znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 753/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Vajnorská   100/A,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C/65/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Z.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2014 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C/65/2011.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 15. marca 2011 podal na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 600 € s prísl. Okresný súd po vydaní platobného rozkazu (21. júla 2011) a doručení odporu odporcom nariadil v roku 2012 štyri pojednávania, v roku 2013 jedno pojednávanie 3. júna 2013 a v roku 2014 sa konalo tiež jedno pojednávanie v januári 2014, ale toto   bolo   odročené   bez   reálneho prejednania   veci   na   neurčito.   Ďalšie   pojednávanie určené na 25. máj 2014 bolo odročené pre nemoc sudkyne. Od podania žaloby uplynulo viac ako 3,5 roka a okresný súd vo veci samej ešte nerozhodol. Takisto okresný súd vedel o potrebe ustanoviť odporcovi opatrovníka už v septembri 2012, ale napokon opatrovníka ustanovil až v apríli 2014. Keďže nejde o zložitý spor a skutkový stav veci bol ustálený ešte v roku   2012,   sťažovateľ   sa   domnieva,   že   postupom   a nekonaním   okresného   súdu   boli porušené   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 43 C/65/2011 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na   jej   odmietnutie.   Návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   Podstatou   sťažnosti   a   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť   v tomto   čase   je   zjavne   neopodstatnená.   Ústavný   súd   pri   sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá   na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,   II. ÚS 177/04).   K iným   dôvodom,   ktoré   môžu zakladať   záver   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti,   nesporne   patrí   aj   ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo   rozhodovaní   príslušného   orgánu   verejnej   moci,   posudzovaná   v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).

8. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014). Ústavný súd v súvislosti   s hodnotením   efektívnosti   postupu   okresného   súdu   a   v súlade   so   svojou predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „... nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05), dospel k záveru, že aj v danej veci ide o takýto prípad, pretože konanie okresného súdu nevykazuje také znaky nečinnosti, ktoré by v čase rozhodovania ústavného súdu boli ústavne významné. Okresný súd v tejto veci (o zaplatenie sumy 600 € s prísl.) po vydaní platobného rozkazu (21.   júla   2011)   nariadil   v roku   2012   štyri   pojednávania,   takisto   aj   3.   júna 2013   a hoci pojednávanie 23. januára 2014 odročil na neurčito pre ospravedlnenie odporcu a neskôr zrušil v roku 2014 dve pojednávania, po podaní druhej sťažnosti na prieťahy v septembri 2014 v konaní, po ktorej prijala predsedníčka okresného súdu osobitný dohľad nad vecou, okresný súd už na pojednávaní 29. októbra 2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej. Postup okresného súdu teda smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a okresný súd, ako   to   vyplýva   aj   zo   sťažnosti   a   z odpovede   predsedu   okresného   súdu   na   sťažnosti sťažovateľa,   v zásade   vykonával   procesné   úkony,   i keď   tieto   sa   nepochybne   mohli realizovať efektívnejším spôsobom. Ani sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne obdobia nečinnosti okresného súdu v namietanom konaní a svoju sťažnosť založil iba na tom, že postup okresného súdu je podľa neho od septembra 2012 pomalý, keďže vo veci samej ešte okresný   súd   nerozhodol,   a poukázal   tiež   na   skutočnosť,   že konanie   trvá   do   podania sťažnosti   spolu   3 a pol roka. Ústavný súd súčasne zistil,   že sťažnosť sťažovateľa bola podaná na pošte 29. októbra 2014, teda presne v deň, keď okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej. Vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu preto ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľa (v tomto čase) ako zjavne neopodstatnenú a tiež ako účelovú, pretože v čase podania už vedel (mohol vedieť), že okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

9. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval   takými   výraznými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevyslovil porušenie   základného   práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

10. Vzhľadom   na uvedené možno teda konštatovať, že ústavný súd nepovažoval doterajší postup okresného súdu za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po prijatí   sťažnosti   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   ako   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

11.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

12. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   ustanovených   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci   v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   bude   dochádzať   k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014