znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 756/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013,sp. zn.   Rvp   2628/2014   –   sp.   zn.   Rvp   2632/2014,   sp. zn. Rvp 3885/2014   –   sp.   zn.Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn. Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014,sp. zn.   Rvp   4655/2014   –   sp.   zn.   Rvp 4661/2014,   sp. zn.   Rvp   4688/2014,   sp.   zn.Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014, sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014,sp.   zn.   Rvp   5730/2014,   sp. zn. Rvp 5775/2014,   sp.   zn.   Rvp   6038/2014   –   sp.   zn.Rvp 6039/2014, sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014   –   sp.   zn.   Rvp   6498/2014,   sp.   zn.   Rvp   6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014   –   sp.   zn.   Rvp 6856/2014,   sp. zn. Rvp 6861/2014,   sp.   zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp.   zn.   Rvp   8636/2014   a sp. zn. Rvp 8788/2014   –   sp.   zn.   Rvp   8790/2014   vo   vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1   ÚstavySlovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupomKrajského   súdu   v Žiline   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   9   CoE   98/2013   z 31.   júla   2013,sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014a sp. zn.   20   CoE   121/2013   z 18.   marca   2014   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súduNámestovo sp. zn. 1 Er 1014/2008 z 20. marca 2013, sp. zn. 3 Er 248/2008 z 12. mája 2011,sp. zn. 3 Er 298/2008 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 Er 115/2008 z 2. januára 2012, ako ajpostupom   Krajského   súdu   v Žiline   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   10   CoE   105/2013z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 111/2013z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 CoE 111/2013z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014 v spojení s uzneseniamiOkresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007z 24.   mája   2013,   sp.   zn.   5   Er   389/2003   zo   7.   augusta   2012,   sp.   zn.   4   Er   43/2009zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009z 26. apríla   2013,   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a   jeho   uzneseniamisp. zn. 21 CoE 110/2013 z 15. januára 2014, sp. zn. 10 CoE 65/2013 z 23. októbra 2013,sp. zn.   6   CoE   8/2014   z 31.   januára   2014,   sp.   zn.   8   CoE   3/2014   z 31.   januára   2014,sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013 z 20. marca 2014,sp. zn.   10   CoE   13/2013   zo   6.   marca   2013   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súduLiptovský   Mikuláš   sp.   zn.   8   Er   110/2007   z 29.   marca   2012,   sp.   zn.   5   Er   730/2006zo 6. júla 2012,   sp.   zn.   7   Er   8/2009   z 28.   septembra   2012,   sp.   zn.   8   Er   658/2008z 10. septembra 2013, sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009z 8. augusta 2013, sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011, ako aj postupom Krajskéhosúdu v Žiline   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   8   CoE   7/2014   z   28.   februára   2014,sp. zn. 3 CoE 139/2013   z 3.   apríla   2014,   sp.   zn.   2   CoE   40/2014   zo   14.   mája   2014,sp. zn. 9 CoE   30/2014   z 27.   marca   2013,   sp. zn.   5   CoE   5/2014   z 31.   marca   2014a sp. zn. 9 CoE 4/2014 z 30. januára 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martinsp.   zn.   17   Er   4224/2008   z 28.   decembra   2012,   sp. zn. 17   Er   1024/2008z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007zo 16. mája   2011,   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a   jeho   uzneseniamisp. zn. 5 CoE   120/2013   z 29.   novembra   2013,   sp.   zn.   3   CoE   134/2013zo 14. novembra 2013,   sp.   zn.   7   CoE   89/2013   z 30.   septembra   2013,sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014,sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014,sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014,sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013,sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 v spojenís uzneseniami   Okresného   súdu   Čadca   sp.   zn.   13   Er   593/2005   z 19.   októbra   2012,sp. zn. 11 Er   1112/2005   z 2.   mája   2012,   sp.   zn.   11   Er   828/2005   z 23.   apríla   2012,sp. zn. 11 Er   370/2005   z 30.   apríla   2012,   sp.   zn.   12   Er   227/2006   z 30.   marca   2012,sp. zn. 13 Er   877/2006   z 11.   októbra   2012,   sp.   zn.   11   Er   246/2005   z 23.   apríla   2012,sp. zn. 10   Er   76/2003   z 2.   mája   2012,   sp.   zn.   12   Er   1471/2006   z 15.   marca   2012,sp. zn. 13 Er 583/2005 z 3. augusta 2011, sp. zn. 8 Er 435/2010 z 24. septembra 2013,sp. zn.   11   Er   831/2005   z 30.   apríla   2012,   sp.   zn.   11   Er   1146/2005   z 2.   mája   2012,sp. zn. 11 Er 106/2005 z 23. apríla 2012 a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013a napokon postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013z 28. marca 2013, sp. zn. 1 CoE 28/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 121/2013z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014z 5. marca 2014, sp. zn. 11 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014, sp. zn. 5 CoE 134/2013z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013z 3. apríla   2014,   sp.   zn.   3   CoE   181/2013   zo   6.   marca   2014,   sp.   zn.   10   CoE   8/2014z 31. marca   2014,   sp.   zn.   3   CoE 169/2013   zo   6.   marca   2014,   sp.   zn.   3   CoE   31/2014z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 v spojení s uzneseniami Okresnéhosúdu   Žilina   sp.   zn.   18   Er   2720/2009   z 15.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   1396/2009zo 16. mája 2013,   sp.   zn.   18   Er   29/2007   z 20.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   21/2009z 15. mája 2013,   sp.   zn.   18   Er   2046/2006   z 10.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   450/2005z 10. mája 2013,   sp.   zn.   20   Er   511/2007   z 5.   augusta   2013,   sp.   zn.   18   Er   2048/2006z 1. augusta   2012,   sp.   zn.   24   Er   333/2005   z 11.   októbra   2012,   sp.   zn.   20   Er   26/2005z 1. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 2905/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3844/2009z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 946/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 1740/2005z 10. mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   3799/2006   z 20.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   4119/2009z 9. októbra   2013,   sp.   zn.   20   Er   47/2004   z 1.   augusta   2012,   sp.   zn.   24   Er   1242/2004z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 484/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3411/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 4569/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2156/2009 z 9. októbra 2013 a sp. zn. 18 Er 3407/2006z 11. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   podsp. zn. Rvp 22508/2013,   sp.   zn.   Rvp   2628/2014   –   sp.   zn.   Rvp   2632/2014,sp. zn. Rvp 3885/2014   –   sp.   zn.   Rvp   3889/2014,   sp. zn. Rvp 4085/2014   –   sp.   zn.Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014,sp. zn.   Rvp   4688/2014,   sp. zn. Rvp 4820/2014   –   sp.   zn.   Rvp   4821/2014,sp. zn. Rvp 5200/2014   –   sp.   zn.   Rvp 5202/2014,   sp.   zn.   Rvp   5730/2014,sp. zn. Rvp 5775/2014,   sp.   zn.   Rvp   6038/2014   –   sp. zn.   Rvp   6039/2014,sp. zn. Rvp 6435/2014   –   sp.   zn.   Rvp   6439/2014,   sp. zn. Rvp 6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014   –   sp.   zn.   Rvp 6498/2014,   sp.   zn.   Rvp   6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014   –   sp. zn.   Rvp 6856/2014,   sp. zn. Rvp 6861/2014,   sp.   zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp.   zn.   Rvp 8636/2014   a sp.   zn.   Rvp 8788/2014   –   sp.   zn.   Rvp   8790/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boliod 8. novembra   2013   do   28.   júla   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   základného   práva   vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“)   a   zákazu   diskriminácie   zaručeného   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 98/2013 z 31. júla 2013,sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014a sp. zn. 20 CoE 121/2013 z 18. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajskéhosúdu“)   v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Námestovo   sp.   zn.   1   Er   1014/2008z 20. marca   2013,   sp.   zn.   3   Er   248/2008   z 12.   mája   2011,   sp.   zn.   3   Er   298/2008zo 17. októbra   2012   a sp.   zn.   2   Er   115/2008   z 2.   januára   2012   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom   krajského   súdu   a   jeho   uzneseniamisp. zn. 10 CoE 105/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 111/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014,sp. zn. 7 CoE 111/2013 z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súduDolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007 z 24. mája 2013,sp. zn. 5 Er 389/2003 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 43/2009 zo 16. októbra 2012,sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009 z 26. apríla 2013 (ďalej aj„napadnuté   rozhodnutia   okresného   súdu“),   ako   aj   postupom   krajského   súdu   a   jehouzneseniami   sp.   zn.   21   CoE   110/2013   z 15.   januára   2014,   sp.   zn.   10   CoE   65/2013z 23. októbra   2013,   sp.   zn.   6   CoE   8/2014   z 31.   januára   2014,   sp.   zn.   8   CoE   3/2014z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013z 20.   marca   2014,   sp.   zn.   10   CoE   13/2013   zo   6.   marca   2013   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikulášsp.   zn.   8   Er   110/2007   z 29.   marca   2012,   sp.   zn.   5   Er   730/2006   zo   6.   júla   2012,sp. zn. 7 Er 8/2009 z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 Er 658/2008 z 10. septembra 2013,sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009 z 8. augusta 2013,sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“),ako   aj   postupom   krajského   súdu   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   8   CoE   7/2014z 28. februára 2014,   sp.   zn.   3   CoE   139/2013   z 3.   apríla   2014,   sp.   zn.   2   CoE   40/2014zo 14. mája   2014,   sp. zn. 9 CoE   30/2014   z 27.   marca   2013,   sp.   zn.   5   CoE   5/2014z 31. marca   2014   a sp. zn. 9 CoE   4/2014   z 30.   januára   2014   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia   krajského   súdu“) v spojení   s uzneseniami   Okresného   súdu   Martinsp. zn. 17 Er 4224/2008   z 28. decembra   2012,   sp.   zn.   17   Er   1024/2008z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007zo 16. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupomkrajského   súdu   a   jeho   uzneseniami   sp. zn. 5 CoE   120/2013   z 29.   novembra   2013,sp. zn. 3 CoE 134/2013 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 7 CoE 89/2013 z 30. septembra 2013,sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014,sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014,sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014,sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013,sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Čadcasp.   zn.   13   Er   593/2005   z 19.   októbra   2012,   sp.   zn.   11   Er   1112/2005   z 2.   mája   2012,sp. zn. 11   Er   828/2005   z 23. apríla   2012,   sp.   zn.   11   Er   370/2005   z 30.   apríla   2012,sp. zn. 12 Er   227/2006   z 30. marca   2012,   sp.   zn.   13   Er   877/2006   z 11.   októbra   2012,sp. zn. 11   Er   246/2005   z 23. apríla   2012,   sp.   zn.   10   Er   76/2003   z 2.   mája   2012,sp. zn. 12 Er 1471/2006   z 15. marca 2012,   sp. zn. 13 Er   583/2005   z 3.   augusta   2011,sp. zn. 8   Er   435/2010   z 24. septembra   2013,   sp. zn.   11   Er   831/2005   z 30.   apríla   2012,sp. zn. 11   Er   1146/2005   z 2. mája   2012,   sp.   zn.   11   Er   106/2005   z 23.   apríla   2012a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresnéhosúdu“) a napokon postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013z 28.   marca   2013,   sp. zn.   1   CoE   28/2013   z 21. januára   2014,   sp.   zn.   8   CoE 121/2013z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014z 5. marca   2014,   sp. zn. 11   CoE   13/2014   zo 17. marca   2014,   sp.   zn.   5   CoE   134/2013z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013z 3. apríla   2014,   sp. zn. 3 CoE   181/2013   zo 6. marca   2014,   sp.   zn.   10   CoE   8/2014z 31. marca   2014,   sp. zn. 3 CoE   169/2013   zo 6. marca   2014,   sp.   zn.   3   CoE   31/2014z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutiakrajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 2720/2009z 15.   mája   2013,   sp. zn. 18 Er 1396/2009   zo   16.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   29/2007z 20. mája 2013,   sp. zn. 18 Er   21/2009   z 15.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   2046/2006z 10. mája 2013,   sp. zn. 18 Er   450/2005   z 10.   mája   2013,   sp.   zn.   20   Er   511/2007z 5. augusta   2013,   sp. zn. 18 Er   2048/2006   z 1.   augusta   2012,   sp.   zn.   24   Er   333/2005z 11. októbra 2012, sp. zn. 20   Er 26/2005 z 1.   augusta   2012,   sp. zn.   18 Er   2905/2009z 15. mája   2013,   sp. zn. 18 Er   3844/2009   z 9.   októbra   2013,   sp.   zn.   18   Er   946/2009z 9. októbra   2013,   sp. zn. 18   Er   1740/2005   z 10.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   3799/2006z 20. mája   2013,   sp. zn. 18   Er   4119/2009   z 9.   októbra   2013,   sp.   zn.   20   Er   47/2004z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 1242/2004 z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006z 20.   mája   2013,   sp. zn.   18   Er   484/2009   z 15.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   3411/2009z 9. októbra   2013,   sp. zn. 18   Er   4569/2009   z 15.   mája   2013,   sp.   zn.   18   Er   2156/2009z 9. októbra   2013   a sp. zn. 18   Er   3407/2006   z 11.   októbra   2013   (ďalej   aj   „napadnutérozhodnutia okresného súdu“).

2.   Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   (už   mnohonásobne   a   pravidelne   saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského   súdu,   ktorým   vytýka   ich   nesprávnosť   z hľadiska   právneho   posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje   ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.

3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto   rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými   rozhodnutiami   okresných   súdov   a krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.

II.

4. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSP(ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   podsp. zn. Rvp 22508/2013,   sp.   zn.   Rvp   2628/2014   –   sp.   zn.   Rvp   2632/2014,sp. zn. Rvp 3885/2014   –   sp.   zn.   Rvp   3889/2014,   sp. zn. Rvp 4085/2014   –   sp.   zn.Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014,sp. zn.   Rvp   4688/2014,   sp. zn. Rvp 4820/2014   –   sp.   zn.   Rvp   4821/2014,sp. zn. Rvp 5200/2014   –   sp. zn.   Rvp 5202/2014,   sp.   zn.   Rvp   5730/2014,sp. zn. Rvp 5775/2014,   sp. zn. Rvp 6038/2014   –   sp.   zn.   Rvp   6039/2014,sp. zn. Rvp 6435/2014   –   sp.   zn.   Rvp 6439/2014,   sp.   zn.   Rvp   6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014   –   sp. zn.   Rvp   6498/2014,   sp.   zn.   Rvp   6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014   –   sp.   zn.   Rvp 6856/2014,   sp. zn. Rvp 6861/2014,   sp.   zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov

8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti ultima   ratio inštitucionálnymechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánovverejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa   ústavný   súd   už   zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   záveryvšeobecných   súdov   vo   vzťahu   k právnemu   posudzovaniu   notárskych   zápisníc,   ako   ajrozsudkov   rozhodcovského   súdu   ako   exekučných   titulov   koncipovaných   na   podkladeneprijateľných   podmienok   v úverových   zmluvách   vrátane   posúdenia   zmlúv   o úverekoncipovaných   formulárovou   formou   ako   spotrebiteľských   zmlúv   v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSPa v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť takv osobe   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii   a skutkovýchokolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadochpredošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notorickyznáme dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názorústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v závislosti   od   predmetu   napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj   v prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s odôvodnením   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   220/2011   z   9.   júna   2011,sp. zn. I. ÚS 227/2012   zo   16.   mája   2012,   sp. zn. I. ÚS 379/2012   z   22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012   z   22. augusta   2012,   sp. zn. I.   ÚS   382/2012   z   22.   augusta   2012,sp. zn. I.   ÚS   409/2012   z   22.   augusta   2012,   sp. zn. I. ÚS 410/2012   z   22. augusta   2012,sp. zn. I. ÚS 3/2013   zo   16. januára   2013,   sp. zn. I. ÚS 110/2013   z   20.   februára   2013,sp. zn. I. ÚS 146/2013   z   13. marca   2013,   sp. zn. I. ÚS 157/2013   z   13. marca   2013,sp. zn. I. ÚS 745/2013   z   11.   decembra   2013,   sp. zn.   I. ÚS 99/2014   z   5. marca   2014,sp. zn. I. ÚS 100/2014   z   5.   marca   2014,   sp. zn. I. ÚS 212/2014   zo   7. mája   2014,sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn.   II.   ÚS   79/2013   zo   7.   februára   2013, sp. zn. II.   ÚS   365/2013   z 26. júna   2013,sp. zn. II.   ÚS   344/2013   z 19.   júna   2013,   sp. zn. II. ÚS   562/2013   z 30.   októbra   2013,sp. zn. III.   ÚS   178/2014   zo 4. marca   2011,   sp. zn.   III.   ÚS   242/2011   z   31.   mája   2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn.   III.   ÚS   297/2014   z 24.   apríla   2014,   sp. zn. IV.   ÚS   299/2012   zo   7.   júna   2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn.   IV.   ÚS   187/2014   z 20.   marca   2014...),   ktoré   skončili   odmietnutím   podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.

11.   Na   podporu   svojej   argumentácie   iba   upriamuje   pozornosť   sťažovateľky   ajna rozhodnutie   Súdneho   dvora   sp. zn. C-76/10   zo 16. novembra   2010   vydané   vo   veciiniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr.   C-240/98   až   C-244/98,   C-473/00,   C-168/05,   C-243/08,   C-40/08,   C-227/08   a C-76/10)dotýkajúcu   sa   problematiky   spotrebiteľského   práva,   ktoré   podporujú   právne   záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky   známe. V ostatnom   poukazuje   na najnovší   rozsudok   Súdneho   dvoraz 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom jesťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ   viazaný   nekalou   podmienkou,   a zároveň   na   dosiahnutie   cieľa   stanoveného v článku   7   tejto   smernice,   pretože   takéto   preskúmanie   môže   mať   odradzujúci   účinok smerujúci   k   ukončeniu   používania   nekalých   podmienok   v zmluvách   uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné na objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak bytento   postup   nebol   zo   strany   všeobecných   súdov   dodržaný   (nariadenie   pojednávaniapred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie   označených   práv   sťažovateľky,   ktoré   by   svojou   intenzitou   bolo   spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby   ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   stabilne   uprednostňuje   materiálne   poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich   účelu   a   zmyslu,   pričom   pri   riešení   (rozhodovaní)   konkrétnych   prípadov   sa   nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS   182/07,   II.   ÚS   410/2010).   Priorizovanie   formálnych   požiadaviek   vyplývajúcich   znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych   konaniach   (alebo   iných   právom   upravených   konaniach   pred orgánom   verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie   je   inštančne   nadriadený.   Úlohou   ústavného   súdu   je   kontrola   rozhodovacej   činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených   základných   práv   a   slobôd   jednotlivca.   To   znamená,   že   ústavný   súd   nie   jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu   bežnej   zákonnosti   alebo   iným   nesprávnostiam,   ktoré   svojou   podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).

14.   V kontexte   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom   súde).   Keďže   boli   sťažnosti   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

15.   V   kontexte   s   už   uvedeným   ústavný   súd   už   iba   dodáva,   že   právny   zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob   ich   vybavenia   v   predošlom   období,   alebo   na   dôvod   namietania   neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014