znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 742/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD.,   vedené pod   sp.   zn. Rvp   2519/2014 až sp.   zn.   Rvp   2520/2014,   sp.   zn.Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn. Rvp 5397/2014 a sp. zn. Rvp 7824/2014 ažsp.   zn.   Rvp   7853/2014   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   právpodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súduv Bratislave sp. zn. 14 NcC 112/2012 z 19. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 2519/2014), sp. zn.9 NcC 113/2012   z 19.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 2520/2014),   sp.   zn.   3   NcC 90/2013z 30. októbra   2013   (sp. zn.   Rvp 3581/2014),   sp. zn.   8 NcC 10/2014   z 31.   januára   2014(sp. zn.   Rvp 4457/2014),   sp. zn.   3 NcC 247/2012   z   22.   októbra   2012   (sp. zn.Rvp 5397/2014),   sp.   zn.   6   NcC 303/2012   z   25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7824/2014),sp. zn.   11 NcC 303/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7825/2014),   sp.   zn.9 NcC 301/2012   z   25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7826/2014),   sp. zn.   6   NcC 305/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7827/2014), sp. zn. 8 NcC 310/2012 z 23. októbra 2012(sp. zn.   Rvp 7828/2014),   sp. zn.   4 NcC 306/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.Rvp 7829/2014), sp. zn. 9 NcC 278/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7830/2014),sp. zn.   2   NcC 296/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7831/2014),   sp.   zn.8 NcC 318/2012   z   23.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7832/2014),   sp. zn.   6 NcC 304/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7833/2014), sp. zn. 2 NcC 261/2012 z 24. októbra 2012(sp. zn.   Rvp7834/2014),   sp. zn.   6 NcC 281/2012   z   25.   októbra   2012   (sp. zn.Rvp 7835/2014), sp. zn. 11 NcC 281/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7836/2014),sp. zn.   4 NcC 279/2012   z 29.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7837/2014),   sp. zn.14 NcC 296/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7838/2014), sp. zn. 11 NcC 285/2012z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7839/2014), sp. zn. 11 NcC 289/2012 z 29. októbra 2012(sp. zn. Rvp 7840/2014), sp. zn. 11 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014 (sp. zn. Rvp 7841/2014),sp. zn. 8 NcC 9/2014 z 31. januára 2014 (sp. zn. Rvp 7842/2014), sp. zn. 14 NcC 8/2014z 10.   februára   2014   (sp. zn.   Rvp 7843/2014),   sp. zn.   8 NcC 24/2014   zo 6.   marca   2014(sp. zn.   Rvp 7844/2014),   sp.   zn.   5   NcC 304/2012   z   26.   októbra   2012   (sp. zn.Rvp 7845/2014), sp. zn. 8 NcC 303/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7846/2014), sp.zn. 8 NcC 311/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7847/2014), sp. zn. 9 NcC 280/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7848/2014), sp. zn. 5 NcC 299/2012 z 26. októbra 2012(sp. zn.   Rvp 7849/2014),   sp. zn.   3 NcC 298/2012   z   29.   októbra   2012   (sp. zn.Rvp 7850/2014),   sp.   zn.   9   NcC 311/2012   z   25.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7851/2014),sp. zn.   5 NcC 294/2012   z 26.   októbra   2012   (sp. zn.   Rvp 7852/2014)   a   sp.   zn.3 NcC 295/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7853/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp2519/2014 až sp. zn. Rvp 2520/2014, sp. zn. Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn.Rvp   5397/2014   a   sp.   zn.   Rvp   7824/2014   až   sp.   zn.   Rvp   7853/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2519/2014.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014,3. apríla 2014, 16. apríla 2014, 12. mája 2014 a 30. júna 2014 doručené sťažnosti obchodnejspoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietanéhoporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 112/2012 z 19. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 113/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 90/2013 z 30. októbra 2013,sp. zn.   8 NcC 10/2014   z 31.   januára   2014,   sp. zn.   3 NcC 247/2012   z   22.   októbra   2012,sp. zn. 6 NcC 303/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 303/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 301/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 305/2012 z 25. októbra 2012,sp. zn. 8 NcC 310/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 306/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 278/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 296/2012 z 26. októbra 2012,sp. zn. 8 NcC 318/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 304/2012 25. októbra 2012,sp. zn. 2 NcC 261/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 281/2012 z 25. októbra 2012,sp. zn. 11 NcC 281/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 279/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 14 NcC 296/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 285/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 11 NcC 289/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 8 NcC 9/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 14 NcC 8/2014 z 10. februára 2014, sp. zn.8 NcC 24/2014   zo 6.   marca   2014,   sp.   zn.   5   NcC 304/2012   z   26.   októbra   2012,   sp. zn.8 NcC 303/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 311/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.9 NcC 280/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 299/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.3 NcC 298/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 311/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn.5 NcC 294/2012 z 26. októbra 2012 a sp. zn. 3 NcC 295/2012 z 22. októbra 2012 (ďalej len„napadnuté uznesenia“).

V nadväznosti na obsiahlu argumentáciu a s poukazom na rozhodovaciu prax takNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, abyústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súduoznačenými v petite jednotlivých sťažností boli porušené jej základné práva podľa čl. 46ods. 1   a   čl. 48   ods. 1   ústavy   a   právo   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   označené   uzneseniakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a zároveň jej priznáprimerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov   konania. Sťažovateľka   súčasnenavrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v súlade   s   citovaným   §   31a   zákonao ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   použiť   na   prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 2519/2014až sp. zn. Rvp 2520/2014, sp. zn. Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn. Rvp5397/2014 a sp. zn. Rvp 7824/2014 až sp. zn. Rvp 7853/2014 týkajúcich sa napadnutýchuznesení   krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú   použila   v stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   už   zaoberalv uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcicho námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedenýchpred   okresnými   súdmi,   v ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákona   č.514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii   a skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným   súdom,   pozn.),   ústavný   súd   dospel k záveru,   že   sťažovateľke   sú   nepochybneznáme   dôvody   odmietnutia   sťažností   v obdobných   prípadoch,   ako   aj   vyslovený   právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutým uzneseniam krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   aj   v prípade   týchto   sťažností.Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s dôvodmi   svojichpredchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   102/2014   z 5.   marca   2014,   sp.   zn.I. ÚS 92/2013   z 13. februára   2013,   sp.   zn.   I. ÚS 293/2013   z 29.   mája   2013,   sp.   zn.III. ÚS 350/2013   z 18.   júla   2013,   sp.   zn.   III. ÚS 534/2013   z 29.   októbra   2013,   sp.   zn.II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobnýchsťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadochnemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazujena už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchtosťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   zároveň   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým„hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v konanípred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s týmistým   účastníkom,   a to   spoločnosťou   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   Tieto   sú   pre   všetkýchzainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tietoskutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,keďže   aj   podľa   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nie   je   nevyhnutné   akopredpoklad   možnosti   obrátiť   sa   na   tento   medzinárodný   súdny   orgán   vyčerpať   právnyprostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobnýchprípadoch ako neefektívny.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú   v konaní   pred   ústavným   súdom   vzhľadom   na   rovnaký   spôsob   ich   vybaveniav predošlom   období   úspešné,   a ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014