsledku sťažovateľmi podaného odvolania sa spis nachádzal do 27. 01. 2006 na odvolacom súde. Je pravdou, že od tohto obdobia až do 13. 12. 2006 bol tunajší súd vo veci nečinný. Dňa 27. 10. 2006 došlo k zmene zákonného sudcu, ktorý vo veci riadne konal, vytyčoval termíny pojednávania a zabezpečoval listinné dôkazy. Po dobu viac ako 10 mesiacov (02. 08. 2010 - 17. 06. 2011) sa spis nachádzal na základe podaného dovolania sťažovateľmi na Najvyššom súde SR Bratislava. Po jeho vrátení na tunajší súd bola vec z dôvodu odchodu v poradí tretieho zákonného sudcu pridelená   súčasnej   zákonnej   sudkyni.   Táto   vo   veci   priebežne   koná,   vytyčuje   termíny pojednávania, zabezpečuje dôkazy a rozhoduje o procesných návrhoch účastníkov, nakoľko v dôsledku odvolania sťažovateľov (zamietnutie návrhu na zmenu účastníka konania) sa spis nachádzal na Krajskom súde Nitra (od 13. 02. 2011 do 03. 05. 2011) a v dôsledku žiadosti Krajskej prokuratúry v Nitre bol tejto spis zapožičaný (od 12. 12. 2012 do 30. 01. 2013 a opätovne od 20. 02. 2013 do 09. 05. 2013) za účelom posudzovania dvoch podnetov na podanie mimoriadneho dovolania zo strany sťažovateľov, v dôsledku čoho nemohol súd v týchto obdobiach vo veci vykonávať žiadne úkony.

Okresný súd Levice nesúhlasí stým, že v období od mája 2012 do decembra 2012 vznikli v danej veci prieťahy v konaní, nakoľko súčasná zákonná sudkyňa vo veci priebežne vykonávala   úkony,   vynímajúc   obdobie,   v   ktorom   čerpala   riadnu   dovolenku,   resp.   bola práceneschopná.

S   poukazom   na   celkovú   dĺžku   konania   a   skutočnosť,   že   v   predmetnej   veci   súd meritórne od roku 2005 ešte ani raz nerozhodol máme za to, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené ústavné právo sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   žiadame,   aby   bolo   vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila ich vznik. Tiež je potrebné uviesť,   že   k   dĺžke   konania   nepochybne   prispela   skutočnosť,   že   sťažovatelia   opakovane požiadali   o   odročenie   pojednávania,   ich   právna   zástupkyňa   sa   na   pojednávania nedostavuje, po 9 rokoch požiadala o zmenu petitu. Počas konania sťažovatelia podali veľký počet procesných návrhoch, o ktorých musel súd rozhodnúť. Zároveň v dôsledku opravných prostriedkov sťažovateľov bol spis opakovane predkladaný odvolaciemu resp. dovolaciemu súdu.   Ako   je   zrejmé   zo   spisového   materiálu,   súd   si   sám   zabezpečuje   listinné   dôkazy, na ktoré sa sťažovatelia v konaní odvolávajú, avšak nimi nedisponujú.

S poukazom na uvedené objektívne dôvody, ktoré mali za následok prieťahy v konaní žiadame, aby Ústavný súd SR vyššie uvedené skutočnosti pri rozhodovaní vzal do úvahy a v prípade   priznania   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľom   toto   nepriznal   v   plnej požadovanej   výške   s   poukazom   na   správanie   sa   samotných   sťažovateľov,   ktorí   prispeli k celkovej doterajšej dĺžke konania.“

Sťažovateľky sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrili k stanoviskuokresného   súdu   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu   28.   januára   2015   a   zotrvalina dôvodnosti svojej sťažnosti.

Okresný   súd,   ako   aj   právna   zástupkyňa   sťažovateliek   vo svojich   vyjadreniachústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie,preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústnehopojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosťpre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiťlen z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predsedasenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritériaústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jehovýznam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzovalústavný súd aj sťažnosť sťažovateliek.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,že predmet posudzovaného konania (určenie neúčinnosti právneho úkonu – odporovanieprávnemu úkonu) sa po skutkovej a právnej stránke javí zložitým v súvislosti s počtomnavrhovateľov (12) a opakovanými návrhmi na pripustenie zámeny účastníkov na stranenavrhovateľov z dôvodu postupovania práv medzi nimi, ako aj v súvislosti so zmenoupôvodného navrhovateľmi navrhovaného petitu návrhu.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavnýsúd   zistil   okolnosti,   ktorými   sťažovateľky   čiastočne   prispeli   k predĺženiu   namietanéhokonania, keď opakovane robili procesné návrhy, ktoré si vyžadovali vydávanie procesnýchrozhodnutí, proti ktorým boli následne podávané odvolania, resp. dovolania. Ústavný súdv tejto súvislosti konštatuje, že pri hodnotení postupu sťažovateliek bral do úvahy to, že akoúčastníci   konania   mali   nesporne   právo   na   procesné   úkony,   ktoré   urobili,   avšakak v dôsledku uplatnenia ich procesných práv došlo k predĺženiu konania, zodpovednosťza tento   stav   neznáša   oprávnená   osoba,   ale   nemožno   ju   pripísať   ani   štátnemu   orgánukonajúcemu vo veci (m. m. III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Uvedené okolnosti ústavný súdzohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 16 Cb 26/2005 vyplýva, že návrhomna začatie   konania   doručeným   Okresnému   súdu   Bratislava   III   12.   januára   2005   sa12 navrhovateľov   (medzi   nimi   sťažovateľka   v   1.   rade   ako   navrhovateľka   v 1.   radea sťažovateľka v 2. rade ako navrhovateľka v 5. rade) domáhali proti odporcovi (ďalej len „odporca“) neúčinnosti právneho úkonu (odporovanie právnemuúkonu). Konanie o tomto návrhu bolo vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.22 Cb 7/2005 a po zmene obvodov súdov bolo konania od 7. februára 2005 vedené miestnepríslušným okresným súdom pod sp. zn. 16 Cb 26/2005.

Meritórnemu prerokovaniu veci predchádzalo rozhodovanie o návrhu navrhovateľov(teda aj sťažovateliek) na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodoluznesením z 1. júna 2005, teda do necelých štyroch mesiacov od času, keď vo veci začalkonať (7. februára 2005), tak, že tento návrh zamietol ako nedôvodný. V ďalšom obdobíkonania vo   veci rozhodoval Krajský   súd   v Nitre   (ďalej len   „krajský   súd“) o odvolanínavrhovateľov   proti   zamietavému   uzneseniu   okresného   súdu,   ktoré   vyhodnotil   akonedôvodné a svojím uznesením z 25. novembra 2005 potvrdil odvolaním navrhovateľov(aj sťažovateliek) napadnuté uznesenie okresného súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený27. januára 2006. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup okresnéhosúdu sa v danom období nevyznačoval nečinnosťou, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V ďalšom období namietaného konania (od 27. januára 2006 do 29. januára 2010)okresný súd vo veci nariadil sedem pojednávaní a na troch z nich (konaných 4. júna 2007,14. februára 2008, 25. septembra 2008) bola vec aj meritórne prerokovaná. V tomto obdobíokresný   súd   uznesením   z   1.   októbra   2009   vyhovel   návrhu   navrhovateľov   na   zámenuúčastníkov   na   strane   navrhovateľov   na   základe   postúpenia   práv,   avšak   uznesenie   bolozrušené   na   základe   odvolania   odporcu   uznesením   krajského   súdu   z   29.   januára   2010.Vzhľadom na uvedené hodnotí ústavný súd toto obdobie ako konanie charakterizovanéčiastočne menej koncentrovaným a efektívnym postupom okresného súdu.

Obdobie od 29. januára 2010 až do októbra 2013 v namietanom konaní sa vyznačujeopakovaným predkladaním spisu krajskému súdu na odvolacie konanie, Najvyššiemu súduSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na dovolacie konanie a Krajskej prokuratúrev   Prešove   na   posúdenie   podnetov   sťažovateliek   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,pričom z obsahu spisu vyplýva, že tieto sťažovateľkami iniciované riadne i mimoriadneopravné prostriedky boli posúdené ako nedôvodné. Najvyšší súd uznesením zo 7. júna 2011odmietol   dovolanie   navrhovateľov   proti   uzneseniu   krajského   súdu   z   29.   januára   2010,ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o pripustení zámeny účastníkov na stranenavrhovateľov. Okresný súd o návrhu navrhovateľov na pripustenie zámeny účastníkovna strane navrhovateľov opätovne rozhodol uznesením z 27. decembra 2011 tak, že návrh nazámenu zamietol. Na odvolanie sťažovateliek krajský súd uznesením z 26. marca 2012potvrdil uznesenie okresného súdu z 27. decembra 2011. Spis bol dvakrát v decembri 2012a vo februári 2013 zasielaný Krajskej prokuratúre v Nitre pre účely posúdenia podnetovsťažovateliek na podanie mimoriadneho dovolania. Zároveň v tomto období konania boltermín   pojednávania   určený   na   december   2012   zrušený   na   žiadosť   právnej   zástupkynesťažovateliek   a   pojednávanie   nariadené   na   október   2013   bolo   zrušené   pre   chybyv doručovaní. Uvedené dôvody brániace okresnému súdu v namietanom konaní pokračovaťv efektívnom   procesnom   postupe   smerujúcom   k meritórnemu   rozhodnutiu   v danej   veciústavný súd vyhodnotil ako objektívne.

V   decembri   2013   došlo   k   postúpeniu   práv   desiatich   navrhovateľov   (okremsťažovateľky v 2. rade) na sťažovateľku v 1. rade, čo vyvolalo potrebu ďalšieho procesnéhorozhodovania. Okresný súd následne uznesením z 22. apríla 2014, právoplatným 15. mája2014, pripustil zámenu   účastníkov na strane navrhovateľov   tak,   že   účastníkmi   konaniana strane   navrhovateľov   zostali   len   sťažovateľky.   Ďalším   uznesením   z   21.   mája   2014,právoplatným 30. mája 2014, okresný súd nepripustil vstup spoločnosti do konania na strane odporcu. Tretím uznesením z 11. novembra 2014 okresný súd pripustilsťažovateľkami navrhovanú zmenu návrhu. Pojednávanie vo veci sa konalo 20. novembra2014,   na   ktorom   bola   vec   podrobne   meritórne   prerokovaná   a   ktoré   bolo   odročenéna 19. február   2015. Okresný   súd   v uvedenom   období   podľa   názoru   ústavného   súdupostupoval efektívne a koncentrovane s cieľom odstrániť právnu neistotu sťažovateliek.

Ústavný súd po posúdení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že aj keďz jednotlivo   vyhodnotených   období   posudzovaného   konania   vedeného   okresným   súdompod sp. zn. 16 Cb 26/2005 ustálil nekoncentrovaný postup okresného súdu len v obdobíod 27. januára 2006 do 29. januára 2010, aj to len čiastočne, samotná dĺžka posudzovanéhokonania   v   trvaní   desiatich   rokov   bez   právoplatného   skončenia   veci   odôvodňuje   závero porušení sťažovateľkami základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súdeprikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľky   žiadali   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume17 000 € každej z nich z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcuprávnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € každej zo sťažovateliek za primeranéfinančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení sumyfinančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdnehokonania,   jeho   priebeh,   správanie   sťažovateliek   a   na   mieru   zavinenia   okresného   súduna vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní.

Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľky   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenienad ústavným súdom priznanú sumu.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebosčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľky boli vo veci úspešné,a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľkám, ktoré bolivo   veci   namietaných   porušení   ich   práv   úspešné,   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   ichprávneho zastúpenia advokátom.

Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   z   priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej službyvykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“) tak, že každej zo sťažovateliek priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014sumu 134 €, čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €, a podľa § 13 ods. 2 vyhláškyspolu predstavuje sumu 268 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkonypri každej z dvoch sťažovateliek v sume po 8,04 €, čo celkovo predstavuje sumu 300,16 €.Vzhľadom na to, že advokátka sťažovateliek je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovámprávneho zastúpenia sťažovateliek je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty 20 % vsume 60,03 €, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 360,19 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkynesťažovateliek (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015