znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 761/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 2567/2014 až sp. zn. Rvp 2578/2014 vo vecinamietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 626/2013 z 30. decembra2013 (sp. zn. Rvp 2567/2014), sp. zn. 8 Co 531/2013 z 29. novembra 2013 (sp. zn. Rvp2568/2014), sp. zn. 5 Co 369/2013 z 15. januára 2014 (sp. zn. Rvp 2569/2014), sp. zn. 9 Co18/2014 z 15. januára 2014 (sp. zn. Rvp 2570/2014), sp. zn. 9 Co 540/2013 z 28. novembra2013 (sp. zn. Rvp 2571/2014), sp. zn. 5 Co 586/2013 z 21. januára 2014 (sp. zn. Rvp2572/2014), sp. zn. 6 Co 334/2013 z 27. novembra 2013 (sp. zn. Rvp 2573/2014), sp. zn. 6Co 651/2013 z 30. decembra 2013 (sp. zn. Rvp 2574/2014), sp. zn. 5 Co 345/2013 z 26.novembra   2013   (sp. zn. Rvp 2575/2014),   sp.   zn.   8   Co   624/2013   z   30.   decembra   2013(sp. zn. Rvp 2576/2014),   sp.   zn.   9   Co   616/2013   z   18.   decembra   2013(sp. zn. Rvp 2577/2014)   a   sp.   zn.   5   Co   537/2013   z   26.   novembra   2013(sp. zn. Rvp 2578/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 2567/2014 až sp. zn. Rvp 2578/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. Rvp 2567/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 2567/2014 o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli17. marca 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalejlen „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupoma uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 626/2013z 30. decembra 2013, sp. zn. 8 Co 531/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 5 Co 369/2013z 29. októbra 2013, sp. zn. 9 Co 18/2014 z 15. januára 2014, sp. zn. 9 Co 540/2013z 28. novembra 2013, sp. zn. 5 Co 586/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 6 Co 334/2013z 27. novembra 2013, sp. zn. 6 Co 651/2013 z 30. decembra 2013, sp. zn. 5 Co 345/2013z 26. novembra 2013, sp. zn. 8 Co 624/2013 z 30. decembra 2013, sp. zn. 9 Co 616/2013z 18. decembra 2013 a sp. zn. 5 Co 537/2013 z 26. novembra 2013 (ďalej len „napadnutéuznesenia“).

2.   Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupuje   v   postavenížalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Liptovský Mikuláš a Okresným súdomRužomberok (ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je rozhodovanie o náhrademajetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktorésťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

3.   Okresné   súdy   rozhodovali   vo   veci   samej   rozsudkami,   proti   ktorým   podalasťažovateľka odvolania. Následne jej ten-ktorý okresný súd vyrubil uzneseniami za podanéodvolania súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov [(prílohazákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   o   poplatkuza výpis   z   registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdnychpoplatkoch“)].   Proti   uzneseniam   okresných   súdov   o   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatokpodala sťažovateľka odvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami rozhodnutiaokresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania potvrdil.

4.   Podľa   názoru   sťažovateľky „postupom   v   odvolacom   konaní   a   napadnutým rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd, ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

5. Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne   rozširovať   okruh   úkonov   podliehajúcich   súdnemu   poplatku.   Sťažovateľ   preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej   nezákonným   úradným   rozhodnutím   orgánu   verejnej   moci   alebo   jeho nesprávnym   úradným   postupom.   Ako   vyplýva   z   tejto   definície   spoplatneného   úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie odvolania.   Spoplatneniu   nepodliehajú   ďalšie   úkony   vo   veci   samej,   ako   sú   odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Sťažovateľovi   bola   v   rozpore   so   zákonom   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch a poplatku za výpis z registra   trestov v znení neskorších predpisov (ďalej   aj   „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»

6. Sťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe   zákona   č.   71/1992   Zb.   (Sadzobník   súdnych   poplatkov),   sa   súdne   poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy, pretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať   zákonom   alebo   na   základe   zákona,   a   ak   zákon   o   súdnych   poplatkoch   ukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver   rešpektujúci   zásadu   „v   pochybnostiach   v   prospech   poplatníka“,   t.   j.   záver,   že poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

7. Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09 2012. Do 30.09.2012 bolo podľa ust. § 4 ods.   1   písm.   k)   ZoSP   konanie   vo   veciach   náhrady   škody   spôsobenej   nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.“.

8.   V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o   jejsťažnostiach   rozhodol   nálezmi,   v   ktorých   vysloví,   že   postupom   krajského   súduv napadnutých   konaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami   bolo   porušené   jej   základnéprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uzneseniakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primeranéfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10.   Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

12. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

13.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   podsp. zn. Rvp 2567/2014 až sp. zn. Rvp 2578/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobesťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súduplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

14.   Sťažovateľka   sťažnosťami   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu,   ktorými   tento   súd   v   odvolacom   konaní   potvrdil   uznesenia   súdu   prvého   stupňao povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ichvydaniu.

15. V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetutýchto   sťažností   dospel   k   záveru,   že   z   dôvodu,   že   sťažovateľkou   použitá   argumentáciav týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila vcelom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal,vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne neopodstatnenýchsa plne   stotožňuje   s   dôvodmi   uvedenými   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiachsp. zn. IV.   ÚS   340/2014,   sp.   zn.   IV.   ÚS   266/2014,   sp.   zn.   IV.   ÚS   267/2014,   sp.   zn.IV. ÚS 268/2014, sp. zn. I. ÚS 517/2014 či sp. zn. III. ÚS 514/2014.

16. So zreteľom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitejprávnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné na ustálenie záverovvšeobecných súdov, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke súznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

17. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutýchuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacíminámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresnýchsúdov potvrdil ako vecne správne.

Napadnuté   uznesenia   krajského   súdu   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdupovažovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založenéna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účelv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch (položka 7aSadzobníka súdnych poplatkov).

18.   Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   medzi   napadnutýmiuzneseniami a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46ods.   1   ústavy   a   právom   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktorých   porušenie   sťažovateľkanamieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnomprijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavnýsúd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

19.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažností   neprichádzalo   už   do   úvahy   rozhodovaťo ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014