znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 760/2013-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B. spol. s r. o., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.   spol.   s   r.   o.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. októbra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   B.   spol.   s   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 9. februára 2012 „žalobu o zaplatenie sumy vo výške 8 945,90 €, návrh na vydanie platobného rozkazu“. Okresný súd listom zo 14. februára 2012 sťažovateľa vyzval uhradiť súdny poplatok, ktorý ho v určenej lehote zaplatil.

Dňa 10. mája 2012 vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 5 Rob/6/2012-16, ktorý nenadobudol   účinky   právoplatnosti   a   vykonateľnosti,   pretože   predmetný   platobný rozkaz nebolo   možné   žalovanému   doručiť.   Predmetné   konanie   bolo   prevedené pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

Sťažovateľ 2. júla 2013 urgoval okresný súd a žiadal, aby vo veci konal a rozhodol, avšak do podania ústavnej sťažnosti vo veci rozhodnuté nebolo.

3.   Sťažovateľ   považuje   konanie   okresného   súdu   za   zdĺhavé,   neefektívne a nehospodárne. Konanie trvá podľa sťažovateľa neprimerane dlhú dobu, keďže návrh bol podaný   9.   februára   2012   a   do   podania   ústavnej   sťažnosti   nebolo   nariadené   prvé pojednávanie.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby prikázal okresnému súdu konať vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Požadoval   taktiež   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Ako   z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   napadnuté   konanie   vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 trvalo v čase podania sťažnosti 20 mesiacov. Žalobu na okresnom súde podal sťažovateľ 9. februára 2012. Okresný súd vydal 10. mája 2012 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť do rúk žalovaného. Dňa 2. júla 2013 adresoval sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu urgenciu, ktorou okresný súd žiadal o konanie vo veci a o skoré rozhodnutie.

9.   Z   doterajšej   judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011).   Postup   krajského   súdu,   aj   keď   sa   sťažovateľovi   nemusel   javiť   úplne efektívny,   sa   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

10.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

11. Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania   vo   veci   samej   podľa   §   24   zákona   o   ústavnom   súde.   Dlhšie   obdobie (táto otázka   závisí   od   povahy   veci)   by   totiž   mohlo   založiť   inú   kvalitu   posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   (príkaz   okresnému   súdu   konať,   primerané   finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013