znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 763/2013-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. G. V., Ž., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. S., JUDr. B., JUDr. S., s. r. o., Č., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. S., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. G. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 23. októbra 2013 doručená sťažnosť Mgr. G. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 170/2010.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na začatie konania o náhradu škody 25. mája 2010. Dňa 15. júna 2010 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol 16. júla 2010 podaný odpor.

Sťažovateľka   sa   11.   januára   2011   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu urgenciou   domáhala,   aby   okresný   súd   vo   veci   konal.   Okresný   súd   nariadil   termín pojednávania na 22.   jún 2011.   Toto   pojednávanie bolo odročené na neurčito   pre   účely predvolania svedkov.

Dňa 12. marca 2013 sťažovateľka okresný súd žiadala, aby nariadil pojednávanie a vo   veci   konal.   Okresný   súd   na   túto   žiadosť   sťažovateľky   nereagoval,   preto   sa sťažovateľka sťažnosťou zo 4. apríla 2013 obrátila na predsedu okresného súdu.

Okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. máj 2013. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zabezpečenia výsluchu svedkov.

Dňa 31. mája 2013 bolo sťažovateľke doručené vyjadrenie predsedu okresného súdu k jej sťažnosti zo 4. apríla 2013. Predseda   okresného súdu konštatoval, že sťažnosť je dôvodná a že zákonnému sudcovi oznámi, aby veci venoval náležitú pozornosť.

Sťažovateľka okresnému súdu doručila 3. novembra 2013 ďalšiu urgenciu, keďže do tohto dátumu nebol nariadený termín pojednávania.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že sa z dôvodu nečinnosti okresného súdu nachádza v stave právnej neistoty, keďže v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo konanie na okresnom súde 3 roky a 5 mesiacov.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na   ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn.   8   C   170/2010   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby prikázal okresnému súdu konať vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Požadovala   taktiež   priznať   jej   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8. Ako z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na začatie konania 25. mája 2010 a napadnuté konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 170/2010 v čase podania sťažnosti trvalo 3 roky a 5 mesiacov. Do podania ústavnej   sťažnosti   sťažovateľkou   boli   vo   veci   nariadené   dve   pojednávania,   to druhé z 15. mája 2013 bolo odročené na neurčito pre účely zabezpečenia výsluchu svedkov.

9.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011). Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní síce došlo k prieťahom v konaní, no tieto nemali takú intenzitu a rozsah, žeby ich bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods.   2 ústavy.

10.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

11. Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania   vo   veci   samej   podľa   §   24   zákona   o   ústavnom   súde.   Dlhšie   obdobie (táto otázka   závisí   od   povahy   veci)   by   totiž   mohlo   založiť   inú   kvalitu   posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013