znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 76/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Tatianou   Vorobelovou,Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5 Co 149/2014zo 14. októbra 2014 v časti o náhrade trov konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovýmpodaním 7. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a (ďalej len „sťažovatelia“; v pôvodnom konaní v právnom postavení aj ako „žalovaní“),doplnená o písomnú podobu v zákonnej lehote troch dní vo veci namietaného porušeniazákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), akoaj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen   „dohovor“)   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“   alebo„odvolací   súd“)   sp.   zn.   5 Co   149/2014   zo 14.   októbra   2014   (ďalej   len   „napadnutérozhodnutie“) v časti o náhrade trov konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím sp. zn.5 Co 149/2014 zo 14. októbra 2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len„okresný súd“) č. k. 29 C 83/2011-95 zo 16. decembra 2013, ktorým okresný súd návrhžalobkyne ⬛⬛⬛⬛ zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanýmspoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške934,38 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd o trovách konania rozhodolv zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalejlen „OSP“) s prihliadnutím na ustanovenie § 150 OSP vzhľadom na sociálno-ekonomicképostavenie žalobkyne, ako aj charakter samotného konania.

3. Ako ďalej sťažovatelia uviedli, krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutiaokrem iného konštatoval, že v posudzovanom prípade boli dané „... dôvody osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konaniam..., pretože prísna aplikácia § 142 ods. 1 OSP by viedla k nežiaducej tvrdosti...“.

Preto namietajúc nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súduv nadväznosti na použitie ustanovenia § 150 OSP sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, abyten vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ajpráva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   5 Co 149/2014zo 14. októbra   2014,   aby   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   zrušil   a vec   vrátil

2

krajskému súdu na ďalšie konanie, ktorý zároveň sťažovateľom zaplatí náhradu trov konaniana účet ich právnej zástupkyne.

4.   Právomoc   ústavného   súdu   v konaní   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   podľačl. 127 ústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ (vrátane krajského súdu)je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov,t. j. či   v konaní   a rozhodnutí   v ňom   vydanom   (ne)boli   dotknuté   predpismi   ústavnéhoporiadku chránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexteznamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je samaosebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštanciimimo rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jehorámci prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ichjudikatúru.

5. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď konaniu pred krajským súdoma jeho   rozhodnutiu,   ktorý   sťažnosťou   napadli   sťažovatelia,   nemožno   z ústavnoprávnehohľadiska   čo   vytknúť.   Krajský   súd   vyslovil   názor primerane   odôvodnený   a interpretačnezvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať právneotázky týkajúce sa náhrady trov konania v zmysle dikcie ustanovení § 142 a nasl. OSP.

6. Sťažnosti sťažovateľov chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia,keď   jej   základom   bolo   iba   vyjadrenie   nesúhlasu   s vysloveným   právnym   názoromodvolacieho súdu pri posúdení ich nároku na náhradu trov konania (bod 3). Potvrdenierozhodnutia okresného súdu o nepriznaní trov konania v plnom rozsahu – v spore úspešným– žalovaným s poukazom na uplatnenie ustanovenia § 150 OSP (vzhľadom na zvláštneokolnosti hodné osobitného zreteľa) nemôže samo osebe znamenať porušenie sťažovateľmi vpetite označených práv.

7. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia krajského súdu, v rámci ktorého odvolací súd poznamenal, že „... súd prvého

3

stupňa rozhodol zákonne aj vo výroku o náhrade trov konania, keď znížil túto náhradu v prospech   žalobkyne   o   50   %   (uznesenie   NS   SR   7MCdo/5/2012   z   20.marca   2012). V sporovom konám sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu, v okolnostiach prípadu v riešenej veci by prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania (žalobkyňa nepočuje dobre)   zo   sociálnych   dôvodov   by   mohla   v   konkrétnych   prípadoch   viesť   k   nežiaducim tvrdostiam. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, žalovaným v 1. a 2. rade neubudne výrazne z majetku a ani nebude ohrozená ich majetková sféra, ak nebude priznaná polovica trov prvostupňového konania, správne okolnosti prípadu vyhodnotil súd prvého stupňa a preto aj rozsudok vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. Rozsudok je presvedčivý, do úvahy v každej veci pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnú aplikáciu, ale v okolnostiach prípadu aj odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p., lebo za zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval zdravotný stav žalobkyne, chybu ktorá sa konkrétne stala na pozemku žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade, k čomu viedlo odstraňovanie chyby katastrálnym úradom, výnimočne preto úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania neboli priznané.“.

8.   V závere   ústavný   súd   predostiera,   že   nie   je   jeho   úlohou perfekcionisticky„prerábať“   konanie   pred   všeobecnými   súdmi,   a   to   aj   keby   k   nimi   urobeným   dielčímprocesným úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie„obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavnéhosúdu rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi doprotiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup

4

– hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálnehopohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnomprejednaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

10.   Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšíminávrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015

5