znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 752/2014-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015zloženého   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   MilanaĽalíka   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   obajabytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Advokátskakancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 4 C 219/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 284,08 € (slovomdvestoosemdesiatštyri   eur   a   osem   centov)   na   účet   ich   právneho   zástupcu advokátaJUDr. Romana Juríka, PhD., Advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.I. ÚS 752/2014-15   z 3. decembra   2014   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovatelia“, resp. „sťažovateľka v 1. rade “ a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietaliporušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovzaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a právana spravodlivý   súdny   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 219/2008.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi označeného konania,predmetom   ktorého je   „určenie   predmetu   dedičského   konania   v spojení   s konaním na vyslovenie   neplatnosti   právneho   úkonu“.   Návrh   bol   pôvodne   podaný   sťažovateľmi27. augusta 2007 Okresnému súdu Trnava.

3.   Uvádzajúc   podrobný   chronologický   prehľad   úkonov   konania,   sťažovatelianamietajú,   že   postup   okresného   súdu   je   nesystematický   a   nezákonný,   čím   dochádzak porušovaniu   ich   základného   práva   garantovaného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právagarantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia podali vo februári 2009 predsedníčkeokresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, ktorá ju v odpovedi z 9. marca2009 uznala ako dôvodnú.

4. Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol vo vecinálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľačl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.4 C 219/2008,   prikázal   okresnému   súdu   konať   v označenej   veci   bez   zbytočnýchprieťahov, priznal   sťažovateľke   v 1.   rade   finančné   zadosťučinenie   v sume   6   000   €a sťažovateľovi v 2. rade sumu 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril okresný súd v písomnompodaní (sp. zn. Spr. 962/2014 z 30. januára 2015), v ktorom uviedol:

„V danej právnej veci 4C/219/2008 boli vykonané nasledujúce úkony:

-   27.08.2007   -   vec   napadla   na   Okresný   súd   Trnava   a   bola   pridelená   sudkyni JUDr. Tomašovičovej...

- 06.12.2007 - zaplatený súdny poplatok za návrh,

-   v   rámci   prechodu   výkonu   súdnictva   bola   daná   právna   vec   dňom   1.1.2008 postúpená na Okresný súd Piešťany, a keďže zákonná sudkyňa zostala na Okresnom súde Trnava, spis bol náhodným výberom pridelený na vybavenie sudcovi Mgr. Vladimírovi Zimányimu, pričom si treba uvedomiť, že vzhľadom na prevzatie niekoľko tisícov spisov z Okresného súdu Trnava, neboli tieto sudcom ihneď po 1.1.2008 predložené. Tiež chcem v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že sudca Mgr. Zimányi mal od 1.1.2008 pridelených 572 vecí v pojednávacej agende (z toho 277 reštančných), z ktorých väčšina predstavovali veci,   ktoré   predtým   pridelené   nemal.   Teda   s   jednotlivými   spismi   sa   musel   postupne oboznamovať i s ohľadom na nápad ďalších nových vecí.

- 16.12.2008 sudca pri štúdiu spisu zistil, že návrh vo veci samej obsahuje aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom nebolo rozhodnuté zákonnou sudkyňou na OS Trnava od 27.8.2007 do 31.12.2007.

- 16.12.2008 - uznesením zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

-   nariadené   pojednávanie   na   26.01.2009   +   vyžiadanie   spisov   20D   1536/05 a 9C/360/01 od Okresného súdu Trnava,

-   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcov   o   zmenu   termínu   pojednávania   z   dôvodu kolízie, 09.01.2009 - pripojenie spisu OS Trnava 9C/360/2001,

- 12.01.2009 - úprava sudcu na zmenu termínu z 26.1.2009 na 14.2.2009,

-   16.01.2009   -   odvolanie   zástupcu   navrhovateľov   proti   zamietnutiu   návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- 16.01.2009 - došlo vyjadrenie právneho zástupcu odporcov k návrhu;

-   22.01.2009   -   úprava   sudcu   na   zrušenie   termínu   pojednávania   na   11.02.2009 z dôvodu predloženia veci na KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní proti zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

-   22.01.2009   -   uznesením   vyrubený   súdny   poplatok   za   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia;

-   05.02.2009   -   došlo   vyjadrenie   právneho   zástupcu   odporcov   odvolaniu   proti zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

- 26.02.2009 - spis predložený KS v Trnave;

- 27.03.2009 - spis vrátený z KS v TT (rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené);

- 31.03.2009 - nariadené pojednávanie na 29.04.2009;

- 29.04.2009 - pojednávanie - vykonané dokazovanie a odročené na 22.6.2009,

-   18.06.2009   -   stanovisko   právneho   zástupcu   odporcov   k   výpovediam na pojednávaní;

- 19.06.2009 - úradný záznam - oznámenie odročenia pojednávania nariadeného na 22.06.2009 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu;

- 22.06.2009 - ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na nariadenom pojednávaní;

-   22.06.2009   -   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonného   sudcu;   (zákonný   sudca   Mgr.   Zimányi   bol   práceneschopný   od   3.6.2009 do 20.11.2009)

- 18.09.2009 - pridelenie spisu sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej z dôvodu dlhšie ako 6 týždňovej práceneschopnosti sudcu spolu s ďalšími 247 vecami (aj z agendy P), preto zastupujúca sudkyňa nestihla vo všetkých veciach konať,

- 20. 11. 2009 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,

- 26.8.2010 vrátenie pripojeného spisu 9C/360/01 Okresnému súdu Trnava,

-   od   01.09.2010   do   30.04.2011   bol   sudca   Mgr.   Zimányi   dočasne   pridelený na Krajský súd v Trnave,

-   23.09.2010   -   pridelenie   spisu   sudcovi   JUDr.   Kekeňákovi   z   dôvodu   dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave, spolu s ďalšími 240 vecami,

- 04.05.2011 vrátenie spisu sudcovi Mgr. Zimányimu,

- 10.01.2012 nariadený termín pojednávania na 18.04.2012;

- 18.04.2012 - pojednávanie - vykonané dokazovanie a odročené na neurčito,

- 19.04.2012 - výzva na odstránenie vád návrhu;

- 11.05.2012 - došlý návrh na zmenu petitu a na vykonanie dôkazov;

- 22.8.2012 uznesenie o pripustení zmeny návrhu;

- 19.3.2013 žiadosť na OS Trnava o zapožičanie spisov 20D/1536/05 a 9C/360/01; 19.03.2013 - pripojený spis 20D/1536/05;

- od 12.9.2013 do 31.10.2013 bol sudca Mgr. Zimányi práceneschopný,

- 26.11.2013 nariadený termín pojednávania na 27.01.2014;

- 27.01.2014 pojednávanie - odročené za účelom doplnenia dokazovania výsluchom notárky;

- 07.02.2014 - došlý prípis od navrhnutého svedka - notárky k zbaveniu mlčanlivosti;

- 26.02.2014 - došlý prípis od právneho zástupcu odporcov k zbaveniu mlčanlivosti notárky;

-   02.05.2014   -   pojednávanie   za   neprítomnosti   navrhovateľov   a   zástupcu navrhovateľov - odročené z dôvodu potreby rozhodnutia o zmene návrhu zo dňa 27.01.2014 na deň 02.06.2014;

- 06.05.2014 - uznesenie o pripustení zmeny návrhu;

- 07.05.2014 - ospravedlnenie zástupcu navrhovateľov z neúčasti na pojednávaní dňa 02.05.2014;

- 02.06.2014 - na pojednávaní vykonanie dokazovanie a odročené na 11.8.2014, -

- ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľov z pojednávania 11.8.2014,

-   11.08.2014   -   na   pojednávaní   vykonanie   dokazovanie   aj   výpoveďami   svedkov a odročené na 25.08.2014,

-   25.08.2014   -   na   pojednávaní   vykonané   dokazovanie   a   odročené   na   neurčito, za účelom doplnenia dokazovania podaním znaleckého posudku,

- 28.08.2014 - daný pokyn poverenému vyššiemu súdnemu úradníkovi na pribratie znalca do konania;

-   18.09.2014   -   uznesením   ustanovená   znalkyňa   MUDr.   Ohrablová,   z   odboru psychiatria, a uložená povinnosť navrhovateľom na zloženie preddavku na znalca,

- 05.11.2014 - uznesením priznané oslobodenie navrhovateľke v 1. rade od súdnych poplatkov;

- 09.01.2015 - spis odoslaný ustanovenej znalkyni,

-   16.01.2015   znalkyňou   vrátený   spis   súdu   na   jeho   vyžiadanie   z   dôvodu   jeho zapožičania na Ústavný súd SR.

K namietaným obdobiam nečinnosti si dovoľujem poukázať najmä na nedostatočné personálne   obsadenie   Okresného   súdu   Piešťany   sudcami   už   od   jeho   znovuobnovenia od 1.1.2008, kedy na súde pôsobilo len 7 sudcov, hoci súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom   mali   priemerne   15   sudcov,   čo   viedlo   k   neprimeranej   zaťaženosti   sudcov množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné túto situáciu žiadnym spôsobom ovplyvniť a Ministerstvo spravodlivosti SR oprávnené určovať voľné miesta sudcov situáciu riešilo len postupným zvyšovaním miest sudcov, a to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný súd Piešťany mal mať od 1.1.2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov. K nerozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol súčasťou návrhu vo veci samej, môžem len poukázať na skutočnosť, že o návrhu mala rozhodnúť zákonná sudkyňa JUDr. Tomašovičová na Okresnom súde Trnava v období od 27.08.2007 v zákonnej   lehote   30   dní.   Skutočnosť,   že   o   návrhu   na   nariadenie   bolo   rozhodnuté   až Okresným súdom Piešťany dňa 16.12.2008 bola ovplyvnená tým, že sudca, ktorému bola daná vec pridelená prevzal po 1.1.2008 celkovo 572 vecí, z ktorých bolo 277 reštančných, ktoré   musel   všetky   postupne   naštudovať,   preto   nemal   ani   objektívnu   možnosť   skôr   sa oboznámiť so spisom, ktorý napadol na súd v druhej polovici roka 2007, a nikde na spise nebolo poznačené, že nebolo o návrhu na nariadenie predbežného oparenia rozhodnuté od augusta 2007.

Ďalšie   obdobia   nečinnosti   v   konaní   boli   ovplyvnené   dlhšie   trvajúcimi práceneschopnosťami   zákonného   sudcu,   čo   v   jednom   prípade,   kedy   bol   sudca práceneschopný   od   apríla   2009,   viedlo   k   prerozdeleniu   všetkých   jeho   spisov   medzi ostatných sudcov   v období   od 3.6.2009   do 20.11.2009, pričom sudkyňa, ktorá mala   v danom   období   vec   pridelenú   nestihla   vo   veci   vykonať   úkon,   nakoľko   zo   senátu   Mgr. Zimányiho jej bolo pridelených 247 vecí, ktoré všetky veci objektívne nestihla naštudovať tak, aby v nich všetkých mohla vykonať úkony. V období od 01.09.2010 do 30.04.2011 bol sudca Mgr. Zimányi dočasne pridelený na Krajský súd v Trnave, preto boli všetky jeho veci prerozdelené medzi ostatných sudcov a daná veci bola dňa 23.09.2010 pridelená sudcovi JUDr. Kekeňákovi spolu s ďalšími 240 vecami.

K   veci   si   dovoľujem   poukázať   na   skutočnosť,   že   viackrát   sa   z   pojednávania ospravedlnila zástupkyňa navrhovateľov, čo taktiež ovplyvnilo priebeh konania, minimálne v potrebe doručovať rozhodnutie o pripustení zmeny návrhu, resp. rozhodovania o tom mimo   pojednávanie   uznesením,   ktoré   treba   všetkým   účastníkom,   resp.   ich   zástupcom doručiť.

Už   samotná   skutočnosť,   že   sudca má   viac   ako 600   až   700 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako za rok, čo je neprípustné...

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje   aj   všetky   veci   prevzaté   z   Okresného   súdu   Trnava   od   roku   1997   patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k 16 Kss 9/2013-91 z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať aby sa nie   krátkodobo,   ale   trvalé,   pracovne   prepínal,   vystavoval   sa   nezvládnuteľným   stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajúzo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 10. februára 2015.

6.   K vyjadreniu   okresného   súdu   právny   zástupca   sťažovateľov   zaujal   stanoviskov podaní doručenom 2. marca 2015, v ktorom okrem iného uviedol:

„Žaloba sťažovateľov bola podaná na Okresný súd Trnava dňa 27. 8. 2007. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je jednoduchým procesným úkonom, bola vydaná dňa 9. 11. 2007. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Týmto návrhom sa zaoberal sudca Mgr. Vladimír Zimányi, až dňa 16. 12 2008, pričom Okresný súd Piešťany založil svoju obranu na poukaze na prechod súdnictva z Okresného súdu Trnava na tento okresný súd, a to dňom 1.1. 2008, čo však zjavne poukazuje na takmer 12 mesiacov trvajúcu nečinnosť súdu, ktorý sa stal príslušným na konanie v predmetnej veci. Vytýčeniu prvého pojednávania predchádzala sťažnosť navrhovateľov na prieťahy v súdnom konaní, ktorá bola podaná predsedovi Okresného súdu Piešťany dňa 18. 2. 2009. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 29. 4. 2009. Dôvodom odročenia pojednávania bolo, že právny zástupca odporkýň sa nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým navrhovateľmi a požiadal   o   možnosť   predložiť   písomné   stanovisko,   ktoré   však   ku   dňu   vytýčeného pojednávania nepredložil.

Za nesprávne považujeme tvrdenie okresného súdu, že zástupkyňa navrhovateľov sa viackrát   ospravedlnila   z   účasti   na   pojednávaní,   čo   ovplyvnilo   priebeh   konania. Navrhovatelia sa ospravedlnili na pojednávanie, ktoré sa malo konať 22. 6. 2009, avšak v danom čase bol už sudca práceneschopný, a to od apríla 2009 a pojednávanie bolo zrušené z tohto dôvodu. Zástupkyňa navrhovateľov sa ďalej ospravedlnila z pojednávania, ktoré   sa   konalo   2.   5.   2014,   avšak   toto   pojednávanie   nebolo   zrušené,   ale   konalo   sa v neprítomnosti navrhovateľov a ich splnomocnenej zástupkyne. Z pojednávania, ktoré sa konalo   11.   8.   2014   sa   ospravedlnila   navrhovateľka   v   1.   rade,   avšak   splnomocnená zástupkyňa   navrhovateľov   sa   predmetného   pojednávania   zúčastnila.   V   tejto   súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že účasť navrhovateľky považoval sudca za podstatnú, keďže na predchádzajúcom pojednávaní zistil, že do tohto obdobia, teda 7 rokov po podaní žaloby, nevykonal výsluch navrhovateľky v 1. rade. Tento úkon pritom mohol vykonať na niektorom z predchádzajúcich pojednávaní, napríklad dňa 29. 4. 2009.

Druhé pojednávanie nariadil súd na termín 18. 4. 2012, teda až 3 roky po prvom pojednávaní resp. 2 roky a 10 mesiacov po poslednom vytýčenom pojednávaní, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudcu.

Ďalej   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   návrhom   splnomocnenej   zástupkyne navrhovateľov   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania,   ktoré   predložila   listom   zo   dňa 2. 5. 2012   sa   sudca   zaoberal   až   na   doteraz   poslednom   pojednávaní,   ktoré   sa   konalo 25. 8.2014.

V súvislosti s obranou okresného súdu týkajúcou sa prechodu súdnictva máme za to, že súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z   odovzdávajúceho   súdu   na   súd   nadobúdajúci   a   nie   je   dôvodom   na   ospravedlnenie nečinnosti okresného súdu. Pokiaľ ide o poukaz na personálne a organizačné problémy súdu,   máme   za   to,   že   tieto   nemôžu   ísť   na   ťarchu   účastníka   konania.   Účelom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval   (III.   ÚS   154/06, I. ÚS 76/03, III. ÚS 338/2013). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty...

Doteraz   vznikli   sťažovateľom   tieto   trovy   konania:   prevzatie   veci   a   príprava na zastupovanie   134   eur,   režijný   paušál   8,04   eur,   vypracovanie   a   podanie   ústavnej sťažnosti 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, vyjadrenie k veci 134 eur, režijný paušál 8,39 eur, spolu 426,47 eur.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavnýsúd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zrušítaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobodyporušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právnehoúkonu, ktorého súčasťou bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo,aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo...a v primeranej lehote prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právachalebo záväzkoch“ (sťažovatelia v petite označujú toto právo ako právo na spravodlivý súdnyproces, ktoré však ústavný súd podľa obsahu námietok v sťažnosti ustálil ako „právo naprejednanie ich záležitosti v primeranej lehote“, keďže namietané konanie nie je právoplatneskončené).

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu preľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanieveci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98).

11. Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnomprípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehotezaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s ESĽP ústavný súd prihliadapritom   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.

11.1   V rámci   prvého   kritéria   ústavný   súd   zo   spisu   zistil,   že   napadnuté   konanieo určenie predmetu dedičského konania a o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bolo užpredmetnom   hodnotenia   vo   veci   iných   účastníkov   (odporcov)   v náleze   ústavného   súdusp. zn.   III.   ÚS   159/2014   z 24.   júna   2014   (nadobudol   právoplatnosť   11.   augusta   2014),s ktorým sa prvý senát v zásade stotožňuje a odkazuje na toto hodnotenie. Napokon anisamotný okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by išlo o skutkovoalebo právne zložitú vec, ktorá by mohla mať zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania,hoci je zrejmé, že konanie úzko súvisí s dedičským konaním po úmrtí otca sťažovateľovv roku   2005   vedeným   na   Okresnom   súde   Trnava   pod   sp.   zn.   20   D   1536/05,   ktoré   jeprerušené   práve   z dôvodu,   že   ich   odkázal   na   podanie   predmetného   návrhu „o   určenie majetku,   ktorý   má   byť   predmetom   dedičského   konania“, a súčasne   súvisí   aj   s konanímvedeným na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9 C 360/01 „o určenie odporovateľnosti právneho úkonu“, ktoré bolo už právoplatne skončené 3. septembra 2004 (súd rozhodolv prospech sťažovateľov a určil, že dohoda o vyporiadaní BSM je právne neúčinná č. l. 316v spise sp. zn. 9 C 360/01, ktorý bol pripojený k tejto veci, pozn.)

11.2 Pri hodnotení správania sťažovateľov (ako navrhovateľov) ústavný súd nezistilžiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť pri jeho rozhodovaní zohľadnené iba na ichťarchu   a v dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť   k   spomaleniu   postupu   okresného   súduv predmetnom konaní.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov v posudzovanom konaní.Prvý senát ústavného súdu sa v zásade stotožnil s obdobiami nečinnosti, ako ich vyhodnotiltretí senát ústavného súdu v spomínanom náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 (prvé obdobienečinnosti na začiatku konania od 6. decembra 2007, keď navrhovatelia ešte na Okresnomsúde Trnava uhradili súdny poplatok, až do 16. decembra 2008, keď už po postúpení veciokresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   následnev trvaní takmer dvoch rokov a deviatich mesiacov – od 29. apríla 2009, keď sa uskutočniloprvé pojednávanie, až do 18. apríla 2012, keď sa konalo prvé relevantné pojednávanie, naktorom   vykonal dokazovanie, a napokon osem mesiacov v úseku konania od 19. marca2013, keď Okresný súd Trnava žiadal o poskytnutie súčinnosti, až do 27. januára 2014, keďsa   uskutočnilo   tretie   pojednávanie,   teda   celkovo   zistená   nečinnosť   v celkovom   rozsahuštyroch rokov a piatich mesiacov). Ústavný súd zobral do úvahy aj to, že okresný súdnepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnymporiadkom,   keď   rozhodol   o   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   takmerpo 12 mesiacoch   (po   postúpení   veci   okresnému   súdu   v súvislosti   s reorganizáciousúdnictva), hoci procesný predpis (Občiansky súdny poriadok v § 75 ods. 4) ustanovuje narozhodnutie   o predbežnom   opatrení   lehotu   30   dní   (čo   možno   konštatovať   aj   vo   vzťahuk Okresnému súdu Trnava, ktorý od podania návrhu 27. augusta 2007 do postúpenia spisu1. januára 2008 o návrhu nerozhodol).

12. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s týmsúvisiacou   jeho   neprimeranou   zaťaženosťou,   čo   predstavuje   podľa   okresnéhosúdu objektívne   okolnosti   majúce   negatívny   dopad   na   plynulosť   konania   vo   vecisťažovateľov, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlades medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   platí,   že   personálne   problémyjustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní(III.   ÚS   17/02).   Námietka   personálnych   komplikácií   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   byvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naňobrátil.

13.   S ohľadom   na všetky   už   uvedené   závery   nemožno   doterajšiu   dobu   konaniavedeného pred konajúcimi súdmi (viac ako sedem rokov bez rozhodnutia vo veci samej naprvom stupni) považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a aniza ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu sťažovateľov zaručenému čl. 48ods. 2   ústavy.   Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boliporušené (bod 1 výroku nálezu).

14. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ako tosťažovatelia požadovali v sťažnosti, pretože príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahovbol už daný v náleze sp. zn. III. ÚS 159/2014 z 24. júna 2014.

15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde). Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu. Sťažovateľka v 1. rade sa domáha finančného zadosťučinenia „vo výške 6 000 €... z dôvodu, že dedičské konanie, ktoré sa začalo po úmrtí jej otca v roku 2005 trvá už viac ako 9 rokov a nebolo doteraz právoplatne skončené. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti jej nebolí poskytnuté žiadne nároky, ktoré jej vznikli v rámci dedičského konania, a to ani vo výške, ktorá nebola sporná, na rozdiel od odporkýň v tomto konaní, ktoré predmet dedičstva, ktorým je 2-izbový družstevný byt..., prenajímajú a teda majú z toho finančný úžitok. Sťažovateľka mala v čase úmrtia jej otca 23 rokov, bola študentkou denného štúdia na vysokej škole, pričom následkom úmrtia otca stratila nárok na výživné, ktoré   nebolo   kompenzované   sirotským   dôchodkom,   lebo   jej   otec   počas   svojho   života neodvádzal žiadne príspevky do Sociálnej poisťovne, na základe ktorých jej mohol vzniknúť tento nárok, preto v dôsledku takto vzniknutej situácie sa značne sťažila jej životná situácia. V roku 2007 si kúpila starší jednoizbový byt do osobného vlastníctva, ktorý bolo nevyhnutné zrekonštruovať a zariadiť. V roku 2012 sa jej narodil syn. Ide teda o udalosti, ktoré si vyžadujú zvýšené finančné náklady, ktoré mohla aspoň z malej časti uhradiť z dedičstva, ku ktorému   nemá   doteraz   prístup   v   dôsledku   predlžovania   konania.   Sťažovateľka   zároveň počas celého detstva citovo veľmi ťažko znášala skutočnosť, že jej otec sa o ňu vôbec nezaujímal,   nikdy   ju   nenavštívil   a   opakovane   vznikal   z   jeho   strany   problém   s   tým,   že neprispieval na jej výživu finančne, ani iným spôsobom.“. Sťažovateľ v 2. rade sa domáhafinančného   zadosťučinenia   v   sume   5 000   €   v zásade   tiež   z tých   istých   dôvodov   akosťažovateľka v 1. rade a navyše uvádza, že „mal v čase úmrtia jeho otca 24 rokov, v tom čase   bol   síce   zamestnaný,   avšak   jeho   zárobok   bol   nízky   a   nároky   z   dedičstva   mohli významne   prispieť   k   riešeniu   jeho   situácie,   ku   ktorým   však   nemá   prístup   z   dôvodu predlžovania konania. Doteraz býva v byte spolu so svojou matkou, nakoľko nie je tak finančne situovaný, aby si mohol zabezpečiť vlastné bývanie. Vyplatenie finančnej náhrady v   rámci   dedičského   konania   by   mu   napomohlo   osamostatniť   sa   a   zároveň   uvažovať o založení rodiny...“.

16. Podľa názoru ústavného súdu nemožno od sťažovateľov spravodlivo žiadať, abyčakali na výsledok konania takú neprimerane dlhú dobu, a nie je akceptovateľné ani to, abybol stav konania ku dňu vydania tohto nálezu taký, aký bol zistený v ich prípade. Vzhľadomna doterajší postup okresného súdu (pozri bod 11.3), s prihliadnutím na povahu veci (pozribod 11.1), berúc do úvahy aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania, ktorá jez ústavného   hľadiska   zjavne neakceptovateľná, ako aj naplnenie   princípu spravodlivostipovažoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   (opierajúc   sa   aj   o svoj   predchádzajúci   nález)sťažovateľke v 1. rade a sťažovateľovi v 2. rade každému po 2 500 € za primerané finančnézadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

17. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom   súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   žiadali   priznať   finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, t. j. 2 500 €. Z uvedených dôvodovústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľom, ktorí boli voveci namietaných porušení ich práv úspešní, vznikli trovy konania z dôvodu ich právnehozastúpenia advokátom.

19. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za dva úkony právnej službyvykonané v roku 2014 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“) tak, že každému zo sťažovateľov priznal za jeden úkon vykonaný v roku 2014sumu 134 € (čo po znížení o 50 % predstavuje sumu 67 €), teda spolu 268 €, k tomu režijnýpaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri každom sťažovateľovi v sume po 8,04 €, čocelkovo predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon (vyjadrenieprávneho   zástupcu   k stanovisku   okresného   súdu   z 1.   marca   2015)   ústavný   súd   trovyprávneho zastúpenia sťažovateľom nepriznal, pretože v ňom neuviedol nové skutočnosti,ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.

20. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho   zástupcu   sťažovateľov   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v spojení   s   §   149Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu(§ 56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde),   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   4   výroku   tohtorozhodnutia.

21. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015