znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 751/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mgr.   Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. 9 P 48/2013 a sp. zn. 9 P 157/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. septembra   2014   doručená   sťažnosť   M.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 P 48/2013 a sp. zn. 9 P 157/2013.

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podaním   (osobne podaným   na   okresnom   súde   13.   februára   2013)   okresnému   súdu   navrhla   vydanie predbežného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zároveň podala i návrh vo veci samej v rovnakom znení ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

V konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   P   48/2013   súd   prvého   stupňa   uznesením č. k. 9 P 48/2013-22   z 11.   marca   2013   návrh   sťažovateľky   na   nariadenie   predbežného opatrenia zamietol. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľky Krajský súd v Žiline (ďalej len   „krajský   súd“   alebo   „odvolací   súd“)   predmetné   uznesenie   sp.   zn.   9   P   48/2013 z 11. marca 2013 potvrdil.

3.   Ako   ďalej sťažovateľka   uviedla, o   návrhu   na rozvod   manželstva   a na úpravu rodičovských   práv   a   povinností   k maloletému   dieťaťu   zo   7.   mája   2013   doručenom okresnému súdu 14. mája 2013 a vedenom pod sp. zn. 9 P 157/2013 (následne spojenom pod   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   9   P   48/2013,   pozn.)   okresný   súd   dosiaľ   nerozhodol. Pojednávanie nariadené na 22. máj 2014 bolo na pojednávaní odročené na 28. január 2015.

V poradí ďalším návrhom z 22. mája 2013 doručeným okresnému súdu 23. mája 2013   a   vedeným   pod   sp.   zn.   30   P   175/2013   (následne   spojeným   pod   konanie   vedené pod sp. zn. 9 P 48/2013, pozn.), sťažovateľka žiadala zverenie maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti a určenie povinnosti otcovi maloletej platiť výživné na čas do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva.

4. Ako ďalej sťažovateľka uviedla, po vyrubení súdneho poplatku za návrh zo strany okresného súdu požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, čomu súd prvého stupňa nevyhovel   a uznesením   č.   k.   9   P   48/2013-86   z 10.   júla   2013   rozhodol   o tom,   že sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľky   odvolací   súd   uznesením   sp.   zn.   11   CoP   32/2013   z 30.   septembra   2013 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 9 P 48/2013-86 z 10. júla 2013 zmenil tak, že sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov priznal.

Dňa 11. októbra 2013 po doručení návrhu otca maloletej na vydanie predbežného opatrenia vedeného pod sp. zn. 9 P 268/2013 (následne spojeného pod konanie vedené pod sp.   zn.   9   P   48/2013,   pozn.),   ako   i protinávrhu   sťažovateľky   vedeného   pod   sp.   zn. 21 P 292/2013 (následne rovnako spojeného pod konanie vedené pod sp. zn. 9 P 48/2013, pozn.) okresný súd uznesením č. k. 9 P 48/2013-11 nariadil predbežné opatrenie, ktoré po doručení odvolania zo strany sťažovateľky Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6 CoP 101/2013 z 11. decembra 2013 zmenil tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Krajský súd zároveň upravil aj povinnosti sťažovateľky vo vzťahu k určenému styku.

5. Ústavnému súdu zo sťažnosti rovnako vyplynulo, že uznesením č. k. 9 P 48/2013-189 z 26. marca 2014 okresný súd konanie o návrhu sťažovateľky z 22. mája 2013 zastavil a následne uznesením č. k. 9 P 48/2013-193 z 28. marca 2014 začal konanie o úprave styku s   maloletým   dieťaťom   na   čas   do   rozvodu.   Proti   uzneseniu   č.   k.   9   P   48/2013-189 z 26. marca 2014 sťažovateľka podala odvolanie.

Ostatným podaním z 23. júna 2014 sťažovateľka okresnému súdu opakovane podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že tento uznesením č. k. 9 P 48/2013-253 z 2.   júla 2014 návrh   sťažovateľky   na nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol.   Proti uzneseniu č. k. 9 P 48/2013-253 z 2. júla 2014 sťažovateľka rovnako podala odvolanie.

6. Sťažovateľka v sťažnosti poukazujúc na viaceré sťažnosti na prieťahy v konaní adresované   predsedovi   okresného   súdu   argumentuje   veľkými   prieťahmi   v konaní a zdôrazňuje, že „... za viac ako rok a pol od podania predmetného návrhu súd vo veci samej vôbec nerozhodol. Za rok a pol bolo iba jedno pojednávanie, čo je príliš málo na tak jednoduchú   vec.“.   S ohľadom   na   uvedené   preto   v   postupe   okresného   súdu   nachádza zbytočné prieťahy v konaní, ktoré považuje za šikanovanie svojej osoby, čo jej spôsobuje stres a má nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav. Je toho názoru, že „... súdne konanie, ktorého   lehota   začala   plynúť   dňom   14.05.2013,   t.   j.   podaním   predmetného   návrhu   na Okresný súd Žilina, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené, naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný právoplatný rozsudok, ani žiadny rozsudok, tak celé súdne konanie trvá viac ako 16 mesiacov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľky.“.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľky...   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   porušené   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/48/2013 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/157/2013 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. zn. 9P/48/2013 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/157/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľke...   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   6000,-   €.   (slovom: šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na jeho účet..., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

13.   Podstatou   sťažnosti   a   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ sťažovateľka napáda tiež porušenie základných práv podľa čl. 46 ústavy, ústavný súd iba v krátkosti   poznamenáva,   že   toto   porušenie   sťažovateľka   explicitne   spája   s prieťahmi v konaní, ktoré upravuje predovšetkým čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

14. V úvode ústavný súd poznamenáva, že konania vedené na Okresnom súde Žilina pod   sp.   zn. 21   P 292/2012,   sp.   zn. 9   P   268/2013,   sp.   zn.   9 P   157/2013,   ako i sp.   zn. 30 P 175/2013   boli spojené   do   konania vedeného   pod   sp.   zn.   9   P   48/2013.   S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažovateľkou namietané prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P 157/2013 posudzoval spoločne s namietanými prieťahmi konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 P 48/2013.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

16.   Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľky,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru   odmieta   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy“   (II. ÚS 109/03),   resp.   ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia   označeného   základného   práva,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03,   II. ÚS 177/04).   Z judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   nie   každý zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).

17.   Vychádzajúc   z doterajšej   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   potrebné poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa   nevyznačoval   takými   výraznými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevyslovil porušenie   základného   práva   zaručeného   týmto   článkom   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).

18.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.

19.   Sťažovateľka   v   súvislosti   s   prebiehajúcim   súdnym   konaním   podala   (najmä listami z 19. marca 2014 a 3. júla 2014) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 9 P 157/2013 a sp. zn. 9 P 48/2013. V odpovediach na sťažnosti predseda okresného súdu v listoch sp. zn. 1 SprS/113/2014 z 15. mája 2014 a sp. zn. 1 SprS 219/2014 zo 16. júla 2014 okrem iného sťažovateľke oznámil, že hoci nie vždy sa konalo v zmysle § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,   avšak   toho   času   sa   koná   priebežne,   a teda   súd   koná   a vykonáva   nevyhnutné procesné úkony.

20. Podľa zistení ústavného súdu napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že s napádaným konaním vedeným na okresnom súde pod sp. zn. 9 P 48/2013 boli postupne spájané – okrem veci sp. zn. 9 P 157/2013 – i ďalšie veci týkajúce sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa a iné (na čas pred/po rozvode, návrhy na vydanie predbežných opatrení). Okresný súd v rámci tohto konania vykonával procesné   úkony   (napr.   ustanovenie   opatrovníka,   zisťovanie   zárobkových   a   majetkových pomerov rodičov, šetrenie rodinných pomerov, opakované rozhodovanie súdov o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, rozhodovanie súdov o ne/oslobodení od platenia súdnych poplatkov, resp. o zastavení konania o jednom zo spojených návrhov). V dôsledku dvoch sťažovateľkou podaných odvolaní sa v súčasnosti – od 12. septembra 2014 vec nachádza na odvolacom súde. Ostatné uskutočnené pojednávanie 22. augusta 2014 bolo z uvedených dôvodov odročené na 28. január 2015.

21.   Na   základe   uvedeného   a   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného pod sp. zn.   9   P   48/2013   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho   a koncentrovanejšieho   konania   zo   strany   okresného   súdu   –   bez významnejších   prieťahov,   a preto   nezakladá   reálnu   možnosť   vyslovenia   porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľku existenčne významnej veci – by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

22. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a aj z toho, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 28. január 2015, vyhodnotil, že v konaní vedenom na okresnom súde   vo   veci   sp.   zn.   9   P   48/2013   (a   teda   i v konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 9 P 157/2013)   zatiaľ   nedošlo   k   takej   intenzite   zásahu   do práva   sťažovateľky,   ktorá   by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

23.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími   návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

24.   Ústavný   súd   v okolnostiach   posudzovanej   veci   v   závere   zdôrazňuje,   že   toto rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom okresného súdu, ako i krajského súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. decembra 2014