znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 761/2013-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   LP.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. B.   F.,   Advokátska   kancelária   B.,   ktorou   namietala   porušenie   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava I sp. zn.   18   C 66/2010 z 11. apríla 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti LP, a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti LP., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala v záhlaví   označené   základné   práva   tam   uvedeným   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd svojvoľným a formalistickým uznesením z 11. apríla 2013 neodôvodnene na návrh žalovanej (Slovenskej republiky – Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky)   uložil   sťažovateľke   zložiť   preddavky za trovy súdneho konania vo výške 5 435,16 €, čím jej bolo zasiahnuté do práva na súdnu ochranu, spravodlivý proces a ochranu majetku, pretože jej bola uložená povinnosť, hoci ju podľa materiálneho výkladu príslušných zákonných ustanovení nemala mať uloženú.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu z 11. apríla 2013, toto uznesenie zrušil a priznal jej náhradu trov konania; zároveň žiadala priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 500 eur.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo   vlastniť majetok.   Vlastnícke   právo   všetkých   vlastníkov   má rovnaký   zákonný obsah a ochranu.

6. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny   opravný   prostriedok,   vyjmúc   návrh   na   obnovu   konania   a iný   právny prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

10.   V danom   prípade   je   potrebné   sťažnosť   považovať   za   predčasnú,   a teda neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu   procesnej povahy, ktoré nemá charakter rozhodnutia „konečného“. V okolnostiach danej veci by k eventuálnemu porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   v materiálnom   slova   zmysle   na   základe   jej nosných dôvodov mohlo dôjsť napr. až v prípade, ak by okresný súd na základe nezloženia stanoveného   preddavku   na   trovy   konania   zastavil   konanie   (§   141a   ods.   1 in   fine Občianskeho   súdneho   poriadku)   a následne   by   prebehlo   pre   sťažovateľku   neúspešné opravné konanie pred všeobecnými súdmi, v rámci ktorého by namietala nosnými dôvodmi tejto sťažnosti. Konanie vo veci samej bude pokračovať na okresnom súde. Až po jeho ukončení a vydaní rozhodnutia okresným súdom, resp. krajským súdom vo veci samej (ako aj   po prípadnom   využití   možnosti   podať   mimoriadne   opravné   prostriedky),   bude   mať sťažovateľka možnosť uplatniť ochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m. I. ÚS 440/2012, I. ÚS 59/2013 a ďalšie).

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože v danom štádiu súdneho prejednania veci nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci (o ktorej bude ďalej konať okresný súd).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky už nezaoberal.

13. Sudca spravodajca Milan Ľalík nesúhlasí s výrokom tohto uznesenia a poukazuje na svoje odlišné stanovisko vo veci sp. zn. I. ÚS 59/2013.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013