znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 746/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   práva   podľa   čl.   1   Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľačl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základnýchpráv   Európskej   únie   postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   sp. zn.21 CoE 287/2013   z   28.   januára   2014,   ako   aj   postupom   a uznesením   Okresného   súduBratislava I sp. zn. 4 Er 422/2005 z 24. septembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. o d m i e t a   pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2014doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6ods. 1   a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   a zároveň   aj   práva   podľa   čl.   47Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   postupom   a   uznesenímKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 21 CoE 287/2013 z 28. januára 2014 (ďalej len „krajskýsúd“ a „napadnuté uznesenie krajského súdu“), ako aj postupom a uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I sp. zn. 4 Er 422/2005 z 24. septembra 2012 (ďalej len „okresný súd“a „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom konštatoval,že napadnutým uznesením tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu ňouoznačených základných práv a práv zaručených v ústave, dohovore, dodatkovom protokolea charte, aby ústavný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil okresnémusúdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal primerané finančné zadosťučineniea napokon aj úhradu trov konania. Okrem toho sa domáha, aby ústavný súd vydal dočasnéopatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o spôsobe   konania   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na prerokovanie ktorých   nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručila ajnapadnuté uznesenie tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Predloženie rozhodnutívšeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom podľa § 50 ods. 2 zákonao ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinnýodstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinného   právnehozastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej   rozhodovacej   činnostiústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS   159/2010,   IV. ÚS   213/2010,   IV.   ÚS   134/2010).   Podľa   §   18   ods.   2   zákonač. 586/2003   Z.   z.   o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát jepovinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú nato   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Nad rámec uvedeného ústavný súd vo vzťahu k nedostatkom zákonom predpísanýchnáležitostí   zdôrazňuje,   že   v prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní   sťažovateľky   jeneakceptovateľné, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,nerešpektovala   zákon   o ústavnom   súde   a   predkladala   naďalej   také   sťažnosti,   ktoréneobsahujú základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na túto skutočnosťviackrát   upozornená   (napr.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012,   I. ÚS 284/2012,I. ÚS 321/2012, I. ÚS 283/2012).

Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred   ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014