SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 756/2014-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013,sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014, sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn.Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn. Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014,sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014, sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn.Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014, sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014,sp. zn. Rvp 5730/2014, sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn.Rvp 6039/2014, sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôda zároveň namietaného porušenia čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupomKrajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 98/2013 z 31. júla 2013,sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014a sp. zn. 20 CoE 121/2013 z 18. marca 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súduNámestovo sp. zn. 1 Er 1014/2008 z 20. marca 2013, sp. zn. 3 Er 248/2008 z 12. mája 2011,sp. zn. 3 Er 298/2008 zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 Er 115/2008 z 2. januára 2012, ako ajpostupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 10 CoE 105/2013z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 111/2013z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 7 CoE 111/2013z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014 v spojení s uzneseniamiOkresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007z 24. mája 2013, sp. zn. 5 Er 389/2003 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 43/2009zo 16. októbra 2012, sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009z 26. apríla 2013, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniamisp. zn. 21 CoE 110/2013 z 15. januára 2014, sp. zn. 10 CoE 65/2013 z 23. októbra 2013,sp. zn. 6 CoE 8/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 3/2014 z 31. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013 z 20. marca 2014,sp. zn. 10 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013 v spojení s uzneseniami Okresného súduLiptovský Mikuláš sp. zn. 8 Er 110/2007 z 29. marca 2012, sp. zn. 5 Er 730/2006zo 6. júla 2012, sp. zn. 7 Er 8/2009 z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 Er 658/2008z 10. septembra 2013, sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009z 8. augusta 2013, sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011, ako aj postupom Krajskéhosúdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 8 CoE 7/2014 z 28. februára 2014,sp. zn. 3 CoE 139/2013 z 3. apríla 2014, sp. zn. 2 CoE 40/2014 zo 14. mája 2014,sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 27. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 5/2014 z 31. marca 2014a sp. zn. 9 CoE 4/2014 z 30. januára 2014 v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martinsp. zn. 17 Er 4224/2008 z 28. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 1024/2008z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007zo 16. mája 2011, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniamisp. zn. 5 CoE 120/2013 z 29. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 134/2013zo 14. novembra 2013, sp. zn. 7 CoE 89/2013 z 30. septembra 2013,sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014,sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014,sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014,sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013,sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 v spojenís uzneseniami Okresného súdu Čadca sp. zn. 13 Er 593/2005 z 19. októbra 2012,sp. zn. 11 Er 1112/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 828/2005 z 23. apríla 2012,sp. zn. 11 Er 370/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 12 Er 227/2006 z 30. marca 2012,sp. zn. 13 Er 877/2006 z 11. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 246/2005 z 23. apríla 2012,sp. zn. 10 Er 76/2003 z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1471/2006 z 15. marca 2012,sp. zn. 13 Er 583/2005 z 3. augusta 2011, sp. zn. 8 Er 435/2010 z 24. septembra 2013,sp. zn. 11 Er 831/2005 z 30. apríla 2012, sp. zn. 11 Er 1146/2005 z 2. mája 2012,sp. zn. 11 Er 106/2005 z 23. apríla 2012 a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013a napokon postupom Krajského súdu v Žiline a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013z 28. marca 2013, sp. zn. 1 CoE 28/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 121/2013z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014z 5. marca 2014, sp. zn. 11 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014, sp. zn. 5 CoE 134/2013z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 CoE 181/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 8/2014z 31. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 169/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 31/2014z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 v spojení s uzneseniami Okresnéhosúdu Žilina sp. zn. 18 Er 2720/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 1396/2009zo 16. mája 2013, sp. zn. 18 Er 29/2007 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 21/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2046/2006 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 450/2005z 10. mája 2013, sp. zn. 20 Er 511/2007 z 5. augusta 2013, sp. zn. 18 Er 2048/2006z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 333/2005 z 11. októbra 2012, sp. zn. 20 Er 26/2005z 1. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 2905/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3844/2009z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 946/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 1740/2005z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3799/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 4119/2009z 9. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 47/2004 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 1242/2004z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006 z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 484/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3411/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 4569/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2156/2009 z 9. októbra 2013 a sp. zn. 18 Er 3407/2006z 11. októbra 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené podsp. zn. Rvp 22508/2013, sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014,sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn. Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn.Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014,sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn. Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014,sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014, sp. zn. Rvp 5730/2014,sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn. Rvp 6039/2014,sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22508/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boliod 8. novembra 2013 do 28. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniťmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkovýprotokol“) a zákazu diskriminácie zaručeného čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovorua zároveň aj porušenie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľačl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Krajského súduv Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 98/2013 z 31. júla 2013,sp. zn. 2 CoE 100/2013 zo 4. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 10/2014 z 20. februára 2014a sp. zn. 20 CoE 121/2013 z 18. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajskéhosúdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1 Er 1014/2008z 20. marca 2013, sp. zn. 3 Er 248/2008 z 12. mája 2011, sp. zn. 3 Er 298/2008zo 17. októbra 2012 a sp. zn. 2 Er 115/2008 z 2. januára 2012 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniamisp. zn. 10 CoE 105/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 112/2013 21. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 111/2013 z 12. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 12/2014 z 26. februára 2014,sp. zn. 7 CoE 111/2013 z 28. februára 2014 a sp. zn. 20 CoE 105/2013 z 1. apríla 2014(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súduDolný Kubín sp. zn. 5 Er 118/2008 z 19. apríla 2013, sp. zn. 10 Er 37/2007 z 24. mája 2013,sp. zn. 5 Er 389/2003 zo 7. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 43/2009 zo 16. októbra 2012,sp. zn. 3 Er 558/2006 z 27. augusta 2012 a sp. zn. 8 Er 122/2009 z 26. apríla 2013 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupom krajského súdu a jehouzneseniami sp. zn. 21 CoE 110/2013 z 15. januára 2014, sp. zn. 10 CoE 65/2013z 23. októbra 2013, sp. zn. 6 CoE 8/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 3/2014z 31. januára 2014, sp. zn. 2 CoE 82/2013 z 13. februára 2014, sp. zn. 10 CoE 125/2013z 20. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 13/2013 zo 6. marca 2013 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikulášsp. zn. 8 Er 110/2007 z 29. marca 2012, sp. zn. 5 Er 730/2006 zo 6. júla 2012,sp. zn. 7 Er 8/2009 z 28. septembra 2012, sp. zn. 8 Er 658/2008 z 10. septembra 2013,sp. zn. 5 Er 109/2007 zo 7. novembra 2012, sp. zn. 6 Er 995/2009 z 8. augusta 2013,sp. zn. 7 Er 287/2006 z 2. augusta 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“),ako aj postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 8 CoE 7/2014z 28. februára 2014, sp. zn. 3 CoE 139/2013 z 3. apríla 2014, sp. zn. 2 CoE 40/2014zo 14. mája 2014, sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 27. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 5/2014z 31. marca 2014 a sp. zn. 9 CoE 4/2014 z 30. januára 2014 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Martinsp. zn. 17 Er 4224/2008 z 28. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 1024/2008z 26. septembra 2012, sp. zn. 17 Er 480/2007 zo 17. decembra 2013, sp. zn. 17 Er 483/2007z 12. marca 2013, sp. zn. 17 Er 996/2007 zo 17. mája 2011 a sp. zn. 17 Er 628/2007zo 16. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“), ako aj postupomkrajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 5 CoE 120/2013 z 29. novembra 2013,sp. zn. 3 CoE 134/2013 zo 14. novembra 2013, sp. zn. 7 CoE 89/2013 z 30. septembra 2013,sp. zn. 10 CoE 116/2013 z 18. septembra 2013, sp. zn. 7 CoE 104/2013 z 31. januára 2014,sp. zn. 2 CoE 18/2014 z 12. marca 2014, sp. zn. 2 CoE 99/2013 zo 4. februára 2014,sp. zn. 10 CoE 103/2013 zo 14. augusta 2013, sp. zn. 9 CoE 7/2014 z 30. januára 2014,sp. zn. 21 CoE 18/2014 zo 16. apríla 2014, sp. zn. 21 CoE 123/2013 z 29. januára 2014,sp. zn. 9 CoE 126/2013 z 31. októbra 2013, sp. zn. 1 CoE 69/2013 z 5. novembra 2013,sp. zn. 3 CoE 41/2014 z 3. apríla 2014 a sp. zn. 2 CoE 50/2014 zo 7. mája 2014 (ďalej aj„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Čadcasp. zn. 13 Er 593/2005 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 Er 1112/2005 z 2. mája 2012,sp. zn. 11 Er 828/2005 z 23. apríla 2012, sp. zn. 11 Er 370/2005 z 30. apríla 2012,sp. zn. 12 Er 227/2006 z 30. marca 2012, sp. zn. 13 Er 877/2006 z 11. októbra 2012,sp. zn. 11 Er 246/2005 z 23. apríla 2012, sp. zn. 10 Er 76/2003 z 2. mája 2012,sp. zn. 12 Er 1471/2006 z 15. marca 2012, sp. zn. 13 Er 583/2005 z 3. augusta 2011,sp. zn. 8 Er 435/2010 z 24. septembra 2013, sp. zn. 11 Er 831/2005 z 30. apríla 2012,sp. zn. 11 Er 1146/2005 z 2. mája 2012, sp. zn. 11 Er 106/2005 z 23. apríla 2012a sp. zn. 11 Er 1278/2005 z 10. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresnéhosúdu“) a napokon postupom krajského súdu a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE 123/2013z 3. decembra 2013, sp. zn. 1 CoE 105/2013 z 3. decembra 2013, sp. zn. 21 CoE 97/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 119/2013 z 28. novembra 2013, sp. zn. 3 CoE 142/2013z 28. novembra 2013, sp. zn. 20 CoE 94/2013 z 28. januára 2014, sp. zn. 7 CoE 107/2013z 11. decembra 2013, sp. zn. 5 CoE 133/2013 z 20. decembra 2013, sp. zn. 9 CoE 48/2013z 28. marca 2013, sp. zn. 1 CoE 28/2013 z 21. januára 2014, sp. zn. 8 CoE 121/2013z 30. decembra 2013, sp. zn. 2 CoE 11/2014 z 26. februára 2014, sp. zn. 2 CoE 25/2014z 12. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 117/2013 z 13. marca 2014, sp. zn. 21 CoE 13/2014z 5. marca 2014, sp. zn. 11 CoE 13/2014 zo 17. marca 2014, sp. zn. 5 CoE 134/2013z 20. decembra 2013, sp. zn. 3 CoE 41/2013 z 11. júna 2013, sp. zn. 3 CoE 108/2013z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 CoE 181/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 10 CoE 8/2014z 31. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 169/2013 zo 6. marca 2014, sp. zn. 3 CoE 31/2014z 3. apríla 2014 a sp. zn. 5 CoE 9/2014 z 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutiakrajského súdu“) v spojení s uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 2720/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 1396/2009 zo 16. mája 2013, sp. zn. 18 Er 29/2007z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 21/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2046/2006z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 450/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 20 Er 511/2007z 5. augusta 2013, sp. zn. 18 Er 2048/2006 z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 333/2005z 11. októbra 2012, sp. zn. 20 Er 26/2005 z 1. augusta 2012, sp. zn. 18 Er 2905/2009z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3844/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 946/2009z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 1740/2005 z 10. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3799/2006z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 4119/2009 z 9. októbra 2013, sp. zn. 20 Er 47/2004z 1. augusta 2012, sp. zn. 24 Er 1242/2004 z 20. septembra 2012, sp. zn. 18 Er 4122/2006z 20. mája 2013, sp. zn. 18 Er 484/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 3411/2009z 9. októbra 2013, sp. zn. 18 Er 4569/2009 z 15. mája 2013, sp. zn. 18 Er 2156/2009z 9. októbra 2013 a sp. zn. 18 Er 3407/2006 z 11. októbra 2013 (ďalej aj „napadnutérozhodnutia okresného súdu“).
2. Sťažovateľka v predostretej argumentácii (už mnohonásobne a pravidelne saopakujúcej, pozn.) atakuje závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdova krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdeniarelevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnúprávnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciuprávnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
3. V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupoma napadnutými rozhodnutiami okresných súdov a krajského súdu, ktoré ďalej zrušía predmetné veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané finančné zadosťučineniea úhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
5. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povahaveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112 ods. 1 OSP(ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanieveci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom podsp. zn. Rvp 22508/2013, sp. zn. Rvp 2628/2014 – sp. zn. Rvp 2632/2014,sp. zn. Rvp 3885/2014 – sp. zn. Rvp 3889/2014, sp. zn. Rvp 4085/2014 – sp. zn.Rvp 4086/2014, sp. zn. Rvp 4097/2014, sp. zn. Rvp 4655/2014 – sp. zn. Rvp 4661/2014,sp. zn. Rvp 4688/2014, sp. zn. Rvp 4820/2014 – sp. zn. Rvp 4821/2014,sp. zn. Rvp 5200/2014 – sp. zn. Rvp 5202/2014, sp. zn. Rvp 5730/2014,sp. zn. Rvp 5775/2014, sp. zn. Rvp 6038/2014 – sp. zn. Rvp 6039/2014,sp. zn. Rvp 6435/2014 – sp. zn. Rvp 6439/2014, sp. zn. Rvp 6441/2014,sp. zn. Rvp 6494/2014 – sp. zn. Rvp 6498/2014, sp. zn. Rvp 6659/2014,sp. zn. Rvp 6848/2014 – sp. zn. Rvp 6856/2014, sp. zn. Rvp 6861/2014, sp. zn.Rvp 8058/2014, sp. zn. Rvp 8115/2014 – sp. zn. Rvp 8116/2014, sp. zn. Rvp 8629/2014 –sp. zn. Rvp 8636/2014 a sp. zn. Rvp 8788/2014 – sp. zn. Rvp 8790/2014 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami okresných súdov
8. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochranytohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môžedomôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadneiným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálnymechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánovverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
9. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresných súdov, ústavný súd vzhľadom na užuvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadnyopravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto ňou podané sťažnosti v tejto ichčasti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
II.C K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
10. Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností a v kontexte aj svojichzistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach jetotožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorýmisa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne záveryvšeobecných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu notárskych zápisníc, ako ajrozsudkov rozhodcovského súdu ako exekučných titulov koncipovaných na podkladeneprijateľných podmienok v úverových zmluvách vrátane posúdenia zmlúv o úverekoncipovaných formulárovou formou ako spotrebiteľských zmlúv v nadväznostina podmienky v nich uvedené vrátane záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvoraEurópskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. 2. 2013, ako aj postup všeobecných súdov v rozpore s § 57ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskorších predpisov a krajského súdu v odvolacom konaní v rozpore s § 214 ods. 1 OSPa v neposlednom rade vo vzťahu k prejudiciálnemu konaniu. Vzhľadom na totožnosť takv osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkovýchokolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj v prípadochpredošlých, dospel ústavný súd k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú notorickyznáme dôvody odmietnutia sťažností v úplne rovnakých prípadoch a ustálený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutýchrozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s odôvodnením svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 220/2011 z 9. júna 2011,sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 410/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 3/2013 zo 16. januára 2013, sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. februára 2013,sp. zn. I. ÚS 146/2013 z 13. marca 2013, sp. zn. I. ÚS 157/2013 z 13. marca 2013,sp. zn. I. ÚS 745/2013 z 11. decembra 2013, sp. zn. I. ÚS 99/2014 z 5. marca 2014,sp. zn. I. ÚS 100/2014 z 5. marca 2014, sp. zn. I. ÚS 212/2014 zo 7. mája 2014,sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012,sp. zn. II. ÚS 337/2012 z 13. septembra 2012, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013,sp. zn. II. ÚS 79/2013 zo 7. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 365/2013 z 26. júna 2013,sp. zn. II. ÚS 344/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 562/2013 z 30. októbra 2013,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2011, sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011,sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. III. ÚS 488/2012 z 2. októbra 2012,sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 173/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 176/2014 zo 4. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 178/2014 zo 4. marca 2014, sp. zn. III. ÚS 214/2014 z 25. marca 2014,sp. zn. III. ÚS 297/2014 z 24. apríla 2014, sp. zn. IV. ÚS 299/2012 zo 7. júna 2012,sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 50/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 51/2013 z 31. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 52/2013 z 31. januára 2013,sp. zn. IV. ÚS 181/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 182/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 183/2014 z 20. marca 2014, sp. zn. IV. ÚS 186/2014 z 20. marca 2014,sp. zn. IV. ÚS 187/2014 z 20. marca 2014...), ktoré skončili odmietnutím podobnýcha opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchtoa obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na svoje už citované svoje rozhodnutia.
11. Na podporu svojej argumentácie iba upriamuje pozornosť sťažovateľky ajna rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-76/10 zo 16. novembra 2010 vydané vo veciiniciovanej sťažovateľkou, ako aj na ďalšiu početnú judikatúru Súdneho dvora (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08 a C-76/10)dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva, ktoré podporujú právne záveryústavným súdom predostreté v jeho predošlých rozhodnutiach a ktoré sú aj sťažovateľkenotoricky známe. V ostatnom poukazuje na najnovší rozsudok Súdneho dvoraz 27. februára 2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41 (v rámci sporu, ktorého účastníkom jesťažovateľka, pozn.), v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
12. Taktiež už len dodáva, že v súčasnom období platná právna úprava formulovanáv § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá bola zavedená zákonom č. 335/2012 Z. z. a jeúčinná od 1. januára 2013, počíta s možnosťou nariadenia pojednávania pred rozhodnutímexekučného súdu o zastavení vedeného exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j)len ako s fakultatívnou možnosťou, a to len v prípade, že je to nevyhnutné na objasnenieveci. K sťažovateľkou namietanému postupu všeobecných súdov podľa § 57 ods. 1 písm. g)v spojení s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, právna úprava ktorá bola účinná v časeod 9. augusta 2012 do 31. decembra 2012, ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak bytento postup nebol zo strany všeobecných súdov dodržaný (nariadenie pojednávaniapred vyhlásením exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pozn.), nepredstavoval by taképorušenie označených práv sťažovateľky, ktoré by svojou intenzitou bolo spôsobilézasiahnuť do ňou onačených práv v takom smere, aby ústavný súd mohol vysloviť ichporušenie (napr. I. ÚS 367/2014).
13. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uprednostňuje materiálne poňatieprávneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiskaich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmieopomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecneponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV.ÚS 182/07, II. ÚS 410/2010). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich znoriem bežného zákonodarstva (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnychsúdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnejmoci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnejprávnej úpravy. Inými slovami, ústavný súd predstavuje súdny orgán ochrany ústavnosti (čl.124 ústavy), z čoho vyplýva, že nie je však súčasťou všeobecných súdov, ktorým preto aninie je inštančne nadriadený. Úlohou ústavného súdu je kontrola rozhodovacej činnostivšeobecných súdov, avšak len za situácie, keď svojimi rozhodnutiami zasahujú do ústavnezaručených základných práv a slobôd jednotlivca. To znamená, že ústavný súd nie jeoprávnený zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade, keď dochádzak porušeniu bežnej zákonnosti alebo iným nesprávnostiam, ktoré svojou podstatouspočívajú v rovine podústavného práva (m. m. I. ÚS 242/07).
14. V kontexte uvedeného ústavný súd odmietol sťažovateľkou podané sťažnostitýkajúce sa postupu a rozhodnutí krajského súdu z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenostia nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania sťažovateľkou podanésťažnosti odmietol bez podrobnejšieho odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákonao ústavnom súde). Keďže boli sťažnosti odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
15. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupcasťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byťuž dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnakýspôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcichporušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového akapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len akosnahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postupzákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014