I. ÚS 76/93

Ústavný súd Slovenskej republiky   v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Rapanta, členov senátu JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 1994 vo veci   ústavnej sťažnosti  

a spol., zastúpených JUDr.   Alexandrom Ferčákom,   advokátom, Štúrova   20, Košice proti mestu   - Starý   Smokovec, zastúpeného   JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, Štúrova 20, Košice takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnej sťažnosti sa   v y h o v u j e.

2. Základné   právo   sťažovateľov   priamo   sa   zúčastňovať na správe verejných vecí priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo   p o r u š e n é tým, že mesto - Starý Smokovec uznesením   jeho   orgánu mestského   zastupiteľstva   č.   21/1993 z 26.   februára   1993   nevyhlásilo hlasovanie podľa   11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý   Smokovec,   hoci   všetky   podmienky   ustanovené v citovanom ustanovení boli splnené.

3. Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci č. 21/1993 z 26. februára 1993 sa podľa 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e : Dňa 21. apríla 1993 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená ústavná   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,   ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a dr. ⬛⬛⬛⬛,   všetci obyvatelia ⬛⬛⬛⬛, zastúpení JUDr. Alexandrom Ferčákom, advokátom, Štúrova 20, Košice. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia žiadali ústavný súd, aby tento "nálezom vyslovil, že uznesením Mestského   zastupiteľstva   v   Starom   Smokovci   č.   21/1993 z 26. februára 1993 bolo   porušené ustanovenie   čl. 27   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky". V napadnutom uznesení Mestské zastupiteľstvo   Starý

- # -

Smokovec   konštatovalo,   že   podmienky   na vyhlásenie   hlasovania   o odčlenení   mestskej   časti   Tatranská Lomnica   a   ďalších   troch   častí   od mesta Starý Smokovec podľa 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov neboli splnené, a preto sa hlasovanie nevyhlasuje. Na výzvu ústavného súdu doplnil právny zástupca sťažovateľov ústavnú sťažnosť 6. júla 1993 tak, že sťažnosťou sa napáda uznesenie Mestského zastupiteľstva   v Starom   Smokovci, ktoré je rozhodnutím   organizačnej povahy a došlo ním k porušeniu práva sťažovateľov. Dňa   29. júna   1993 I.   senát ústavného   súdu na   neverejnom zasadnutí návrh   predbežne prerokoval a   prijal uznesenie, ktorým "podnet

a ďalších sťažovateľov prijal na ďalšie konanie". Vzhľadom   na   viacero   nových   skutočností, ktoré vylučovali ďalej pokračovať   v konaní o prijatom   podnete, rozhodol I. senát ústavného   súdu (od 1. marca 1993 v inom zložení) na svojom neverejnom zasadnutí 24. mája   1994   tak,   že   ďalšie   konanie o podnete ⬛⬛⬛⬛ a spol. sa zastavuje. Súčasne I. senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 24. mája 1994 prijal uznesenie,   ktorým rozhodol, že ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a spol. sa prijíma na ďalšie   konanie. V tomto uznesení   I. senát   konštatoval, vychádzajúc   z obsahu doplneného podania,   že nevyhlásením   hlasovania o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica   od mesta -   Starý Smokovec prichádza   do úvahy porušenie   základného práva   občanov priznaného   v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd zaslal   ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a spol. mestu - Starý Smokovec, zastúpenému Jurajom Haščákom, primátorom mesta Starý Smokovec -   Vysoké Tatry   30. júna   1993 s výzvou,   aby sa   k nemu   ako účastník   konania v   lehote 7   dní písomne   vyjadril. Na   uvedenú výzvu reagoval dňa 22. júla 1993 JUDr. Alexander Fuchs, advokát, Košice, Štúrova 20, ktorého   si mesto Starý   Smokovec ustanovilo ako   právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Písomné stanovisko k návrhu na   začatie konania bolo   právnym zástupcom JUDr. Alexandrom Fuchsom doručené   ústavnému   súdu   dňa 28.   júla 1993 s návrhom, aby ústavná sťažnosť   ⬛⬛⬛⬛ a spol. proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva zo   dňa 26. februára 1993 bola pre   zjavnú   neopodstatnenosť odmietnutá.   Ako dôvod odmietnutia uvádza, že   nová zjednotená   obec Starý   Smokovec vznikla z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe výsledkov referenda v dotknutých obciach v roku 1990. Preto aj Okresný súd v Poprade volebnú sťažnosť občanov Tatranskej Lomnice na   anulovanie   výsledkov   volieb   odmietol.   Na   základe petície podanej občanmi Tatranskej Lomnice   na odčlenenie časti Tatranská Lomnica   od mesta Starý   Smokovec prerokovalo návrh mestské zastupiteľstvo dňa 23. januára   1992   a   uznesením   č. 13/1992 rozhodlo,   že podľa   výsledkov tajného hlasovania   poslancov mestského zastupiteľstva sa   hlasovanie

- # -

obyvateľov mestskej časti Tatranská Lomnica o odčlenení tejto časti od mesta Starý Smokovec - Vysoké Tatry nevyhlasuje. Ako nesprávny hodnotí právny názor navrhovateľa,   petičného   výboru i   okresného   prokurátora   pri posudzovaní možností podania   opravného prostriedku. Poukazuje na skutočnosť, že   občania mestskej časti Tatranská   Lomnica sa mali domáhať odstránenia porušenia svojho práva žalobou na Krajskom súde v Košiciach, a keďže túto možnosť nevyužili, je rozhodnutie Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec konečné.   Mesto - Starý Smokovec nezohľadňovalo ani výzvu prijatú na verejnom zhromaždení obyvateľov Tatranskej Lomnice dňa 16. novembra 1992, nakoľko táto bola   adresovaná   Národnej rade   Slovenskej republiky, pričom spochybnilo aj jej verejnosť, keď uviedlo: "V súvislosti s tým, že sa dňa 16. novembra 1992 uskutočnilo v Tatranskej Lomnici verejné zhromaždenie občanov,   na   ktorom sa   prijala   výzva žiadajúca Národnú radu Slovenskej republiky o prešetrenie postupu našich orgánov a požadovala vykonať hlasovanie obyvateľstva v štyroch mestských častiach, pričom sa malo   k   tejto výzve pripojiť 631 obyvateľov, uvádzame, že podľa nás toto zhromaždenie nebolo možné považovať za verejné, lebo sa ho zúčastnili len pozvaní občania". Mimoriadne   zasadnutie Mestského zastupiteľstva bolo zvolané   na základe poslaneckého návrhu   na deň 26. februára 1993 a uznesením č. 21/1993 bolo na ňom rozhodnuté, že "podmienky pre vyhlásenie hlasovania   uvedené   v 11a   ods. 2 zákona č. 369/1990   Zb. o   obecnom zriadení   v znení   neskorších predpisov neboli   splnené,   a   preto   hlasovanie nevyhlasuje". Celé dianie v súvislosti s podanými žiadosťami   na odčlenenie mestských častí považuje   mesto   -   Starý   Smokovec   z   jeho   strany uskutočnené v súlade so zákonom a odmietlo tvrdenie navrhovateľa, že boli porušené základné práva a slobody   občanov upravené v čl. 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K posúdeniu   návrhu na začatie   konania pred ústavným   súdom mesto - Starý Smokovec uviedlo: "podľa názoru zaujatého väčšinou poslancov nebola splnená tá zákonná podmienka pre odčlenenie mestskej časti, ktorá spočíva v   požiadavke,   aby odčleniť sa majúca časť obce bola   samostatným katastrálnym územím" a nemožno mať za to, že došlo k porušeniu takých práv občanov, ktoré majú charakter základných ústavných práv. Sťažovatelia, ⬛⬛⬛⬛ a spol., ako aj mesto - Starý Smokovec predložili   ústavnému súdu   doklady, ktoré podrobne zachytávajú priebeh konania   spojeného s   úsilím obyvateľov obce Tatranská Lomnica o osamostatnenie. Ústavným súdom boli osobitne vyžiadané od mesta - Starý Smokovec všetky   materiály spojené s uskutočnením 21. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva   v   Starom   Smokovci   -   Vysokých Tatrách dňa 26. februára 1993.

Ďalej bol 9. septembra 1993 vyzvaný odporca, aby predložil ústavnému súdu tieto podklady:

- rokovací poriadok Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec,

- # -

- všetky   doklady   súvisiace   s   uskutočňovaním mimoriadneho   zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci dňa 26.   februára 1993,

- kópie všetkých petícií, s ktorými sa občania Tatranskej Lomnice   obrátili   na Mestské   zastupiteľstvo   v   Starom Smokovci   v súvislosti s iniciatívou na odčlenenie Tatranskej Lomnice od   mesta Starý Smokovec. Požadované podklady predložilo Mestské zastupiteľstvo Starý Smokovec ústavnému súdu 15. septembra 1993. Okrem toho boli ústavnému súdu 9. septembra 1993 právnym zástupcom sťažovateľov doručené   kópie   návrhov a petícií   predložených   Mestskému zastupiteľstvu v   Starom Smokovci. Z príloh predložených právnym zástupcom sťažovateľov, ako aj právnym zástupcom odporcu vyplýva, že   Mestskému   zastupiteľstvu   v   Starom Smokovci boli postupne odovzdané tieto návrhy, petície a výzvy:1. Návrh občanov na odčlenenie   Tatranskej Lomnice od mesta Starý Smokovec z 11. novembra 1991 (poslanecký návrh),2. Návrh občanov mestskej časti   Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec z 1. decembra 1991,3. Žiadosť o vyhlásenie   hlasovania obyvateľov Tatranskej Lomnice z 10. decembra 1991. K tejto žiadosti boli pripojené podpisové hárky v počte 18 ks aj s podpismi občanov Tatranskej Lomnice,4. Petícia občanov Tatranskej Lomnice z 3. októbra 1990, doručená Mestskému zastupiteľstvu v Starom Smokovci 10. decembra 1991,5. Výzva občanov zo 16. novembra 1992 o odčlenenie mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec,6. Návrh na odčlenenie metských častí zo 6. februára 1993 podpísaný poslancami   Mestského zastupiteľstva   v Starom Smokovci za mestskú časť Tatranská Lomnica,7. Poslanecký návrh z 15.   februára 1993 na vyhlásenie hlasovania o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica. Dňa   20. septembra   1993 predložilo   ústavnému súdu   viaceré písomné podklady Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, pričom vo svojom stanovisku okrem iného konštatovalo, že orgány životného prostredia sa nevyjadrujú k záležitostiam súvisiacim s prípadným odčlenením častí obcí, pretože podľa   23 ods. 1   a   25   ods. 1 zákona   č. 50/1976 Zb.   v znení neskorších predpisov vyplýva   pre ne povinnosť vydávať   stanoviská k návrhom územno-plánovacej dokumentácie sídiel. Dňa 19. januára 1994 vyzval ústavný súd právnych zástupcov účastníkov konania, aby sa vyjadrili k týmto otázkam:a) ktoré investície a prečo možno považovať za také, na ktorých je závislá celá obec,b) výšku finančných prostriedkov vynaložených   na realizáciu uvedených akcií v rokoch 1990-1993 (vrátane),

- # -

c) podiel   takto   vynaložených   prostriedkov   z celkovej   výšky rozpočtu určeného pre mesto Starý Smokovec v uvedených rokoch. O zaujatie stanoviska vo veci určenia rozsahu investícií, na ktorých   je závislá   celá   obec   bol   19. januára 1994 požiadaný minister financií Slovenskej republiky.   Ten vo svojom stanovisku z 2. februára 1994 okrem iného   konštatoval, že v praxi možno iba ťažko určiť   taxatívny výpočet takýchto   investícií, pričom každý prípad   by   mal   byť   posudzovaný individuálne   osobitne.   Ďalej uviedol, že pri rozdeľovaní obce nejde len o rozdeľovanie majetku vrátane finančných   prostriedkov z   obecného rozpočtu, ale dôležitou skutočnosťou, na ktorú musí byť braný zreteľ, sú i záväzky ( 4 zákona o obecnom zriadení). V stanovisku ministra financií boli ako príklady   uvedené niektoré dôležité investície, ktoré možno   pokladať za "investície, na ktorých je závislá celá obec". V   prípravnom   konaní   bolo   ústavnému súdu predložené stanovisko vypracované Strediskom geodézie v Poprade č. 661/91 z 19. novembra 1991. Uvádza v ňom,   že aj po zlúčení   obcí Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica do jednej obce, vedie naďalej tri katastrálne územia odvodené od uvedených častí mesta Starý Smokovec. Správnosť týchto údajov potvrdil Slovenský úrad geodézie a kartografie   v Bratislave stanoviskom č. 3-282/1992 z 2. marca 1992. Uvádza v ňom, že údaje Strediska geodézie v Poprade považuje po vecnej i   formálnej stránke za správne a že z technickej stránky nepozná dôvod, ktorý by bránil existencii samostatnej obce Tatranská Lomnica. Skutočnosť, že časť obce Starý Smokovec s ňou nesplynula, potvrdzuje ďalej stanovisko   Okresného úradu životného prostredia v Poprade - útvaru územného rozvoja   a architektúry zo 7. januára 1992. Podľa neho "v zmysle schváleného územného plánu pre Vysoké Tatry   a   prejednaných   územno-hospodárskych   zásad, sú uvažované osady   Starý   Smokovec   a   Tatranská Lomnica   ako dve samostatné strediská   cestovného   ruchu.   Nepredpokladá, že perspektívne by malo dôjsť k urbanistickému   splynutiu týchto stredísk cestovného ruchu". V rámci prípravného konania bolo ústavnému súdu predložené neoficiálne stanovisko vypracované   ⬛⬛⬛⬛, vedúcou   finančného oddelenia Mestského úradu Starý Smokovec, v ktorom táto konštatuje, že nie je možné jednoznačne určiť závislosť miestnej časti Tatranská Lomnica od celého mesta.

1. V prípravnom   konaní bolo ústavnému súdu predložené vyjadrenie prednostu   Okresného   úradu   v   Poprade   č. j. 133/92/sekr. z 25. marca 1992, v ktorom konštatuje, že pri dodržaní zákonom stanovených podmienok nevidí dôvod, aby nemohla existovať samostatná obec Tatranská Lomnica.

2. Ďalej bolo ústavnému súdu predložené vyjadrenie Okresnej prokuratúry v Poprade   z 21. mája 1992, z   ktorého vyplýva, že ak sú   splnené   zákonné podmienky obsiahnuté v 11a zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,   je orgán územnej samosprávy   (mestské zastupiteľstvo)   povinný

- # -

vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o návrhu na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce.

3. V prípravnom konaní boli vyzvaní účastníci konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania ( 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a   o postavení jeho sudcov). Tak   sťažovatelia, ako aj odporca   sa písomne vyjadrili, že nesúhlasia   s upustením od   ústneho pojednávania, resp.   že na ňom trvajú. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podľa   čl.   127   Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje   o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných alebo   miestnych orgánov   štátnej správy alebo orgánov územnej samosprávy,   ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Právnym základom konania pred   ústavným súdom vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľov bolo posúdenie, či boli splnené podmienky ustanovené v čl. 127 Ústavy a v 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. pre konanie o ústavnej sťažnosti. Ako   vyplýva z   týchto ustanovení,   prvým predpokladom prípustnosti konania o ústavnej sťažnosti a rozhodovania o nej je existencia právoplatného rozhodnutia   ústredného alebo miestneho orgánu štátnej správy alebo   orgánu územnej samosprávy. V prípade ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu

a spol. bolo takým rozhodnutím uznesenie Mestského zastupiteľstva Starý   Smokovec   č.   21/1993   z   26.   februára 1993. V prípravnom konaní,   v   rámci   zabezpečovania   a vyhodnocovania dôkazov potrebných   na zistenie   stavu v   predmetnej veci, sa ústavný súd zaoberal otázkou,   či   proti   rozhodnutiam orgánov územnej samosprávy v zmysle platnej právnej úpravy sú prípustné riadne opravné prostriedky a ak áno, či boli   sťažovateľmi aj využité tak, ako   to upravuje ustanovenie 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. Túto podmienku   posudzoval s ohľadom   na to, že   rozhodnutie územnej samosprávy podľa 11a ods. 3 zákona   č. 369/1990 Zb. je rozhodnutím organizačnej   povahy,   proti   ktorému   nemožno podať riadny   opravný prostriedok, čo   bez   akýchkoľvek   pochybností vyplýva z   27 zákona č. 369/1990 Zb. Riadny opravný   prostriedok - odvolanie -   upravený   7 ods. 2 písm. a) zákona č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy, možno uplatniť iba   proti   rozhodnutiam starostu obce, ktorý   v "administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom" ( 13 ods. 3 zákona   č. 369/1990 Zb.), ak starosta vydá rozhodnutie v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických alebo fyzických osôb ( 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). Od   takýchto rozhodnutí starostu obce sa odlišujú rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Sú nimi všeobecne záväzné nariadenia alebo uznesenia, ktoré podpisuje starosta obce ( 12 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.). Proti rozhodnutiam obecného zastupiteľstva nemožno podať odvolanie

- # -

podľa 7 ods. 2 písm. a) zákona   č.   472/1990   Zb.   Všeobecne   záväzné nariadenie obecného zastupiteľstva, za podmienok uvedených v   6 zákona č. 369/1990 Zb., možno napadnúť spôsobom upraveným v tomto zákone. Proti všeobecne   záväznému   nariadeniu   obce   alebo   uzneseniu obecného zastupiteľstva môže   prokurátor podať protest   podľa   27   ods. 2 citovaného zákona, ktorý však nie je riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti   rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, ale   prostriedkom   realizácie právomoci   prokuratúry pri ochrane zákonnosti. Aj   zrušenie všeobecne záväzného nariadenia Národnou radou Slovenskej republiky podľa   6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. je prostriedkom ochrany ústavnosti alebo zákonnosti, avšak nie   je   riadnym,   ani   mimoriadnym   opravným   prostriedkom proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Podľa 11a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. rozhoduje obecné zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2 tohto ustanovenia, t. j. či ide o časť obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s   obcou a do rozvoja   ktorej neboli   vložené   také   investície, na ktorých je závislá   celá   obec.   O   tejto   otázke,   rovnako   ako   o   veciach ustanovených   v 11a ods.   3 písm.   a), f),   h), l),   rozhoduje obecné zastupiteľstvo podľa 12   ods. 2   uznesením, ktoré síce podpisuje   starosta obce,   ale   ktoré   je   rozhodnutím   obecného zastupiteľstva.   Starosta   môže podľa 13   ods.   4   zákona č. 369/1990 Zb. len pozastaviť výkon rozhodnutia   obecného zastupiteľstva, ak   sa domnieva, že odporuje   zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Zákon   č.   369/1990   Zb.   neustanovuje   žiadny opravný prostriedok proti   uzneseniam   obecného   zastupiteľstva, ktorými rozhoduje vo veciach mimo rámca správneho konania, t. j. na ktoré sa nevzťahuje 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 472/1990 Zb. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté podľa 11a ods.   3 zákona   č. 369/1990   Zb. je   formou právoplatného rozhodnutia orgánu územnej samosprávy v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. V   konkrétnom prípade   takýmto rozhodnutím   je   uznesenie   Mestského zastupiteľstva mesta Starý Smokovec č. 21/1993 z 26. februára 1993. Koncepcia politických práv občanov v Listine základných práv a slobôd, ako i v Ústave Slovenskej republiky, vychádza z princípu, že človek v spoločnosti   nie   je   len   jej pasívnym článkom,   ale   práve   naopak,   môže aktívne   zasahovať do správy verejných vecí,   a to spôsobom a   v rozsahu, ktorý je upravený v oboch ústavných zákonoch. Takáto aktívna účasť na správe verejných vecí sa prejavuje v možnostiach bezprostredne rozhodovať   v ľudovom hlasovaní o určitej otázke, a tým sa zúčastňovať na verejných rozhodnutiach. Typickým   príkladom toho   je napr. hlasovanie o odčlenení časti obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. Článok 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spresňuje formy účasti na správe verejných vecí, a   to buď priamo alebo prostredníctvom slobodnej voľby   zvolených zástupcov. Termín "verejné veci" obsiahnutý v čl. 30

- # -

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je treba chápať tak, že zahrňuje veci verejného záujmu, na správe ktorých sa môžu občania Ústavou určenými spôsobmi podieľať. Veci verejného záujmu sú i predmetom výkonu územnej samosprávy podľa čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky a obyvatelia obcí sa na ich správe   podieľajú buď na zhromaždeniach obyvateľov obcí, miestnym referendom alebo prostredníctvom orgánov obcí. Vychádzajúc z čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať sa priamo   na správe vecí verejných. Uplatňovanie, t. j. napĺňanie   tohto ústavného práva umožňuje taká organizácia a právne usporiadanie územnej samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov obce zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach obecného významu,   na základe priameho a konkrétneho   prejavu   vôle všetkých   obyvateľov   alebo   určitej skupiny obyvateľov obce.   Toto právo   má obligatórny   charakter, pretože   podľa   čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým. Formu realizácie   ústavného práva účasti   obyvateľov obce na veciach verejných upravuje zákon č. 369/1990 Zb. Nesplnením povinnosti orgánom územnej samosprávy umožniť účasť obyvateľov obce na hlasovaní, dochádza k   znemožneniu uplatnenia   ústavného práva   zúčastniť sa   na správe   vecí verejných (čl. 12 ods. 1 v nadväznosti na čl. 30 ods. 1 ústavy). Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať   sa   na   správe   verejných vecí priamo. Z ustanovenia   11a ods. 3 zákona č.   369/1990 Zb.   pre orgán územnej samosprávy   vyplýva povinnosť   rozhodnúť o   splnení podmienok   podľa odseku   2 tohto ustanovenia, t. j. o vyhlásení hlasovania   obyvateľov.   Toto rozhodnutie   je jednoznačne organizačnej povahy pre   uskutočnenie základného práva obyvateľov obsiahnutého   v   čl.   30 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky (rozhodnutie   orgánu   územnej samosprávy   je   vždy   rozhodnutím organizačnej   povahy). Článok   30   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky nepredpokladá žiadne zákonné obmedzenia tohto ústavného práva. Ak rozhodnutím, ktoré   treba zaradiť medzi rozhodnutia organizačnej povahy, orgán   územnej samosprávy v konkrétnom prípade porušil zákon č. 369/1990 Zb. ( 11a ods. 2), znemožnilo sa   tým obyvateľom   mestskej časti Tatranská   Lomnica,   aby realizovali svoje základné právo   zúčastňovať sa priamo na správe verejných   vecí,   priznané   v   čl.   30   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky, čím došlo k jeho porušeniu. V danom prípade uznesenie Mestského zastupiteľstva v Starom Smokovci č.   21/1993 z 26.   februára 1993 je   rozhodnutím organizačnej povahy, bez   ohľadu   na to,   či   bezprostredným podkladom   pre jeho   prijatie   bol poslanecký návrh,   ako uvádza mesto Starý Smokovec, alebo   nevybavené výzvy, žiadosti a petícia obyvateľov, pretože 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. umožňuje obecnému   zastupiteľstvu   rozhodnúť   len   o   vyhlásení hlasovania obyvateľov obce   (nie o nevyhlásení, ako   v danom prípade

- # -

rozhodlo).   V   záujme   úplnosti   je   potrebné   v tejto súvislosti uviesť, že povinnosť takto rozhodnúť, t. j. vyhlásiť hlasovanie o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica   stále trvá,   lebo základné práva   a slobody občanov sú podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Pri posudzovaní splnenia tejto   zákonnej podmienky, t. j. či napadnuté uznesenie Mestského   zastupiteľstva v   Starom Smokovci možno   považovať za   právoplatné   rozhodnutie orgánu   územnej samosprávy,   ústavný   súd považoval   za   potrebné vysporiadať sa s právnou   povahou protestu prokurátora   a   to najmä   z hľadiska toho, či ho možno považovať za riadny opravný prostriedok. V zmysle 14 ods.   1 zákona č.   60/1965 Zb. o   prokuratúre v znení neskorších   predpisov,   prokuratúra   vykonáva   dozor nad dôsledným vykonávaním a   zachovávaním zákonov   a iných všeobecne záväzných právnych predpisov   ministerstvami a   inými ústrednými orgánmi, orgánmi územnej   samosprávy,   právnickými osobami a jednotlivými občanmi a nad tým, aby nikto nebol nezákonne obmedzovaný vo svojich právach. Podľa 15   ods.   1   citovaného   zákona,   proti   všeobecne záväzným právnym predpisom,   proti všeobecne záväzným nariadeniam a iným   aktom (ďalej   len "rozhodnutia"),   ktoré odporujú zákonom a iným   všeobecne záväzným právnym predpisom, podá prokurátor protest na orgáne, ktorý ich vydal, alebo na orgáne tomuto orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu. Ak bol protest podaný na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže podľa 15 ods. 2   citovaného zákona tento orgán   sám svoje rozhodnutie,   proti ktorému   protest   smeruje, zrušiť,   alebo nahradiť   rozhodnutím zodpovedajúcim   zákonu. Ak   príslušný orgán takýmto spôsobom nevyhovie protestu   sám, je povinný predložiť ho v lehote podľa   15 ods.   7 citovaného zákona orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu. Ak takýto orgán v ustanovenej lehote o proteste nerozhodne a ani   sám vec nepredloží   orgánu nadriadenému,   alebo   naň dozerajúcemu,   podá podľa 15 ods. 3 zákona č. 60/1965 Zb. prokurátor protest priamo na tento orgán. Podľa 15   ods. 4 citovaného zákona o proteste prokurátora, ktorému nevyhovel orgán obce, rozhodne orgán ustanovený osobitným zákonom ( 27 ods. 1 bod 3 zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti s 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 472/1990 Zb.). Proti   rozhodnutiu,   ktorým   sa   protestu   nevyhovelo,   môže prokurátor podľa 15 ods. 5 zákona podať nový protest. Podľa 17 zákona   č.   60/1965   Zb.   podávajú prokurátori upozornenie ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a právnickým osobám za účelom odstránenia príčin porušovania zákonov a iných právnych predpisov. Ak v upozornení nie je určená iná lehota, je orgán, ktorému sa upozornenie   podalo, povinný   do 30   dní upozornenie prerokovať, urobiť opatrenie na odstránenie porušovania zákonov a iných

- # -

právnych predpisov,   ako aj príčin,   ktoré k nemu   viedli a o výsledku prerokovania a o vykonaných opatreniach podať prokurátorovi správu. Z   citovaných ustanovení,   najmä však 15   ods. 9   a 22 zákona   č. 60/1965   Zb., nemožno   vyvodiť   záver,   že   protest prokurátora ani jeho upozornenie, a tým menej podnet právnických alebo fyzických osôb, by bolo možné   považovať za riadny opravný prostriedok   proti rozhodnutiam iných orgánov, vrátane rozhodnutí orgánov   územnej samosprávy.   Toto tvrdenie možno naviac   oprieť o skutočnosť, že ani Občiansky   súdny poriadok nezaradil inštitút protestu prokurátora do svojej štvrtej časti, upravujúcej opravné prostriedky   a   v   čase   podania   protestu   okresného prokurátora v Poprade, ani do piatej časti, upravujúcej správne súdnictvo, ako je tomu po účinnosti   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č. 46/1994   Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Ústavný súd pri hodnotení podmienky vyplývajúcej z čl. 127 Ústavy a   53 ods.   1 zákona č.   38/1993 Z. z.,   teda či v danom prípade možno považovať uznesenie Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec č.   21/1993 za rozhodnutie,   proti ktorému je   prípustná ústavná sťažnosť   (právoplatné rozhodnutie s   vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov,   ktoré zákon poskytuje) dospel k záveru, že žiadna právna prekážka nebráni tomu, aby ho bolo možné napadnúť ústavnou sťažnosťou. V prípade ústavnej sťažnosti

a   spol., nemôže ísť   o neprípustnosť ústavnej sťažnosti, ak   sťažovatelia nevyčerpali   riadne   opravné prostriedky, ktoré zákon na ochranu ich   práv poskytuje, pretože nijaký zákon   vo vzťahu k   rozhodnutiu orgánu územnej samosprávy podľa 11a ods. 3 zákona 369/1990 Zb. podanie riadneho opravného prostriedku neumožňuje. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na právnu neopodstatnenosť námietky mesta - Starý Smokovec, že proti uzneseniu mestského zastupiteľstva č. 13/1992 z 22. januára 1992 sa mohol hociktorý signatár výziev, žiadostí a petície domáhať súdnej ochrany postupom podľa 244 Občianskeho súdnehoporiadku.   Jej neopodstatnenosť   hodnotí ústavný   súd na   základe organizačného   charakteru   týchto   rozhodnutí,   ako   je to vyššie uvedené. Vyplýva to i zo znenia 248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej alebo   právnickej osoby,   najmä všeobecne   záväzné (normatívne) akty, rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. V danom prípade teda nejde o prípad podľa ustanovení - 53 ods. 1 zákona č.   38/1993   Z.   z.   o   neprípustnosti   ústavnej sťažnosti, ak   sťažovateľ nevyčerpal riadne   opravné prostriedky, ktoré mu   zákon na ochranu   jeho práva poskytuje,   pretože nijaký zákon   ani   riadny,   ani   iný   opravný prostriedok   neposkytuje. Ústavná sťažnosť   je teda v súlade   s ustanovením

- # -

49,   50 a 53 ods. 2 citovaného zákona a svojím významom podstatne presahuje osobné záujmy sťažovateľov. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a spol., posúdil existenciu ďalšej zákonnej podmienky jej   prípustnosti, teda   či rozhodnutím   Mestského zastupiteľstva Starý Smokovec č. 21/1993 boli porušené základné práva a slobody občanov (v danom prípade sťažovateľov). Z   jej obsahu, ako   aj   z vyhodnotenia   spisového materiálu, ústavnému súdu v danej veci predloženému, ako aj z výsledkov ústneho pojednávania je nepochybné, že   sťažovatelia sa viackrát obrátili so svojimi   návrhmi a výzvami na mesto   - Starý Smokovec vo   veci vyhlásenia   hlasovania obyvateľov   mestskej časti   o jej odčlenení   od   mesta   Starý   Smokovec. Odporcovi, mestu - Starý Smokovec boli okrem toho predložené i výzvy a návrhy občanov Tatranskej Lomnice označené ako:a) návrh občanov Tatranskej Lomnice na odčlenenie Tatranskej Lomnice od mesta Starý Smokovec z 1. decembra 1991,b) petícia občanov Tatranskej Lomnice na odčlenenie Tatranskej Lomnice z 3. októbra 1990, doručená Mestskému zastupiteľstvu Starý Smokovec 10. decembra 1991,c) výzva občanov Tatranskej Lomnice zo 16. novembra 1992,podpísané obyvateľmi mestskej časti Tatranská Lomnica, ktorí požadovali, aby   bolo   takéto   hlasovanie   obyvateľov vyhlásené. Ústavnou   sťažnosťou sťažovatelia   žiadali   ústavný súd,   aby rozhodol, že uznesenie mestského zastupiteľstva č. 21/1993 z 26. februára 1993, ktorým sa   bez ďalšieho konštatovalo, že podmienky pre vyhlásenie hlasovania uvedené v 11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, neboli splnené, a preto sa hlasovanie nevyhlasuje,   bolo zrušené. Z toho hľadiska ústavný súd hodnotí sťažnosť navrhovateľov ako takú, ktorá podľa 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.   z. svojím významom podstatne presahuje osobné záujmy sťažovateľov.   Preto by ju neodmietol ani pri nesplnení podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov   podľa ods.   1   citovaného ustanovenia, ak by boli prípustné.   Taktiež bola   splnená ďalšia   zákonná podmienka ustanovená v 53 ods. 3   zákona č. 38/1993 Z.   z., podľa ktorej ústavnú   sťažnosť možno   podať v   lehote dvoch   mesiacov odo   dňa právoplatnosti rozhodnutia, prípadne od porušenia základného práva alebo slobody. Pretože uznesenie   mestského zastupiteľstva č. 21/1993   bolo prijaté dňa 26.   februára 1993, ústavnú sťažnosť predložili ústavnému súdu navrhovatelia dňa 21. apríla 1993, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Podľa   11a ods.   2 citovaného zákona "obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce (mestskej časti), ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou   a do rozvoja ktorej neboli vložené   také   investície,   na   ktorých   je závislá   celá obec". V odseku   3 tohto   ustanovenia sa   ďalej uvádza,   že "predtým než obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce

- # -

o odčlenení časti obce, rozhodne o tom, či boli splnené podmienky podľa ods. 2". Medzi   mestom -   Starý Smokovec   a sťažovateľmi došlo k sporu,či podmienky ustanovené v 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. boli splnené alebo   nie. Ústavný súd v rámci konania o ústavnej sťažnosti preskúmal, či boli splnené všetky podmienky ustanovené v   11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., lebo mestské zastupiteľstvo nepreukázalo ústavnému súdu, že v období pred odmietnutím   vyhlásiť   hlasovanie   obyvateľov   obce   o   odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta - Starý Smokovec, t. j. pred 26. februárom 1993 sa zaoberalo otázkou splnenia zákonných podmienok na tento účel ustanovených.   Pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení   časti   obce   je potrebné   súčasne splnenie všetkých troch   podmienok   uvedených   v citovanom   ustanovení   zákona   č. 369/1990 Zb., pričom pri prvej z nich sa striktne nevyžaduje, aby išlo o   časť obce s   vlastným katastrálnym územím, ale spravidla s vlastným   katastrálnym územím.   Ich splnenie   sťažovatelia preukázali prostredníctvom predložených dokladov. Podľa vyjadrenia Krajskej správy   geodézie a   kartografie -   Stredisko geodézie v Poprade č. 661/1991 z   19. novembra 1991, i po zlúčení obcí Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica do jednej obce Starý Smokovec sú vedené v jej evidencii tri   samostatné katastrálne územia,   pričom jedným z   nich je katastrálne   územie Tatranská Lomnica.   Tak vecnú i   formálno-právnu správnosť týchto údajov   potvrdil   vo   svojom   stanovisku   Slovenský úrad geodézie a kartografie listom č. 3-282/1992 z   2. marca 1992. Naviac tento ústredný orgán   uviedol, že k   hlasovaniu o odčlenení   časti obce nie   je výlučne potrebné, aby taká časť obce mala vlastné katastrálne územie, a preto nevidí z   technického hľadiska dôvod (pri   dodržaní dvoch   ďalších podmienok), aby nemohla existovať samostatná obec Tatranská Lomnica. Druhú zákonnú podmienku, t. j. že časť obce nesplynula s obcou (myslí sa tým so Starým Smokovcom), potvrdzuje stanovisko Okresného úradu životného prostredia v Poprade, útvaru územného rozvoja a architektúry zo 7. januára 1992. Podľa   neho "v zmysle schváleného   územného   plánu   VÚC Vysoké Tatry a prejednaných územno-hospodárskych zásad pre spracovanie nového územného plánu VÚC Vysoké   Tatry, sú uvažované osady   Starý Smokovec a Tatranská Lomnica, ako dve samostatné strediská cestovného   ruchu. Nepredpokladá sa, že perspektívne   by malo dôjsť k urbanistickému splynutiu týchto stredísk". Posledná zo zákonom ustanovených podmienok pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce o odčlenení časti obce sa viaže na preukázanie toho, že do rozvoja tejto   časti obce neboli vložené také investície, na ktorých je   závislá celá obec. Splnenie tejto zákonnej   podmienky nebolo   predmetom sporu   v čase   rozhodovania Mestského zastupiteľstva   Starý Smokovec o   splnení podmienok pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce a nespochybnili ju účastníci konania   ani vo svojich vyjadreniach.   Vzhľadom na túto skutočnosť, ústavný   súd splnenie tejto   podmienky nepovažoval za problematické, resp. sporné.

- # -

Mesto - Starý Smokovec vo svojom vyjadrení z 23. júla 1993 k sťažnosti  

a spol.   uvádza, že   k vyhláseniu hlasovania obyvateľov obce nedošlo v dôsledku toho, že "nebola splnená tá zákonná podmienka pre odčlenenie mestskej časti, ktorá spočíva   v   požiadavke,   aby   odčleniť   sa majúca časť obce bola samostatným katastrálnym územím". Ako je už uvedené vyššie, je to jediná z podmienok, ktorú zákonodarca neupravuje ako povinnú, ale formuluje ju ako možnú, pretože "ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím". Vychádzajúc z uvedeného   stavu ústavný súd konštatoval, že podmienky pre hlasovanie na odčlenenie časti obce splnené boli. Zákon č. 369/1990 Zb.   Mestskému zastupiteľstvu Starý Smokovec po splnení prvých dvoch podmienok teda neumožňuje nevyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odčlenení časti obce Tatranská Lomnica. Právne hodnotenie predpokladov podľa   11a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., ustanovených ako zákonné podmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov o   odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec preukázalo, že zákonné podmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov podľa tohto ustanovenia boli a sú splnené.   Mestské zastupiteľstvo Starý Smokovec   podľa   11a ods.   1 a   2 zákona   č.   369/1990   Zb. mohlo   teda rozhodnúť   len o vyhlásení hlasovania obyvateľov obce o odčlenení mestskej časti Tatranská   Lomnica   a   tým   umožniť   realizáciu   základného práva sťažovateľov zúčastniť sa na správe verejných vecí priamo, ktoré je upravené v čl. 30   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pretože mestské   zastupiteľstvo nerozhodlo   podľa ustanovení 11a   ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990   Zb. a nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov obce o odčlenení mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec, hoci boli splnené zákonom ustanovené podmienky pre vyhlásenie hlasovania   obyvateľov obce podľa   ods. 2 tohto ustanovenia, porušilo svojím uznesením   č. 21/1993 z 26. februára 1993 základné právo   sťažovateľov a   ďalších obyvateľov mestskej časti Tatranská Lomnica, ktorí žiadali o vyhlásenie hlasovania, upravené čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poslednou z podmienok, ktorá vyplýva z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky   pre rozhodovanie   o   ústavnej   sťažnosti ústavným   súdom, je skutočnosť,   že   o ochrane   základného práva alebo slobody, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti, nerozhoduje iný súd. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie orgánu územnej samosprávy je vždy rozhodnutím organizačnej povahy. Podľa   248 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   súdy   nepreskúmavajú okrem iného všeobecne   záväzné (normatívne)   akty,   rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. V   prípade   ústavnej   sťažnosti   ⬛⬛⬛⬛ a spol., ktorá bola namierená proti rozhodnutiu organizačnej povahy, nejde teda o vec, ktorá by podliehala súdnej ochrane všeobecných súdov, čo znamená,   že rozhodovacia právomoc ústavného súdu je v tomto prípade nepochybná.

- # -

V prípravnom konaní bol petit ústavnej sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a spol. spresnený a doplnený (naposledy 10. apríla 1994) o skutočnosť, že došlo k porušeniu nielen petičného práva, ale i základného práva priznaného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Právnym dôvodom pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce podľa 11a zákona č. 369/1990 Zb. nie je výlučne petícia skupiny obyvateľov obce podľa odseku 1 písm. c) tohto ustanovenia, ale aj návrh iných subjektov, medzi ktoré nepochybne patria aj poslanci mestských zastupiteľstiev. Aj títo   môžu podať návrh na zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce podľa 11a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na 25 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. Podmienky pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce o odčlenení časti obce sú rovnaké bez ohľadu na to, ktorý subjekt návrh   podal.   Preto   návrh poslancov na   odčlenenie Tatranskej Lomnice od mesta   Starý Smokovec ústavný   súd považuje za kvalifikovaný,   ktorým   mohli   žiadať   vyhlásenie hlasovania obyvateľov obce na rozdelenie obce, a tým aj odčlenenie mestskej časti Tatranská Lomnica od mesta Starý Smokovec. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 1994

JUDr. Richard   R a p a n t

predseda senátu