SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 742/2014-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 2519/2014 až sp. zn. Rvp 2520/2014, sp. zn.Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn. Rvp 5397/2014 a sp. zn. Rvp 7824/2014 ažsp. zn. Rvp 7853/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných právpodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súduv Bratislave sp. zn. 14 NcC 112/2012 z 19. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 2519/2014), sp. zn.9 NcC 113/2012 z 19. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 2520/2014), sp. zn. 3 NcC 90/2013z 30. októbra 2013 (sp. zn. Rvp 3581/2014), sp. zn. 8 NcC 10/2014 z 31. januára 2014(sp. zn. Rvp 4457/2014), sp. zn. 3 NcC 247/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn.Rvp 5397/2014), sp. zn. 6 NcC 303/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7824/2014),sp. zn. 11 NcC 303/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7825/2014), sp. zn.9 NcC 301/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7826/2014), sp. zn. 6 NcC 305/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7827/2014), sp. zn. 8 NcC 310/2012 z 23. októbra 2012(sp. zn. Rvp 7828/2014), sp. zn. 4 NcC 306/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.Rvp 7829/2014), sp. zn. 9 NcC 278/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7830/2014),sp. zn. 2 NcC 296/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7831/2014), sp. zn.8 NcC 318/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7832/2014), sp. zn. 6 NcC 304/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7833/2014), sp. zn. 2 NcC 261/2012 z 24. októbra 2012(sp. zn. Rvp7834/2014), sp. zn. 6 NcC 281/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn.Rvp 7835/2014), sp. zn. 11 NcC 281/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7836/2014),sp. zn. 4 NcC 279/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7837/2014), sp. zn.14 NcC 296/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7838/2014), sp. zn. 11 NcC 285/2012z 29. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7839/2014), sp. zn. 11 NcC 289/2012 z 29. októbra 2012(sp. zn. Rvp 7840/2014), sp. zn. 11 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014 (sp. zn. Rvp 7841/2014),sp. zn. 8 NcC 9/2014 z 31. januára 2014 (sp. zn. Rvp 7842/2014), sp. zn. 14 NcC 8/2014z 10. februára 2014 (sp. zn. Rvp 7843/2014), sp. zn. 8 NcC 24/2014 zo 6. marca 2014(sp. zn. Rvp 7844/2014), sp. zn. 5 NcC 304/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn.Rvp 7845/2014), sp. zn. 8 NcC 303/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7846/2014), sp.zn. 8 NcC 311/2012 z 23. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7847/2014), sp. zn. 9 NcC 280/2012z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7848/2014), sp. zn. 5 NcC 299/2012 z 26. októbra 2012(sp. zn. Rvp 7849/2014), sp. zn. 3 NcC 298/2012 z 29. októbra 2012 (sp. zn.Rvp 7850/2014), sp. zn. 9 NcC 311/2012 z 25. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7851/2014),sp. zn. 5 NcC 294/2012 z 26. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7852/2014) a sp. zn.3 NcC 295/2012 z 22. októbra 2012 (sp. zn. Rvp 7853/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp2519/2014 až sp. zn. Rvp 2520/2014, sp. zn. Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn.Rvp 5397/2014 a sp. zn. Rvp 7824/2014 až sp. zn. Rvp 7853/2014 s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2519/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t apre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. marca 2014,3. apríla 2014, 16. apríla 2014, 12. mája 2014 a 30. júna 2014 doručené sťažnosti obchodnejspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietanéhoporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajskéhosúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 112/2012 z 19. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 113/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 90/2013 z 30. októbra 2013,sp. zn. 8 NcC 10/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 3 NcC 247/2012 z 22. októbra 2012,sp. zn. 6 NcC 303/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 303/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 301/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 305/2012 z 25. októbra 2012,sp. zn. 8 NcC 310/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 306/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 9 NcC 278/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 296/2012 z 26. októbra 2012,sp. zn. 8 NcC 318/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 304/2012 25. októbra 2012,sp. zn. 2 NcC 261/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 281/2012 z 25. októbra 2012,sp. zn. 11 NcC 281/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 279/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 14 NcC 296/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 285/2012 z 29. októbra 2012,sp. zn. 11 NcC 289/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 33/2014 z 30. apríla 2014,sp. zn. 8 NcC 9/2014 z 31. januára 2014, sp. zn. 14 NcC 8/2014 z 10. februára 2014, sp. zn.8 NcC 24/2014 zo 6. marca 2014, sp. zn. 5 NcC 304/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.8 NcC 303/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 311/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.9 NcC 280/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 299/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.3 NcC 298/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 311/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn.5 NcC 294/2012 z 26. októbra 2012 a sp. zn. 3 NcC 295/2012 z 22. októbra 2012 (ďalej len„napadnuté uznesenia“).
V nadväznosti na obsiahlu argumentáciu a s poukazom na rozhodovaciu prax takNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i ústavného súdu sťažovateľka navrhuje, abyústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súduoznačenými v petite jednotlivých sťažností boli porušené jej základné práva podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uzneseniakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a zároveň jej priznáprimerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Sťažovateľka súčasnenavrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujmehospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začalia skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súdenemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosťv osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohtouznesenia.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 2519/2014až sp. zn. Rvp 2520/2014, sp. zn. Rvp 3581/2014, sp. zn. Rvp 4457/2014, sp. zn. Rvp5397/2014 a sp. zn. Rvp 7824/2014 až sp. zn. Rvp 7853/2014 týkajúcich sa napadnutýchuznesení krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberalv uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcicho námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedenýchpred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č.514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnejargumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverovvšeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovanýchústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnejargumentácie sťažovateľky k napadnutým uzneseniam krajského súdu sa táto nemení, nie jepotrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností.Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojichpredchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 102/2014 z 5. marca 2014, sp. zn.I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn.II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobnýchsťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadochnemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazujena už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchtosťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konanípred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s týmistým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkýchzainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tietoskutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné akopredpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právnyprostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobnýchprípadoch ako neefektívny.
V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmtospôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, ženebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybaveniav predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitnéhobráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jehozásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získaniemateriálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a jeto porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014