znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 758/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 2182/2014,sp. zn.   Rvp   2526/2014,   sp.   zn.   Rvp 3568/2014,   sp. zn. Rvp 4501/2014,sp. zn. Rvp 5785/2014,   sp.   zn.   Rvp   5787/2014   –   sp.   zn.   Rvp 5791/2014   a   sp.   zn.Rvp 7900/2014   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv podľa   čl.   20   ods.1, čl. 46   ods. 1   a čl.   48 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky, práva podľa   čl.   6 ods.   1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd a   práva   podľa   čl. 1Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôdpostupom   Krajského   súdu   v Žiline   a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   11   Co   206/2013z 24. októbra 2013, sp. zn. 11 NcC 399/2012 z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 CoE 118/2013z 12. februára 2014, sp. zn. 8 NcC 8/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 20 CoE 123/2013z 25. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 120/2013 z 29. januára 2014, sp. zn. 3 CoE 5/2014zo 6. marca   2014,   sp. zn. 1   CoE   3/2014   z 18.   februára   2014,   sp.   zn.   5   CoE   141/2013z 20. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 2/2014 z 18. februára 2014 a sp. zn. 5 NcC 13/2014z 28. apríla 2014 a takto

r o z h o d o l :

1.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 2182/2014,   sp.   zn.   Rvp   2526/2014,   sp.   zn.   Rvp 3568/2014,   sp.   zn.Rvp 4501/2014,   sp.   zn.   Rvp   5785/2014,   sp.   zn.   Rvp   5787/2014   –   sp.   zn.Rvp 5791/2014 a sp. zn. Rvp 7900/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2182/2014.

2.Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 17. marca 2014   do   30.   júna   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta   porušenie   svojichzákladných   práv   podľa   čl.   20   ods. 1, čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokolk dohovoru“)   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a jehouzneseniami   sp.   zn.   11   Co   206/2013   z 24. októbra   2013,   sp.   zn.   11   NcC   399/2012z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 CoE 118/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 8 NcC 8/2014z 31. januára 2014, sp. zn. 20 CoE 123/2013 z 25. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 120/2013z 29.   januára   2014,   sp.   zn.   3   CoE   5/2014   zo 6. marca   2014,   sp.   zn.   1   CoE   3/2014z 18. februára 2014, sp. zn. 5 CoE 141/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 2/2014z 18.   februára   2014   a sp.   zn.   5   NcC   13/2014   z 28.   apríla   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia krajského súdu“).

2.   V petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   vyjadruje   nesúhlas   s postupoma napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré žiada zrušiť, ako aj sa domáha toho, abyústavný súd nálezom rozhodol o vyslovení porušenia ňou označených základných práv,priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov   konania   a predmetné   vecivrátil na ďalšie/nové konanie krajskému súdu.

II.

3.   Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle§ 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

6.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn.Rvp 2182/2014, sp. zn. Rvp 2526/2014, sp. zn. Rvp 3568/2014, sp. zn. Rvp 4501/2014,sp. zn.   Rvp   5785/2014,   sp.   zn.   Rvp   5787/2014   –   sp.   zn.   Rvp 5791/2014   a   sp.   zn.Rvp 7900/2014,   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,proti ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právnenormy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

7.   Vychádzajúc   z   obsahu   sťažností   a   k nimi   priložených   príloh   ústavný   súdkonštatuje, že tieto sťažnosti napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovanýmprávnym   zástupcom   –   advokátom,   nespĺňajú   zákonom   predpísanú   náležitosť   návrhuna začatie konania pred ústavným súdom ustanovenú § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdeniasťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komusmeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

10.   Ustanovenie   §   20   zákona   o   ústavnom   súde   sa   v   celom   rozsahu   vzťahujeaj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, vktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a   slobôd   sú zastúpenéadvokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a §50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť nanávrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť leno tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

11.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotné   sťažnosti   podané   ústavnému   súdu,   s   návrhomnedoručila   žiadne   z napádaných   rozhodnutí   všeobecných   súdov,   proti   ktorým   sťažnostismerujú,   resp.   doložené   rozhodnutia   všeobecných   súdov   nemajú   súvis   s obsahoma predovšetkým petitom podaných sťažností.

12. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 11) ústavný súd pripomína, že tentonie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súdv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosti vykazujú takýnedostatok   náležitosti   predpísanej   zákonom,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hocilen procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvoduodmietol už pri ich predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

14.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   vo   vzťahu   k nedostatkom   zákonompredpísaných   náležitostí   zdôrazňuje,   že   v prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podanísťažovateľky   je   neakceptovateľné,   aby   sťažovateľka,   právne   zastúpená   kvalifikovanýmprávnym   zástupcom,   nerešpektovala   zákon   o ústavnom   súde   a predkladala   naďalej   takésťažnosti,   ktoré   neobsahujú   základné   náležitostí   ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bolana túto   skutočnosť   viackrát   upozornená   (napr.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012,I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012...).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014