znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 749/2013-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť O. J., a D. D., zastúpených advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er/1188/1997 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo O. J. a D. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er/1188/1997 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Galanta   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Er/1188/1997 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. O. J. a D. D. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. O. J. a D. D. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 529,64 € (slovom päťstodvadsaťdeväť eur a šesťdesiatštyri centov), ktorú j e   Okresný súd Galanta p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 749/2013-11 z 11. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť O. J. (ďalej aj „sťažovateľ“) a D. D. (ďalej spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er/1188/1997.

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Voči sťažovateľovi O. J. ako aj voči sťažovateľke D. D. prebieha od r. 1997 exekučné konanie... Je faktom, že exekučným titulom podľa   §   41   a   nasl.   Exekučného   poriadku   mal   byť   právoplatný   a vykonateľný   platobný rozkaz Okresného súdu v Galante č. 1 Rob 778/1996 zo dňa 20. 09. 1996...

KS   v   Trnave   (v   uznesení   č.   24   CoE   201/2012   z   14.   05.   2013   vyhodnotil   tento exekučný titul ako:... nemajúci základnú náležitosť materiálnej vykonateľnosti, a to jeho presnú individualizáciu k plneniu. Nemôže byť vykonateľný a nemôže byť podkladom pre nariadenie exekúcie..

Traja zo štyroch (pôvodne) „povinných“... podali námietky voči predmetnej exekúcii, a to podaním z 29. 12. 1997, resp. z 16. 12. 1997. Okresnému súdu... očividne uniklo, že cit. súdny   titul   má   kardinálnu   vadu.   Námietky   údajne   povinných   osôb   uznesením č. Er 1188/1997 z 21. 4. 1998 zamietol. Nemožno obísť fakt, že toto uznesenie obchádzalo problém...

Listom z 28. 06. 1999 predložil... (sťažovateľ v kontexte tejto ústavnej sťažnosti)... exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie... O tomto návrhu... na zastavenie exekúcie z júna 1999 nebolo z pozície OS v Galante rozhodnuté do apríla 2010 ! Viac rokov ostal OS v Galante nečinný i vo vzťahu k ďalším dvom podaniam O. J. a D. D. (z 06. 07. 2009, resp. z 04. 12. 2009). OS v Galante dokonca nekonal ani v otázke procesného nástupníctva, po úmrtí jednej z povinných osôb...»

Sťažovatelia   sú   toho   právneho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Er 1188/1997 porušil právo O. J., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Er 1188/1997 porušil právo D. D., aby sa jej vec prerokoval bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Okresnému súdu v Galante sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Er 1188/1997 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. O. J... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €... ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. D. D... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 16.000,- €... ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd v Galante je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť O. J... a D. D... trovy konania...“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovatelia zdôvodnili tým, že «Viac ako šestnásť rokov žijú sťažovatelia v obavách, v trvalom strese, stratili kredibilitu. Žijú v psychickom napätí, stratili vieru „v spravodlivý súdny proces“ a prevážil u nich pocit sklamania z neprimeranej dĺžky konania.».

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   okresný   súd   v   písomnom   podaní (sp. zn. Spr/1321/2013 zo 7. januára 2014) uviedol chronológiu procesných úkonov vo veci. K samotnej   sťažnosti   sa   vyjadril   tak,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   a   k prieťahom v exekučnom konaní nedošlo.

5. Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedli: „... nedopatrením alebo zámerne nie je spomenutý návrh O. J... aby bola exekúcia zastavená... O tomto návrhu O. J. na zastavenie exekúcie z júna 1999 nebolo z pozície OS v Galante... rozhodnuté do apríla 2010...“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 8 Er/1188/1997 ústavný súd zistil, že (aj) proti sťažovateľom je vedené exekučné konanie oprávneného Credit Clearing Center, a. s. (ďalej len „oprávnený“), proti povinným 1.   O.   J.,   2.   A.   D.,   3.   M.   D.   a   4.   D.   L.   o uspokojenie   pohľadávky   23   235,74   € s príslušenstvom (700 000 Sk s príslušenstvom).

Dňa 13. novembra 1997 podal súdny exekútor JUDr. Peter Juhás, Exekútorsky úrad Levice   (ďalej   len   „súdny   exekútor“)   na   okresnom   súde   žiadosť   sp.   zn.   Ex 375/97/T o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného P., a. s., B., pobočka T. (ďalej len „oprávnený“),   proti   povinným   1.   O.   J.,   2.   A.   D.,   3.   M.   D.   a   4.   D.   L.   o uspokojenie pohľadávky   23   235,74   €   s príslušenstvom   (700   000   Sk   s príslušenstvom)   z   titulu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 Rob 778/96 z 28. septembra 1996, ktorý okresný súd zaevidoval pod sp. zn. 8 Er/1188/97.

Okresný súd následne vykonal vo veci tieto procesné úkony:

- 18. novembra 1997 udelil poverenie č. 5202 súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,

- 4. decembra 1997 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie,

-   16.   decembra   1997   podala   povinná   vo 4.   rade   námietky   proti   upovedomeniu o začatí exekúcie,

- 29. decembra 1997 podal povinný v 2. rade námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie,

- 20. januára 1998 súdny exekútor odstúpil na rozhodnutie okresnému súdu námietky povinných,

- 21. apríla 1998 okresný súd uznesením č. k. 8 Er/1188/97-13 zamietol námietky proti exekúcii,

- 13. júla 1999 sťažovateľ v 1. rade podal návrh na zastavenie exekúcie,

- 3. februára 2000 súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie okresnému súdu,

- 7. marca 2001 súdny exekútor predložil okresnému súdu návrh na schválenie nižšej ceny draženej nehnuteľnosti,

-   15.   augusta   2002   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   Er/1188/97-75   udelil   súhlas so znížením najnižšieho podania pri dražbe nehnuteľnosti v kat. území... o 30 %,

- 23. apríla 2009 sťažovateľ v 1. rade podal návrh na zastavenie exekúcie a súčasne aj na odklad exekúcie,

- 24. apríla 2009 okresný súd požiadal U., a. s., aby sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

- 2. júna 2009 okresný súd požiadal súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní oznámil, kto je vo veci oprávnenou osobou.

- 8. júla 2009 okresný súd dostal vyjadrenie k návrhu sťažovateľa od Credit Clearing Center, a. s., Bratislava,

- 10. júla 2009 okresný súd požiadal právneho zástupcu spoločnosti Credit Clearing Center, a. s., Bratislava, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávky oprávneného,

- 20. júla 2009 sťažovatelia predložili okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie a aj na odklad exekúcie.

-   14.   augusta   2009   súdny   exekútor   oznámil   okresnému   súdu,   že   oprávneným v predmetnej exekučnej veci je spoločnosť Credit Clearing Center, a. s., Bratislava,

- 27. augusta 2009 okresný súd dostal žiadosť, aby z konania na strane oprávneného vystúpila   spoločnosť   U.,   a.   s.,   B.,   a aby   do konania   bola   pripustená   spoločnosť   Credit Clearing Center, a. s., Bratislava,

-   26.   novembra   2009   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov,   aby v lehote 20 dní doručila doklad o započítaní pohľadávok,

- 4. decembra 2009 sa právna zástupkyňa sťažovateľov vyjadrila k výzve okresného súdu z 26. novembra 2006,

- 12. februára 2010 okresný súd vyzval spoločnosť U., a. s., B., aby v lehote 20 dní doručila doklad o započítaní pohľadávok,

-   25.   februára   2010   sťažovateľ   v 2.   rade   predložil   okresnému   súdu   návrh na zastavenie exekúcie,

- 31. marca 2010 okresný súd dostal vyjadrenie spoločnosti Credit Clearing Center, a. s., Bratislava,

- 23. apríla 2010 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby do exekučného konania vstúpil namiesto oprávneného U., a. s., B., nový oprávnený Credit Clearing Center, a. s., Bratislava, a návrh na zastavenie konania zamietol,

-   21.   mája   2010   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. zn. 8 Er/1188/1997-182,

- 30. júna 2010 okresný súd zaslal odvolanie oprávnenej,

- 11. októbra 2011 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľov. Krajský súd prevzal spis 18. apríla 2011 a zaevidoval ho pod sp. zn. 24 CoE/139/2011.

-   16.   januára   2012   krajský   súd   vyzval   účastníkov   exekučného   konania,   aby   sa v lehote 7 dní vyjadrili k veci,

- 6. februára 2012 sťažovatelia sa vyjadrili k veci na základe výzvy krajského súdu,

- 20. februára 2012 povinný v 2. rade podal návrh na odklad exekúcie,

-   23.   februára   2012   okresný   súd   odstúpil   návrh   povinného   v 2.   rade   na   odklad exekúcie krajskému súdu,

-   18.   apríla   2012   okresnému   súdu   bol   vrátený   spis   sp.   zn.   8   Er/1188/97   bez rozhodnutia o odvolaní z dôvodu predčasného predloženia,

-   22.   mája   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   Er/1188/97-236   pripustil,   aby do exekučného konania namiesto pôvodného povinného R. M. vstúpil nový povinný J. M.,

- 26. júla 2012 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov z 21. mája 2010. Krajský súd prevzal spis 2. augusta 2012 a zaevidoval ho pod sp. zn. 24 CoE/201/2012.

- 11. decembra 2012 súdny exekútor predložil okresnému súdu návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie,

- 14. mája 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 24 CoE/201/2012 odmietol odvolanie sťažovateľov a ďalej rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

-   31.   októbra   2013   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   predložila   okresnému   súdu vyúčtovanie trov exekučného konania,

-   14.   januára 2014 okresný   súd   vydal   uznesenie č.   k.   8 Er/1188/97-273,   ktorým exekúciu   vedenú   pred   súdnym   exekútorom   JUDr.   Petrom   Juhásom,   Exekútorsky   úrad, Matuškova 1, Trnava, vedenú pod sp. zn. EX 375/97 vyhlásil za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

11.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je aj   v   exekučnom   konaní (v   rozsahu zákonných oprávnení a povinností súdu, pozn.) zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd   so   žiadosťou   o   jeho rozhodnutie.   Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vychádza   z §   6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Ďalej z § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia (tento stav platí od roku 2005, pozn.).

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje   (i),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (ii)   a   postup   samotného   súdu   (iii). Za súčasť   prvého   kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je exekučné konanie vedené inter alia proti sťažovateľom, ktorého súčasťou   bolo   aj   rozhodovanie   o námietkach   povinných   v exekučnom   konaní,   teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva.

14.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosti,   na   základe ktorých by sťažovatelia prispeli k celkovej dĺžke prebiehajúceho exekučného konania. Práve naopak, sťažovateľ v 1. rade 13. júla 1999 predložil návrh na zastavenie konania, a potom opakovane   23.   apríla   2009,   a tiež   sťažovatelia   20.   júla   2009   a sťažovateľ   v 2.   rade 25. februára 2010 predložili návrh na zastavenie exekučného konania.

15.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovatelia v sťažnosti nekonkretizovali obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   ale   poukázali   na   celkovú   dĺžku konania v trvaní takmer 17 rokov. Úkony okresného súdu v období od 3. februára 2000, keď mu súdny exekútor predložil návrh sťažovateľa v 1. rade na zastavenie exekučného konania, aby rozhodol o ňom, sú poznačené nečinnosťou, neefektívnosťou a nekoncentrovanosťou. Okresný súd od 15. augusta 2002 do 24. apríla 2009 v dĺžke takmer 7 rokov bol absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

16. Okresný súd v tejto súvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi (predovšetkým v súčasnosti aktuálnym § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý   mu ukladá   rozhodnúť o námietkach   proti   exekúcii   najneskôr   do   60 dní od ich doručenia). Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania,   neefektívnosťou   a nesústredenosťou.   Okresný   súd   síce   mechanicky   vykonával jednotlivé administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval.

17.   Ústavný   súd   preto dospel   k   záveru, že doterajším   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er/1188/1997 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania   (viac   ako   16   rokov)   došlo   u sťažovateľov   k   porušeniu   ich   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

18. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

19.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

20.   Aj   keď   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní sp. zn. 8 Er/1188/1997   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale   vzhľadom   na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľov priznať im primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume   každému   po   16 000 €   z   dôvodov pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty, ktorá pretrváva naďalej. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

21.   Vzhľadom   na   doterajšiu   celkovú   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 8 Er/1188/1997, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež výšku požadovanej istiny (čo je v hre) ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € každému zo sťažovateľov   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   §   56   ods.   4   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala 6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 3 úkony z toho dva v roku 2013   a jeden   v roku   2014),   a   to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie sťažnosti 30. októbra 2013 a vyjadrenie podané 10. februára 2014. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) vykonaných v roku 2013 je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon v roku 2013 je teda 130,16 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 65,08 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 72,89 € za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 145,78 € plus 20 % DPH   (advokátka   je   platcom   dane   z   pridanej   hodnoty),   teda   celkovo   predstavuje   sumu 174,78 € za jedného účastníka konania, t. j. za dvoch účastníkov konania 349,56 €. Odmena za jeden právny úkon v roku 2014 z výpočtového základu 804 € je 134 €, znížená o 50 % tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky), čo predstavuje sumu 67 €. Takto stanovená odmena spolu   s   režijným   paušálom   8,04   €   predstavuje   sumu   75,04   €   za   jeden   úkon.   Odmena advokátke za poskytnuté služby v roku 2014 v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 150,08 € plus 20 % DPH   (advokátka   je   platcom   dane   z   pridanej   hodnoty),   čo   celkovo   predstavuje   sumu 180,08 €. Celková odmena za zastupovanie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom predstavuje sumu 529,64 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   vyúčtovanú   odmenu   advokátky   za   úkony „ďalšia   porada   alebo rokovanie   s klientom“   nepriznal,   lebo   nepovažoval   ich   v okolnostiach   konania   pred ústavným súdom za účelné uplatnenie práv sťažovateľov.

23. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014