SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 762/2014-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 3487/2014 sp. zn. Rvp 3488/2014, sp. zn. Rvp 6440/2014 a sp. zn. Rvp 8114/2014 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveňnamietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupomKrajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 7 CoE 93/2013 z 28. novembra 2013a sp. zn. 1 CoE 98/2013 z 26. novembra 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súduMartin sp. zn. 17 Er 4875/2012 z 31. októbra 2012 a sp. zn. 17 Er 4685/2012z 23. októbra 2012, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uznesenímsp. zn. 20 CoE 123/2013 z 25. marca 2014 v spojení s uznesením Okresného súduLiptovský Mikuláš sp. zn. 6 Er 789/2007 z 31. októbra 2013 a napokon postupomKrajského súdu v Žiline a jeho uznesením sp. zn. 2 CoE 43/2014 z 30. apríla 2014 v spojenís uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10 Er 613/2004 zo 4. mája 2012 a takto
r o z h o d o l :
1.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 3487/2014 – sp. zn. Rvp 3488/2014, sp. zn. Rvp 6440/2014 asp. zn. Rvp 8114/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené podsp. zn. Rvp 3487/2014.
2.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boliod 1. apríla 2014 do 7. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveň porušenie čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súdu v Žiline(ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 7 CoE 93/2013 z 28. novembra 2013a sp. zn. 1 CoE 98/2013 z 26. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajskéhosúdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martin sp. zn. 17 Er 4875/2012z 31. októbra 2012 a sp. zn. 17 Er 4685/2012 z 23. októbra 2012, ako aj postupom krajskéhosúdu a jeho uznesením sp. zn. 20 CoE 123/2013 z 25. marca 2014 (ďalej aj „napadnutérozhodnutie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikulášsp. zn. 6 Er 789/2007 z 31. októbra 2013 a napokon postupom krajského súdu a jehouznesením sp. zn. 2 CoE 43/2014 z 30. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutiekrajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10 Er 613/2004zo 4. mája 2012.
2. V petite podaných sťažností sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s postupoma napadnutými rozhodnutiami krajského súdu v spojení s prvostupňovými rozhodnutiamiOkresného súdu Martin, Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Okresného súdu Žilina, ktoréžiada zrušiť, a domáha sa, aby ústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia ňouoznačených základných práv, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trovkonania a predmetné veci vrátil na ďalšie/nové konanie označeným všeobecným súdom.
II.
3. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 3487/2014 – sp. zn. Rvp 3488/2014, sp. zn. Rvp 6440/2014 a sp. zn. Rvp 8114/2014,prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tietosťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
7. Vychádzajúc z obsahu sťažností a k nimi priložených príloh ústavný súdkonštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovanýmprávnym zástupcom – advokátom, nespĺňajú zákonom predpísanú náležitosť návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovenú § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komusmeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
10. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť nanávrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť leno tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu, s návrhomnedoručila žiadne z napádaných rozhodnutí všeobecných súdov, proti ktorým sťažnostismerujú, resp. doložené rozhodnutia všeobecných súdov nemajú súvis s obsahoma predovšetkým petitom podaných sťažností.
12. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 11) ústavný súd pripomína, že tentonie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hocilen procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
14. Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonompredpísaných náležitostí zdôrazňuje, že v prípade opakujúcich sa neúplných podanísťažovateľky je neakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovanýmprávnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala naďalej takésťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitostí ustanovené týmto zákonom, hoci bolana túto skutočnosť viackrát upozornená (napr. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012,I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014