znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 75/05-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o., so sídlom Z., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prerokovanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 165/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2005 doručená sťažnosť spoločnosti BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o., so sídlom Z. (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 165/04.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 6. júla 2004 podala na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu. Po uhradení súdneho poplatku (28. júla 2004) vydal okresný   súd   18.   augusta   2004   platobný rozkaz   sp.   zn.   14   ROB   469/04,   ktorý   napadol odporca   27.   septembra   2004   odporom,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka   písomne   vyjadrila 2. decembra 2004.

Podaním   z 28.   januára   2005   sťažovateľka   žiadala   okresný   súd „o   urýchlené vytýčenie termínu pojednávania“.

Sťažovateľka   nepripojila   k sťažnosti   poverenie   na   jej   zastupovanie   advokátom a neuviedla, čoho sa podaním sťažnosti ústavnému súdu domáha (petit návrhu).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka podala 6. júla 2004 okresnému súdu návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu,   ktorý   v zmysle   jej   návrhu   okresný   súd   vydal 18. augusta 2004. Posledným relevantným úkonom v konaní bolo vyjadrenie sťažovateľky 2. decembra 2004 k odporu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že konanie o návrhu sťažovateľky na okresnom súde trvá ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu (7. apríla 2005) 9 mesiacov. Z tejto doby je podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd nečinný od 2. decembra 2004, teda štyri mesiace.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   35/01,   I.   ÚS   42/01, II. ÚS 21/02, III. ÚS 102/02) ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností (najmä celkovej doterajšej dĺžky predmetného konania a charakteru posudzovanej veci) zastáva ústavný súd názor, že prípadné prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie   by   v konečnom   dôsledku   neviedlo   k zisteniu   takých nedostatkov   v postupe   okresného   súdu,   ktoré   by   odôvodňovali   v danej   etape   súdneho konania vyslovenie   porušenia   sťažovateľkou   označených   základných   práv.   Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   spočívajúcu v tom, že   celková   dĺžka   doterajšieho   konania   (9   mesiacov)   spolu   s charakterom   veci a dĺžkou   nečinnosti súdu   (4 mesiace) vylučuje, aby konanie sp.   zn. 11 Cb 165/04 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   skutočnosť,   že   sťažnosť neobsahuje náležitosti požadované ustanoveniami § 20, § 50a a § 53 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005