znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 740/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   110   sťažností   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   vo   vecinamietaného porušenia základného práva na zachovanie dobrej povesti a na ochranu menazaručeného v čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetokzaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranuzaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   spravodlivésúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislavesp. zn. E 1249965713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19587/2013), sp. zn. E 1249969113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19588/2013), sp. zn. E 1249974113 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19589/2013), sp. zn. E 1249973813 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19590/2013), sp. zn.E 1249973913   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19591/2013),   sp.   zn.   E   1249974213z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19592/2013), sp. zn. E 1249971313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19593/2013), sp. zn. E 1249971113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19594/2013), sp. zn.E 1249950613   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19595/2013),   sp.   zn.   E   1249969413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19596/2013), sp. zn. E 1249956813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19597/2013), sp. zn. E 1249917613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19598/2013), sp. zn.E 1249933713   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19599/2013),   sp.   zn.   E   1249936113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19600/2013), sp. zn. E 1249871013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19601/2013), sp. zn. E 1249867513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19602/2013), sp. zn.E 1249867313   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19603/2013),   sp.   zn.   E   1249950713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19604/2013), sp. zn. E 1249950813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19605/2013), sp. zn. E 1249944013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19606/2013), sp. zn.E 1249942113   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19607/2013),   sp.   zn.   E   1249941913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19608/2013), sp. zn. E 1249916613 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19609/2013), sp. zn. E 1249918113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19610/2013), sp. zn.E 1249916813   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp19611/2013),   sp.   zn.   E   1249872013z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19612/2013), sp. zn. E 1249871213 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19613/2013), sp. zn. E 1249861213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19614/2013), sp. zn.E 1249879613   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19615/2013),   sp.   zn.   E   1249936913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19616/2013), sp. zn. E 1249918013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19617/2013),   sp.   zn.   E 1249910613   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp19618/2013),   sp.   zn.E 1249910813   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp19619/2013),   sp.   zn.   E   1249911013z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19620/2013), sp. zn. E 1249915513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19621/2013), sp. zn. E 1249920013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19622/2013), sp. zn.E 1249951113   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp19623/2013),   sp.   zn.   E   1249917513z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19624/2013), sp. zn. E 1249905613 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19625/2013), sp. zn. E 1249879713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19626/2013), sp. zn.E 1249938013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19627/2013 a sp. zn. Rvp 19647/2013), sp. zn.E 1249977013   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp19628/2013),   sp.   zn.   E   1249938113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19629/2013), sp. zn. E 1249941013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19630/2013), sp. zn. E 1249937513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19631/2013), sp. zn.E 1249960713   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19632/2013),   sp.   zn.   E   1249917713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19633/2013), sp. zn. E 1249941513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19634/2013), sp. zn. E 3249998913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19635/2013), sp. zn.E 1249906613   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19636/2013),   sp.   zn.   E   1249884413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19637/2013), sp. zn. E 1249918313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19638/2013), sp. zn. E 1249910413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19639/2013), sp. zn.E 1249905513   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19640/2013),   sp.   zn.   E   1249933813z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19641/2013), sp. zn. E 1249966513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19642/2013), sp. zn. E 1249918913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19643/2013), sp. zn.E 1249890713   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19644/2013),   sp.   zn.   E   1249890513z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19645/2013), sp. zn. E 1249960513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19646/2013), sp. zn. E 1249916013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19648/2013), sp. zn.E 1249918413   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19649/2013),   sp.   zn.   E   1249944213z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19650/2013), sp. zn. E 1249944513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19651/2013), sp. zn. E 1249941613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19652/2013), sp. zn.E 1249941413   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19653/2013),   sp.   zn.   E   1249920113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19654/2013), sp. zn. E 1249881313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19655/2013), sp. zn. E 1249890413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19656/2013), sp. zn.E 1249884313   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19657/2013),   sp.   zn.   E   1249890313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19658/2013), sp. zn. E 1249944313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19659/2013), sp. zn. E 1249936613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19660/2013), sp. zn.E 1249944413   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19661/2013),   sp.   zn.   E   1249896313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19662/2013), sp. zn. E 1249896213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19663/2013), sp. zn. E 1249918713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19664/2013), sp. zn.E 1249880113   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19665/2013),   sp.   zn.   E   1249863113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19666/2013), sp. zn. E 1249863013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19667/2013), sp. zn. E 1249862913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19668/2013), sp. zn.E 1249862413   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19669/2013),   sp.   zn.   E   1249862313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19670/2013), sp. zn. E 1249861813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19671/2013), sp. zn. E 1249918613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19672/2013), sp. zn.E 1249918513   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19673/2013),   sp.   zn.   E   1249956913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19674/2013), sp. zn. E 1249974013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19675/2013), sp. zn. E 1249960313 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19676/2013), sp. zn.E 1549943313   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19677/2013),   sp.   zn.   E   1249906813z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19678/2013), sp. zn. E 1249920213 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19679/2013), sp. zn. E 1249919413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19680/2013), sp. zn.E 1249970513   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19681/2013),   sp.   zn.   E   1249954913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19682/2013), sp. zn. E 1249970813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19683/2013), sp. zn. E 1249971013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19684/2013), sp. zn.E 1249969213   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19685/2013),   sp.   zn.   E   1249954713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19686/2013), sp. zn. E 1549943113 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19687/2013), sp. zn. E 1549943213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19688/2013), sp. zn.E 1249960213   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19689/2013),   sp.   zn.   E   1249956413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19690/2013), sp. zn. E 1249975813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19691/2013), sp. zn. E 1249970613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19692/2013), sp. zn.E 1249884213   z   10.   júla   2013   (sp.   zn.   Rvp   19693/2013),   sp.   zn.   E   1249881613z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19694/2013), sp. zn. E 1249881413 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19695/2013) a sp. zn. E 1249906713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19696/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. 1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedenépod sp. zn. Rvp 19587/2013,   sp.   zn.   Rvp   19588/2013,   sp.   zn.   Rvp   19589/2013,(sp. zn. Rvp 19590/2013),   sp.   zn.   Rvp   19591/2013,   sp.   zn.   Rvp   19592/2013,sp. zn. Rvp 19593/2013,   sp.   zn.   Rvp   19594/2013,   sp.   zn.   Rvp   19595/2013,sp. zn. Rvp 19596/2013,   sp.   zn.   Rvp   19597/2013,   sp.   zn.   Rvp   19598/2013,sp. zn. Rvp 19599/2013,   sp.   zn.   Rvp   19600/2013,   sp.   zn.   Rvp   19601/2013,sp. zn. Rvp 19602/2013,   sp.   zn.   Rvp   19603/2013,   sp.   zn.   Rvp   19604/2013,sp. zn. Rvp 19605/2013,   sp.   zn.   Rvp   19606/2013,   sp.   zn.   Rvp   19607/2013,sp. zn. Rvp 19608/2013,   sp.   zn.   Rvp   19609/2013,   sp.   zn.   Rvp   19610/2013,sp. zn. Rvp 19611/2013,   sp.   zn.   Rvp   19612/2013,   sp.   zn.   Rvp   19613/2013,sp. zn. Rvp 19614/2013,   sp.   zn.   Rvp   19615/2013,   sp.   zn.   Rvp   19616/2013,sp. zn. Rvp 19617/2013,   sp.   zn.   Rvp   19618/2013,   sp.   zn.   Rvp   19619/2013,sp. zn. Rvp 19620/2013,   sp.   zn.   Rvp   19621/2013,   sp.   zn.   Rvp   19622/2013,sp. zn. Rvp 19623/2013,   sp.   zn.   Rvp   19624/2013,   sp.   zn.   Rvp   19625/2013,sp. zn. Rvp19626/2013,   sp.   zn.   Rvp   19627/2013,   sp.   zn.   Rvp   19628/2013,sp. zn. Rvp 19629/2013,   sp.   zn.   Rvp   19630/2013,   sp.   zn.   Rvp   19631/2013,sp. zn. Rvp 19632/2013,   sp.   zn.   Rvp   19633/2013,   sp.   zn.   Rvp   19634/2013,sp. zn. Rvp 19635/2013,   sp.   zn.   Rvp   19636/2013,   sp.   zn.   Rvp   19637/2013,sp. zn. Rvp 19638/2013,   sp.   zn.   Rvp   19639/2013,   sp.   zn.   Rvp   19640/2013,sp. zn. Rvp 19641/2013,   sp.   zn.   Rvp   19642/2013,   sp.   zn.   Rvp   19643/2013,sp. zn. Rvp 19644/2013,   sp.   zn.   Rvp   19645/2013,   sp.   zn.   Rvp   19646/2013,sp. zn. Rvp 19647/2013,   sp.   zn.   Rvp   19648/2013,   sp.   zn.   Rvp   19649/2013,sp. zn. Rvp 19650/2013,   sp.   zn.   Rvp   19651/2013,   sp.   zn.   Rvp   19652/2013,sp. zn. Rvp 19653/2013,   sp.   zn.   Rvp   19654/2013,   sp.   zn.   Rvp   19655/2013,sp. zn. Rvp 19656/2013,   sp.   zn.   Rvp   19657/2013,   sp.   zn.   Rvp   19658/2013,sp. zn. Rvp 19659/2013,   sp.   zn.   Rvp   19660/2013,   sp.   zn.   Rvp   19661/2013,sp. zn. Rvp 19662/2013,   sp.   zn.   Rvp   19663/2013,   sp.   zn.   Rvp   19664/2013,sp. zn. Rvp 19665/2013,   sp.   zn.   Rvp   19666/2013,   sp.   zn.   Rvp   19667/2013,sp. zn. Rvp 19668/2013,   sp.   zn.   Rvp   19669/2013,   sp.   zn.   Rvp   19670/2013,sp. zn. Rvp 19671/2013,   sp.   zn.   Rvp   19672/2013,   sp.   zn.   Rvp   19673/2013,sp. zn. Rvp 19674/2013,   sp.   zn.   Rvp   19675/2013,   sp.   zn.   Rvp   19676/2013,sp. zn. Rvp 19677/2013,   sp.   zn.   Rvp   19678/2013,   sp.   zn.   Rvp   19679/2013,sp. zn. Rvp 19680/2013,   sp.   zn.   Rvp   19681/2013,   sp.   zn.   Rvp   19682/2013,sp. zn. Rvp 19683/2013,   sp.   zn.   Rvp   19684/2013,   sp.   zn.   Rvp   19685/2013,sp. zn. Rvp 19686/2013,   sp.   zn.   Rvp   19687/2013,   sp.   zn.   Rvp   19688/2013,sp. zn. Rvp 19689/2013,   sp.   zn.   Rvp   19690/2013,   sp.   zn.   Rvp   19691/2013,sp. zn. Rvp 19692/2013,   sp.   zn.   Rvp   19693/2013,   sp.   zn.   Rvp   19694/2013,sp. zn. Rvp 19695/2013) a sp. zn. Rvp 19696/2013 s p á j a   na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 19587/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. augusta 2013doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana zachovanie dobrej   povesti   a   na   ochranu   mena   zaručeného   v   čl.   19   ods.   1   ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   „ústava“),   základného   práva   vlastniť   majetok   zaručenéhov čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1ústavy,   práva   na   spravodlivé   súdne konanie zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranumajetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami   Krajského   súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto uznesenia.

Z obsahu sťažností vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Bratislava II(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka proti odporkyni – Slovenskej republike domáhalapodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhrady škody, ktorá jejmala byť spôsobená práve postupom a rozhodovaním okresného súdu. Sťažovateľka v týchtožalobách   uviedla,   že   všetkých   sudcov   okresného   súdu   považuje   pre ich   pomer   k vecia k účastníkom   konania   za   zaujatých,   preto   žiadala,   aby „... v zmysle ust.   § 12   OSP... nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému   súdu,   pretože sudcovia   miestne a vecne príslušného   okresného   súdu   sú   vylúčení z prejednávania   a   rozhodovania   veci   vzhľadom   na   ich   pomer   k veci   a   k   účastníkom konania“.

Uvedené konštatovania sťažovateľky okresný súd vyhodnotil ako námietku zaujatostivoči sudcom okresného súdu a za jej podanie uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok, s čím sa sťažovateľka nestotožnila a v ďalšej časti sťažností rozsiahlo argumentuje,prečo ňou v žalobách uvedené skutočnosti nebolo možné považovať za uplatnenie námietkyzaujatosti   v zmysle ustanovení   §   15a   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),a teda   že okresný   súd   pochybil,   ak   jej   uložil   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatok,pretože „Nešlo   o   spoplatniteľnú   námietku   zaujatosti“,   pričom   touto   argumentáciousťažovateľka odôvodnila aj svoje odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu ukladajúcimjej zaplatiť súdny poplatok za námietky zaujatosti, avšak tieto rozhodnutia sťažovateľkaaktuálnymi sťažnosťami nenapáda.

Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľka napáda rozhodnutia krajskéhosúdu   vydanými   vo   vykonávacích   konaniach   začatých   pre   účely   núteného   vymoženiasúdnych poplatkov za námietky zaujatosti, ktoré jej boli právoplatné uložené už uvedenýmirozhodnutiami okresného súdu (nútený výkon rozhodnutí) a ktoré sťažovateľka dobrovoľnenezaplatila.   V   relevantnej   časti   odôvodnenia   sťažovateľka   vyjadrila   svoje presvedčenie,že v súvislosti s vydaním týmito ústavnými sťažnosťami napádaných rozhodnutí krajskéhosúdu o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (krajský súd –justičná pokladnica) odpísaním z účtov povinného – sťažovateľky, došlo k zásahu do ňouoznačených   základných   práv,   a   to   z   dôvodu,   že krajský   súd   týmito   rozhodnutiamizablokoval   jej   finančné   prostriedky   vo   väčšom   rozsahu,   ako   bolo   nevyhnutné,pretože krajský súd tú istú vymáhanú sumu z jednej a tej istej pohľadávky zablokovalvo viacerých bankách na viacerých účtoch sťažovateľky, čím došlo k blokácii finančnejsumy niekoľkonásobne prevyšujúcej hodnotu pohľadávky oprávneného (krajského súdu –justičnej pokladnice). S touto okolnosťou sťažovateľka spája zásah do jej práva na pokojnéužívanie majetku, pretože účel exekúcie sa dal dosiahnuť zablokovaním jedného jej účtuv jednej   banke.   Týmto   zároveň   podľa   presvedčenia   sťažovateľky   bolo   dotknuté   aj   jejzákladné právo na dobrú povesť v očiach bánk.

Podľa   názoru   sťažovateľky   výklad   §   305   OSP   urobený   všeobecným   súdomje neudržateľný,   pretože vedie k „absurdnému   a   zákonodarcom   určite nezamýšľanému a predovšetkým   protiústavnému   následku.   Blokácia   všetkých   a akýchkoľvek   bankových účtov sťažovateľa s cieľom vymoženia sumy 66,- EUR nie je v okolnostiach daného prípadu proporcionálna   k   základnému   právu   vlastniť   majetok   a   právu   na   pokojné užívanie majetku.“.   Rovnako   je sťažovateľka   presvedčená,   že „Súdom   nariadený   výkon rozhodnutia,   kedy   všetky   banky   majú   povinnosť   vykonať   úhradu   justičnej pohľadávky z akéhokoľvek účtu   vedeného   v   banke pre sťažovateľa   a   to   opakovane a viacnásobne, je neprípustný.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostína ďalšie konanie nálezom   rozhodol,   že krajský   súd   označenými   rozhodnutiami   porušilzákladné práva sťažovateľky zaručené v čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, akoaj   práva   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a čl.   1   dodatkového   protokolu.   Zároveňsťažovateľka   navrhla   napadnuté   rozhodnutia   krajského   súdu   zrušiť,   veci   mu   vrátiťna ďalšie konanie, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konaniapred ústavným súdom.

Takisto   sťažovateľka   žiadala   vydať   dočasné   opatrenia,   ktorými   by   ústavný   súdrozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí krajského súdu.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdompod sp. zn. Rvp 19587/2013, sp. zn. Rvp 19588/2013, sp. zn. Rvp 19589/2013, (sp. zn.Rvp 19590/2013),   sp.   zn.   Rvp   19591/2013,   sp.   zn.   Rvp   19592/2013,   sp.   zn.Rvp 19593/2013, sp. zn. Rvp 19594/2013, sp. zn. Rvp 19595/2013, sp. zn. Rvp 19596/2013,sp.   zn.   Rvp   19597/2013,   sp.   zn.   Rvp   19598/2013,   sp.   zn.   Rvp   19599/2013,   sp.   zn.Rvp 19600/2013, sp. zn. Rvp 19601/2013, sp. zn. Rvp 19602/2013, sp. zn. Rvp 19603/2013,sp.   zn.   Rvp   19604/2013,   sp.   zn.   Rvp   19605/2013,   sp.   zn.   Rvp   19606/2013,   sp.   zn.Rvp 19607/2013, sp. zn. Rvp19608/2013, sp. zn. Rvp19609/2013, sp. zn. Rvp 19610/2013,sp.   zn.   Rvp19611/2013,   sp.   zn.   Rvp   19612/2013,   sp.   zn.   Rvp19613/2013,   sp.   zn.Rvp 19614/2013, sp. zn. Rvp 19615/2013, sp. zn. Rvp19616/2013, sp. zn. Rvp 19617/2013,sp.   zn.   Rvp19618/2013,   sp.   zn.   Rvp19619/2013,   sp.   zn.   Rvp19620/2013,   sp.   zn.Rvp 19621/2013, sp. zn. Rvp19622/2013, sp. zn. Rvp19623/2013, sp. zn. Rvp 19624/2013,sp.   zn.   Rvp   19625/2013,   sp.   zn.   Rvp19626/2013,   sp.   zn.   Rvp   19627/2013,   sp.   zn.Rvp19628/2013, sp. zn. Rvp 19629/2013, sp. zn. Rvp 19630/2013, sp. zn. Rvp 19631/2013,sp.   zn.   Rvp   19632/2013,   sp.   zn.   Rvp19633/2013,   sp.   zn.   Rvp   19634/2013,   sp.   zn.Rvp 19635/2013, sp. zn. Rvp 19636/2013, sp. zn. Rvp 19637/2013, sp. zn. Rvp 19638/2013,sp.   zn.   Rvp   19639/2013,   sp.   zn.   Rvp   19640/2013,   sp.   zn.   Rvp   19641/2013,   sp.   zn.Rvp 19642/2013, sp. zn. Rvp 19643/2013, sp. zn. Rvp 19644/2013, sp. zn. Rvp19645/2013,sp.   zn.   Rvp19646/2013,   sp.   zn.   Rvp   19647/2013,   sp.   zn.   Rvp   19648/2013,   sp.   zn.Rvp 19649/2013, sp. zn. Rvp 19650/2013, sp. zn. Rvp 19651/2013, sp. zn. Rvp 19652/2013,sp.   zn.   Rvp   19653/2013,   sp.   zn.   Rvp   19654/2013,   sp.   zn.   Rvp   19655/2013,   sp.   zn.Rvp19656/2013, sp. zn. Rvp 19657/2013, sp. zn. Rvp 19658/2013, sp. zn. Rvp19659/2013,sp.   zn.   Rvp19660/2013,   sp.   zn.   Rvp   19661/2013,   sp.   zn.   Rvp   19662/2013,   sp.   zn.Rvp 19663/2013, sp. zn. Rvp 19664/2013, sp. zn. Rvp 19665/2013, sp. zn. Rvp 19666/2013,sp.   zn.   Rvp   19667/2013,   sp.   zn.   Rvp   19668/2013,   sp.   zn.   Rvp   19669/2013,   sp.   zn.Rvp 19670/2013, sp. zn. Rvp 19671/2013, sp. zn. Rvp 19672/2013, sp. zn. Rvp 19673/2013,sp.   zn.   Rvp   19674/2013,   sp.   zn.   Rvp   19675/2013,   sp.   zn.   Rvp   19676/2013,   sp.   zn.Rvp 19677/2013, sp. zn. Rvp 19678/2013, sp. zn. Rvp 19679/2013, sp. zn. Rvp 19680/2013,sp.   zn.   Rvp   19681/2013,   sp.   zn.   Rvp   19682/2013,   sp.   zn.   Rvp   19683/2013,   sp.   zn.Rvp 19684/2013, sp. zn. Rvp 19685/2013, sp. zn. Rvp 19686/2013, sp. zn. Rvp 19687/2013,sp.   zn.   Rvp   19688/2013,   sp.   zn.   Rvp   19689/2013,   sp.   zn.   Rvp   19690/2013,   sp.   zn.Rvp 19691/2013, sp. zn. Rvp 19692/2013, sp. zn. Rvp 19693/2013, sp. zn. Rvp 19694/2013,sp. zn. Rvp 19695/2013) a sp. zn. Rvp 19696/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú   súvislosť   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,   ako   ajkrajského   súdu,   proti   ktorému   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   aplikujúccitované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania,tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata   argumentácie   sťažovateľky   spočíva   v jej   tvrdení,   že   k porušeniu   jejzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru malo dôjsť v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu z dôvodu, žena základe týchto uznesení došlo k „zablokovaniu tej istej sumy vo viacerých bankách a na viacerých   účtoch   sťažovateľky“,   a to   aj   napriek   tomu,   že   nebola   splnená   požiadavkanevyhnutnosti zásahu do práva na pokojné užívanie majetku, pretože účel exekúcie sa podľasťažovateľky   dal   dosiahnuť   zablokovaním   iba   jedného   jej   účtu   v   jednej   banke,   čo   mávyplývať   aj   z   dikcie   §   305   až   §   307   OSP,   ako   aj   z   nálezu   ústavného   súdusp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 (bod A). Podľa sťažovateľky sa „... blokovanie účtov nedeje   v   súlade   so   zákonom   je   zároveň   aj   neoprávneným   zásahom   do   dobrej   povesti právnickej osoby v očiach bánk, u ktorých má vedené blokované účty. Existuje teda aj zásah do   práva   na   ochranu   dobrej   povesti   podľa   článku   19   ods.   1   Ústavy   SR.“,   ako   ajk neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky, ktorej bol zamedzený prístupk jej majetku v miere presahujúcej nevyhnutnosť (bod B).

A. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s označenými článkami ústavy a dohovoru sťažovateľka predovšetkýmnamieta,   že   krajský   súd   konal   v   rozpore   so   zákonom,   keď „...   rozhodol   o   blokácii prostriedkov na siedmich bankových účtoch...“, keďže zo znenia § 305 až 307 OSP vyplýva,že „... zablokovať možno len jeden účet v jednej banke...“.

Predmetom   konaní   v preskúmavaných   veciach   bolo   nútené   vymáhanie   súdnehopoplatku, ktorý je v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhanísúdnych   pohľadávok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdnychpohľadávkach“)   súdnou   pohľadávkou   z   rozhodovacej   činnosti   a   inej   činnosti   súdov,pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Podľa § 4 ods. 3 zákonao súdnych   pohľadávkach   výkonným   orgánom   príslušným   na   vymáhanie   súdnychpohľadávok pre celé územie Slovenskej republiky je justičná pokladnica pri krajskom súde(ďalej len „justičná pokladnica“), pričom podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych pohľadávkachvymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci. V súlade s § 14ods.   1   zákona   o   súdnych   pohľadávkach   na   výkon   rozhodnutia   zrážkami   zo   mzdya prikázaním pohľadávky sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   303   ods.   1   OSP   výkon   rozhodnutia   prikázaním   pohľadávky   z   účtuv tuzemskej banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním   z účtudo výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.

Podľa   §   305   OSP   na   návrh   oprávneného   súd   rozhodne   o   nariadení   výkonurozhodnutia uznesením, v ktorom prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, abypo tom, čo sa jej doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcupohľadávke   s   príslušenstvom   z   účtu   povinného   až   do   vymoženia   pohľadávky   alebodo zastavenia   výkonu   rozhodnutia,   ak   súd   neurčí   inak,   a   uhradila   ju   po   právoplatnostiuznesenia   oprávnenému   a súčasne   zakáže   povinnému,   aby   po   tom,   čo   sa   mu   doručínariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnejpohľadávky a jej príslušenstva.

V   súlade   s   §   306   OSP   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   sa   doručí   oprávnenému,povinnému a banke alebo pobočke zahraničnej banky; banke alebo pobočke zahraničnejbanky sa doručí do vlastných rúk.

Podľa § 307 ods. 1 a 2 OSP o tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudloprávoplatnosť, súd upovedomí banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomeniesúd doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk. Banka alebo pobočkazahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jehoveci   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   rozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normymajúcej   základ   v   platnom   právnom   poriadku   Slovenskej   republiky   alebo   takýchmedzinárodných   zmluvách,   ktoré   Slovenská   republika   ratifikovala   a   boli   vyhlásenéspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho vecivykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitieústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02,III. ÚS 63/06).

Ústavný   súd   konštatuje,   že orgánom   verejnej moci   a predovšetkým všeobecnýmsúdom   nemožno   tolerovať   pri   interpretácii   zákonných   ustanovení   prílišný   formalistickýpostup, ktorý vedie v konečnom dôsledku k zjavnej nespravodlivosti, a teda ku kolíziis materiálnym   chápaním   ochrany   ústavnosti.   Všeobecný   súd   nie   je   absolútne   viazanýdoslovným znením zákona, ale môže sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona,história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorýnie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základnýchprincípoch právneho štátu.

Sťažnosťami   napadnutými   uzneseniami   krajský   súd   nariadil   výkon   právoplatnýchrozhodnutí o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške v každomprípade   66   €   a to   prikázaním   pohľadávky   oprávneného   –   krajského   súdu,   justičnejpokladnice   odpísaním   z účtov   povinnej   sťažovateľky   (v   siedmich   presne   označenýchpeňažných   ústavoch   a bankách)   a   zároveň   krajský   súd   prikázal   peňažným   ústavoma bankám   povinnej,   aby   po   doručení   napadnutých   uznesení   sumu   zodpovedajúcupohľadávke   oprávneného   zablokovali   a   túto   uhradili   po   právoplatnosti   napadnutýchuznesení na účet štátnej pokladnice, pričom napokon súčasne sťažovateľke zakázal, abypo doručení napadnutých uznesení nakladala s prostriedkami na účte v peňažných ústavocha bankách do výšky pohľadávky a jej príslušenstva.

Keďže   sťažovateľka   sa   v sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   argumentačnedovoláva rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 v tom zmysle,že „... kritériom a zároveň hranicou pre rozsah blokačnej povinnosti účtov povinného je predovšetkým celková výška pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva... “, ústavný súdv tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   v označenom   náleze   vyslovil,   že   účelom   zakotveniapráva   oprávneného,   resp.   jemu   zodpovedajúcej   povinnosti   banky   zablokovať   účtypovinného na základe príkazu na začatie exekúcie, je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiťsumy   na   účtoch   povinného   v   takej   výške,   aby   následný   výkon   exekúcie   na   podkladeexekučného príkazu bol čo najefektívnejší. Ústavný súd sa v označenom náleze priklonilk extenzívnemu   výkladu   príslušného   ustanovenia   Exekučného   poriadku,   podľa   ktoréhoak príkaz   na   začatie   exekúcie   prikázaním   pohľadávky   z   účtu   v   banke   sa   vzťahuje   ajna sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatieexekúcie,   uvedené   ustanovenie   sa   týka   nielen   tých   účtov,   ktoré   boli   zriadené,   resp.existovali v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie, ale aj na účty, ktoré boli zriadenév období medzi doručením príkazu na začatie exekúcie a exekučným príkazom.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   časová   neobmedzenosť   pôsobenia   exekúcie   podľapríslušného zákonného ustanovenia zodpovedá jeho zmyslu a účelu, ktorým je ochranavýkonu judikovaného práva veriteľa v tom smere, aby bol reálne ochránený pred takýmidispozíciami dlžníka, ktorými by uspokojenie pohľadávky veriteľa z dlžníkových účtov bolozmarené, preto bolo nevyhnutné § 98 Exekučného poriadku analogicky uplatňovať aj nanovozriadené účty povinného v čase po doručení príkazu na začatie exekúcie s cieľomnaplniť zámer a účel citovaného zákonného ustanovenia.

V súlade s dosiaľ uvedeným ústavný súd zastáva názor, že práve sťažovateľkouproklamovaný doslovný gramatický výklad predovšetkým § 305 OSP nezodpovedá zmyslua   účelu   označeného   ustanovenia,   ktorým   je   aj   v   tomto   prípade   ochrana   výkonujudikovaného   práva   oprávneného,   v   súlade   s   ktorou   je   nevyhnutné   predbežne,   rýchloa účinne   zabezpečiť   sumy   na   účtoch   povinného   v   takej   výške,   aby   následný   výkonrozhodnutia prikázaním pohľadávky bol čo najefektívnejší.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, ktorá s odkazom na názor ústavného súduvyjadrený v náleze sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 podotýka, že kritériom a zároveňhranicou pre rozsah blokačnej povinnosti účtov povinného je predovšetkým celková výškapohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, žepredmetom   preskúmania   v   rámci   tohto   konania   pred   ústavným   súdom   je   celkom   109napadnutých   uznesení   krajského   súdu   (jedno   identické   uznesenie   krajského   súdu   jenapádané   dvakrát,   pozn.)   o   nariadení   výkonu   rozhodnutia   prikázaním   pohľadávkyoprávneného v sume po 66 €, pričom o ďalších 106 identických sťažnostiach sťažovateľkyústavný súd konal v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 353/2014, takže celková výškapohľadávky   oprávneného   voči   povinnej   sťažovateľke   vypočítateľná   zo   všetkých   týchtopred ústavným súdom napádaných uznesení predstavuje sumu 14 190 € (bez príslušenstva)a je teda v okolnostiach namietaných prípadov tým faktorom, ktorý determinuje a zároveňospravedlňuje zabezpečenie peňažných prostriedkov formou blokácie sumy zodpovedajúcejjednotlivej pohľadávke 66 € a jej príslušenstva na viacerých účtoch a vo viacerých bankácha   peňažných   ústavoch   povinnej   sťažovateľky.   Uplatnenie   príliš   formalistického   výkladu§ 305 OSP a blokácia jedného účtu v jednej banke by v okolnostiach namietaných prípadovmohli viesť k pozbaveniu možnosti oprávneného domáhať sa úspešne uspokojenia svojichpohľadávok v rozsahu vyplývajúcom z exekučných titulov.

Navyše, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že justičná pokladnica v súlade s § 5zákona   o   súdnych   pohľadávkach   hromadnou   výzvou,   ktorú   si   sťažovateľka   prevzala30. apríla   2013,   vyzvala   sťažovateľku   na   dobrovoľné   plnenie,   táto   však   na   výzvunereagovala a súdne pohľadávky nezaplatila, v dôsledku čoho bol následne nariadený výkonrozhodnutí   prikázaním   pohľadávky.   Samotná   sťažovateľka   sa   teda   svojím   vlastnýmsprávaním pričinila o blokáciu finančných prostriedkov na svojich účtoch v peňažnýchústavoch a bankách.

Pokiaľ sťažovateľka namieta, že „Núteným a opakovaným zrazením sumy 66,- EUR zo všetkých a akýchkoľvek bankových účtov sťažovateľa pred rozhodnutím o náhrade škody a nemajetkovej ujmy dôjde k vzniku ďalšej škody“, ústavný súd dodáva, že v dôsledkuvydania napádaných uznesení krajského súdu, ktorými bol nariadený výkon rozhodnutí(exekučných titulov), v skutočnosti nedošlo k zrazeniu sumy pohľadávky z viacerých účtovvo viacerých bankách a peňažných ústavoch povinnej sťažovateľky, tak ako to sama tvrdí,pretože v súlade s § 307 ods. 1 a 2 OSP k samotnému zrazeniu príslušnej sumy pohľadávkyoprávneného z účtu povinného dochádza až potom, ako krajský súd doručí príslušnej bankealebo   peňažnému   ústavu   upovedomenie   o tom,   že   uznesenie   o   nariadení   výkonurozhodnutia   nadobudlo   právoplatnosť,   pričom   banka   alebo   peňažný   ústav   až   následnevyplatí pohľadávku z účtu povinného. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súddoručoval upovedomenie o nadobudnutí právoplatnosti napadnutých uznesení krajskéhosúdu   o nariadení   výkonu   rozhodnutia   len   jednej   z   bánk   povinnej   sťažovateľky,   ktoránásledne poukázala vymáhané pohľadávky z účtu sťažovateľky, na základe čoho krajský súdnásledne vo vzťahu k ostatným peňažným ústavom a bankám uvedeným v napadnutýchuzneseniach výkony rozhodnutí zastavil v súlade s § 268 ods. 1 písm. d) OSP. Ku vznikuškody teda týmto spôsobom vo vzťahu k sťažovateľke nedošlo.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnostídospel k záveru, že sú zjavne neopodstatnené, a preto ich z tohto dôvodu odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   už   uvedeného   ústavný   súd   v   súvislosti   s   námietkami   sťažovateľkytýkajúcimi sa „nezákonnosti kreácie justičnej pohľadávky“ v prípadoch, kde odvolací súdv konaní o jej odvolaniach proti exekučnému titulu uznal jej argumenty a „preto malo(i) byť uznesenie(a) o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zrušené...“, že tieto argumenty boli,resp.   mali   byť   predmetom   prieskumu   zo   strany   ústavného   súdu   na   základe   sťažnostípodaných   proti   uzneseniam   príslušných   súdov   o uložení   jej   povinnosti   zaplatiť   súdnypoplatok za námietku zaujatosti (tzv. exekučné tituly).

B.   K namietanému   porušeniu   čl.   19   ods.   1   a   čl.   20   ods.   1   ústavy   a   čl.   1 dodatkového protokolu

V súvislosti s namietaným porušením práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavya čl.   1   dodatkového   protokolu   napadnutými   uzneseniami   krajského   súdu   ústavný   súdpovažuje   predovšetkým   za   potrebné   poukázať   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), súčasťou ktorej je aj právny názor, podľaktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv apráv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ačl. 1 dodatkového protokolu, ako aj právo podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ak toto porušenienevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupuvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   porušenie   čl.   46   ods.   1   ústavy,   nemohlo   dôjsť   anik porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súdstal   opravnou   inštanciou   voči   všeobecným   súdom,   a   nie   súdnym   orgánom   ochranyústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takýmpostupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, alebez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkovýzáklad   rozhodnutí   všeobecných   súdov   a   jeho   subsumpcia   pod   príslušné   právne   normy(obdobne napr. II. ÚS 71/07, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj tietočasti sťažností ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďžeústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol, bolo už bez právneho významu rozhodovať ojej ďalších návrhoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014