SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 740/2014-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval 110 sťažností obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základného práva na zachovanie dobrej povesti a na ochranu menazaručeného v čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetokzaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivésúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislavesp. zn. E 1249965713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19587/2013), sp. zn. E 1249969113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19588/2013), sp. zn. E 1249974113 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19589/2013), sp. zn. E 1249973813 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19590/2013), sp. zn.E 1249973913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19591/2013), sp. zn. E 1249974213z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19592/2013), sp. zn. E 1249971313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19593/2013), sp. zn. E 1249971113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19594/2013), sp. zn.E 1249950613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19595/2013), sp. zn. E 1249969413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19596/2013), sp. zn. E 1249956813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19597/2013), sp. zn. E 1249917613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19598/2013), sp. zn.E 1249933713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19599/2013), sp. zn. E 1249936113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19600/2013), sp. zn. E 1249871013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19601/2013), sp. zn. E 1249867513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19602/2013), sp. zn.E 1249867313 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19603/2013), sp. zn. E 1249950713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19604/2013), sp. zn. E 1249950813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19605/2013), sp. zn. E 1249944013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19606/2013), sp. zn.E 1249942113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19607/2013), sp. zn. E 1249941913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19608/2013), sp. zn. E 1249916613 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19609/2013), sp. zn. E 1249918113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19610/2013), sp. zn.E 1249916813 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19611/2013), sp. zn. E 1249872013z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19612/2013), sp. zn. E 1249871213 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19613/2013), sp. zn. E 1249861213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19614/2013), sp. zn.E 1249879613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19615/2013), sp. zn. E 1249936913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19616/2013), sp. zn. E 1249918013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19617/2013), sp. zn. E 1249910613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19618/2013), sp. zn.E 1249910813 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19619/2013), sp. zn. E 1249911013z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19620/2013), sp. zn. E 1249915513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19621/2013), sp. zn. E 1249920013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19622/2013), sp. zn.E 1249951113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19623/2013), sp. zn. E 1249917513z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19624/2013), sp. zn. E 1249905613 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19625/2013), sp. zn. E 1249879713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19626/2013), sp. zn.E 1249938013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19627/2013 a sp. zn. Rvp 19647/2013), sp. zn.E 1249977013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19628/2013), sp. zn. E 1249938113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19629/2013), sp. zn. E 1249941013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19630/2013), sp. zn. E 1249937513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19631/2013), sp. zn.E 1249960713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19632/2013), sp. zn. E 1249917713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19633/2013), sp. zn. E 1249941513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19634/2013), sp. zn. E 3249998913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19635/2013), sp. zn.E 1249906613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19636/2013), sp. zn. E 1249884413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19637/2013), sp. zn. E 1249918313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19638/2013), sp. zn. E 1249910413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19639/2013), sp. zn.E 1249905513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19640/2013), sp. zn. E 1249933813z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19641/2013), sp. zn. E 1249966513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19642/2013), sp. zn. E 1249918913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19643/2013), sp. zn.E 1249890713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19644/2013), sp. zn. E 1249890513z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19645/2013), sp. zn. E 1249960513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19646/2013), sp. zn. E 1249916013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19648/2013), sp. zn.E 1249918413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19649/2013), sp. zn. E 1249944213z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19650/2013), sp. zn. E 1249944513 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19651/2013), sp. zn. E 1249941613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19652/2013), sp. zn.E 1249941413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19653/2013), sp. zn. E 1249920113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19654/2013), sp. zn. E 1249881313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19655/2013), sp. zn. E 1249890413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19656/2013), sp. zn.E 1249884313 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19657/2013), sp. zn. E 1249890313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19658/2013), sp. zn. E 1249944313 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp19659/2013), sp. zn. E 1249936613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19660/2013), sp. zn.E 1249944413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19661/2013), sp. zn. E 1249896313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19662/2013), sp. zn. E 1249896213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp19663/2013), sp. zn. E 1249918713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19664/2013), sp. zn.E 1249880113 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19665/2013), sp. zn. E 1249863113z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19666/2013), sp. zn. E 1249863013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19667/2013), sp. zn. E 1249862913 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19668/2013), sp. zn.E 1249862413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19669/2013), sp. zn. E 1249862313z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19670/2013), sp. zn. E 1249861813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19671/2013), sp. zn. E 1249918613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19672/2013), sp. zn.E 1249918513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19673/2013), sp. zn. E 1249956913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19674/2013), sp. zn. E 1249974013 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19675/2013), sp. zn. E 1249960313 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19676/2013), sp. zn.E 1549943313 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19677/2013), sp. zn. E 1249906813z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19678/2013), sp. zn. E 1249920213 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19679/2013), sp. zn. E 1249919413 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19680/2013), sp. zn.E 1249970513 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19681/2013), sp. zn. E 1249954913z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19682/2013), sp. zn. E 1249970813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19683/2013), sp. zn. E 1249971013 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19684/2013), sp. zn.E 1249969213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19685/2013), sp. zn. E 1249954713z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19686/2013), sp. zn. E 1549943113 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19687/2013), sp. zn. E 1549943213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19688/2013), sp. zn.E 1249960213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19689/2013), sp. zn. E 1249956413z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19690/2013), sp. zn. E 1249975813 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19691/2013), sp. zn. E 1249970613 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19692/2013), sp. zn.E 1249884213 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19693/2013), sp. zn. E 1249881613z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19694/2013), sp. zn. E 1249881413 z 10. júla 2013 (sp. zn.Rvp 19695/2013) a sp. zn. E 1249906713 z 10. júla 2013 (sp. zn. Rvp 19696/2013) a takto
r o z h o d o l :
1. 1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedenépod sp. zn. Rvp 19587/2013, sp. zn. Rvp 19588/2013, sp. zn. Rvp 19589/2013,(sp. zn. Rvp 19590/2013), sp. zn. Rvp 19591/2013, sp. zn. Rvp 19592/2013,sp. zn. Rvp 19593/2013, sp. zn. Rvp 19594/2013, sp. zn. Rvp 19595/2013,sp. zn. Rvp 19596/2013, sp. zn. Rvp 19597/2013, sp. zn. Rvp 19598/2013,sp. zn. Rvp 19599/2013, sp. zn. Rvp 19600/2013, sp. zn. Rvp 19601/2013,sp. zn. Rvp 19602/2013, sp. zn. Rvp 19603/2013, sp. zn. Rvp 19604/2013,sp. zn. Rvp 19605/2013, sp. zn. Rvp 19606/2013, sp. zn. Rvp 19607/2013,sp. zn. Rvp 19608/2013, sp. zn. Rvp 19609/2013, sp. zn. Rvp 19610/2013,sp. zn. Rvp 19611/2013, sp. zn. Rvp 19612/2013, sp. zn. Rvp 19613/2013,sp. zn. Rvp 19614/2013, sp. zn. Rvp 19615/2013, sp. zn. Rvp 19616/2013,sp. zn. Rvp 19617/2013, sp. zn. Rvp 19618/2013, sp. zn. Rvp 19619/2013,sp. zn. Rvp 19620/2013, sp. zn. Rvp 19621/2013, sp. zn. Rvp 19622/2013,sp. zn. Rvp 19623/2013, sp. zn. Rvp 19624/2013, sp. zn. Rvp 19625/2013,sp. zn. Rvp19626/2013, sp. zn. Rvp 19627/2013, sp. zn. Rvp 19628/2013,sp. zn. Rvp 19629/2013, sp. zn. Rvp 19630/2013, sp. zn. Rvp 19631/2013,sp. zn. Rvp 19632/2013, sp. zn. Rvp 19633/2013, sp. zn. Rvp 19634/2013,sp. zn. Rvp 19635/2013, sp. zn. Rvp 19636/2013, sp. zn. Rvp 19637/2013,sp. zn. Rvp 19638/2013, sp. zn. Rvp 19639/2013, sp. zn. Rvp 19640/2013,sp. zn. Rvp 19641/2013, sp. zn. Rvp 19642/2013, sp. zn. Rvp 19643/2013,sp. zn. Rvp 19644/2013, sp. zn. Rvp 19645/2013, sp. zn. Rvp 19646/2013,sp. zn. Rvp 19647/2013, sp. zn. Rvp 19648/2013, sp. zn. Rvp 19649/2013,sp. zn. Rvp 19650/2013, sp. zn. Rvp 19651/2013, sp. zn. Rvp 19652/2013,sp. zn. Rvp 19653/2013, sp. zn. Rvp 19654/2013, sp. zn. Rvp 19655/2013,sp. zn. Rvp 19656/2013, sp. zn. Rvp 19657/2013, sp. zn. Rvp 19658/2013,sp. zn. Rvp 19659/2013, sp. zn. Rvp 19660/2013, sp. zn. Rvp 19661/2013,sp. zn. Rvp 19662/2013, sp. zn. Rvp 19663/2013, sp. zn. Rvp 19664/2013,sp. zn. Rvp 19665/2013, sp. zn. Rvp 19666/2013, sp. zn. Rvp 19667/2013,sp. zn. Rvp 19668/2013, sp. zn. Rvp 19669/2013, sp. zn. Rvp 19670/2013,sp. zn. Rvp 19671/2013, sp. zn. Rvp 19672/2013, sp. zn. Rvp 19673/2013,sp. zn. Rvp 19674/2013, sp. zn. Rvp 19675/2013, sp. zn. Rvp 19676/2013,sp. zn. Rvp 19677/2013, sp. zn. Rvp 19678/2013, sp. zn. Rvp 19679/2013,sp. zn. Rvp 19680/2013, sp. zn. Rvp 19681/2013, sp. zn. Rvp 19682/2013,sp. zn. Rvp 19683/2013, sp. zn. Rvp 19684/2013, sp. zn. Rvp 19685/2013,sp. zn. Rvp 19686/2013, sp. zn. Rvp 19687/2013, sp. zn. Rvp 19688/2013,sp. zn. Rvp 19689/2013, sp. zn. Rvp 19690/2013, sp. zn. Rvp 19691/2013,sp. zn. Rvp 19692/2013, sp. zn. Rvp 19693/2013, sp. zn. Rvp 19694/2013,sp. zn. Rvp 19695/2013) a sp. zn. Rvp 19696/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 19587/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. augusta 2013doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právana zachovanie dobrej povesti a na ochranu mena zaručeného v čl. 19 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej „ústava“), základného práva vlastniť majetok zaručenéhov čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranumajetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto uznesenia.
Z obsahu sťažností vyplýva, že žalobami podanými Okresnému súdu Bratislava II(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľka proti odporkyni – Slovenskej republike domáhalapodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhrady škody, ktorá jejmala byť spôsobená práve postupom a rozhodovaním okresného súdu. Sťažovateľka v týchtožalobách uviedla, že všetkých sudcov okresného súdu považuje pre ich pomer k vecia k účastníkom konania za zaujatých, preto žiadala, aby „... v zmysle ust. § 12 OSP... nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania“.
Uvedené konštatovania sťažovateľky okresný súd vyhodnotil ako námietku zaujatostivoči sudcom okresného súdu a za jej podanie uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok, s čím sa sťažovateľka nestotožnila a v ďalšej časti sťažností rozsiahlo argumentuje,prečo ňou v žalobách uvedené skutočnosti nebolo možné považovať za uplatnenie námietkyzaujatosti v zmysle ustanovení § 15a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),a teda že okresný súd pochybil, ak jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok,pretože „Nešlo o spoplatniteľnú námietku zaujatosti“, pričom touto argumentáciousťažovateľka odôvodnila aj svoje odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu ukladajúcimjej zaplatiť súdny poplatok za námietky zaujatosti, avšak tieto rozhodnutia sťažovateľkaaktuálnymi sťažnosťami nenapáda.
Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovateľka napáda rozhodnutia krajskéhosúdu vydanými vo vykonávacích konaniach začatých pre účely núteného vymoženiasúdnych poplatkov za námietky zaujatosti, ktoré jej boli právoplatné uložené už uvedenýmirozhodnutiami okresného súdu (nútený výkon rozhodnutí) a ktoré sťažovateľka dobrovoľnenezaplatila. V relevantnej časti odôvodnenia sťažovateľka vyjadrila svoje presvedčenie,že v súvislosti s vydaním týmito ústavnými sťažnosťami napádaných rozhodnutí krajskéhosúdu o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného (krajský súd –justičná pokladnica) odpísaním z účtov povinného – sťažovateľky, došlo k zásahu do ňouoznačených základných práv, a to z dôvodu, že krajský súd týmito rozhodnutiamizablokoval jej finančné prostriedky vo väčšom rozsahu, ako bolo nevyhnutné,pretože krajský súd tú istú vymáhanú sumu z jednej a tej istej pohľadávky zablokovalvo viacerých bankách na viacerých účtoch sťažovateľky, čím došlo k blokácii finančnejsumy niekoľkonásobne prevyšujúcej hodnotu pohľadávky oprávneného (krajského súdu –justičnej pokladnice). S touto okolnosťou sťažovateľka spája zásah do jej práva na pokojnéužívanie majetku, pretože účel exekúcie sa dal dosiahnuť zablokovaním jedného jej účtuv jednej banke. Týmto zároveň podľa presvedčenia sťažovateľky bolo dotknuté aj jejzákladné právo na dobrú povesť v očiach bánk.
Podľa názoru sťažovateľky výklad § 305 OSP urobený všeobecným súdomje neudržateľný, pretože vedie k „absurdnému a zákonodarcom určite nezamýšľanému a predovšetkým protiústavnému následku. Blokácia všetkých a akýchkoľvek bankových účtov sťažovateľa s cieľom vymoženia sumy 66,- EUR nie je v okolnostiach daného prípadu proporcionálna k základnému právu vlastniť majetok a právu na pokojné užívanie majetku.“. Rovnako je sťažovateľka presvedčená, že „Súdom nariadený výkon rozhodnutia, kedy všetky banky majú povinnosť vykonať úhradu justičnej pohľadávky z akéhokoľvek účtu vedeného v banke pre sťažovateľa a to opakovane a viacnásobne, je neprípustný.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnostína ďalšie konanie nálezom rozhodol, že krajský súd označenými rozhodnutiami porušilzákladné práva sťažovateľky zaručené v čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, akoaj práva zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Zároveňsťažovateľka navrhla napadnuté rozhodnutia krajského súdu zrušiť, veci mu vrátiťna ďalšie konanie, priznať jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konaniapred ústavným súdom.
Takisto sťažovateľka žiadala vydať dočasné opatrenia, ktorými by ústavný súdrozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí krajského súdu.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdompod sp. zn. Rvp 19587/2013, sp. zn. Rvp 19588/2013, sp. zn. Rvp 19589/2013, (sp. zn.Rvp 19590/2013), sp. zn. Rvp 19591/2013, sp. zn. Rvp 19592/2013, sp. zn.Rvp 19593/2013, sp. zn. Rvp 19594/2013, sp. zn. Rvp 19595/2013, sp. zn. Rvp 19596/2013,sp. zn. Rvp 19597/2013, sp. zn. Rvp 19598/2013, sp. zn. Rvp 19599/2013, sp. zn.Rvp 19600/2013, sp. zn. Rvp 19601/2013, sp. zn. Rvp 19602/2013, sp. zn. Rvp 19603/2013,sp. zn. Rvp 19604/2013, sp. zn. Rvp 19605/2013, sp. zn. Rvp 19606/2013, sp. zn.Rvp 19607/2013, sp. zn. Rvp19608/2013, sp. zn. Rvp19609/2013, sp. zn. Rvp 19610/2013,sp. zn. Rvp19611/2013, sp. zn. Rvp 19612/2013, sp. zn. Rvp19613/2013, sp. zn.Rvp 19614/2013, sp. zn. Rvp 19615/2013, sp. zn. Rvp19616/2013, sp. zn. Rvp 19617/2013,sp. zn. Rvp19618/2013, sp. zn. Rvp19619/2013, sp. zn. Rvp19620/2013, sp. zn.Rvp 19621/2013, sp. zn. Rvp19622/2013, sp. zn. Rvp19623/2013, sp. zn. Rvp 19624/2013,sp. zn. Rvp 19625/2013, sp. zn. Rvp19626/2013, sp. zn. Rvp 19627/2013, sp. zn.Rvp19628/2013, sp. zn. Rvp 19629/2013, sp. zn. Rvp 19630/2013, sp. zn. Rvp 19631/2013,sp. zn. Rvp 19632/2013, sp. zn. Rvp19633/2013, sp. zn. Rvp 19634/2013, sp. zn.Rvp 19635/2013, sp. zn. Rvp 19636/2013, sp. zn. Rvp 19637/2013, sp. zn. Rvp 19638/2013,sp. zn. Rvp 19639/2013, sp. zn. Rvp 19640/2013, sp. zn. Rvp 19641/2013, sp. zn.Rvp 19642/2013, sp. zn. Rvp 19643/2013, sp. zn. Rvp 19644/2013, sp. zn. Rvp19645/2013,sp. zn. Rvp19646/2013, sp. zn. Rvp 19647/2013, sp. zn. Rvp 19648/2013, sp. zn.Rvp 19649/2013, sp. zn. Rvp 19650/2013, sp. zn. Rvp 19651/2013, sp. zn. Rvp 19652/2013,sp. zn. Rvp 19653/2013, sp. zn. Rvp 19654/2013, sp. zn. Rvp 19655/2013, sp. zn.Rvp19656/2013, sp. zn. Rvp 19657/2013, sp. zn. Rvp 19658/2013, sp. zn. Rvp19659/2013,sp. zn. Rvp19660/2013, sp. zn. Rvp 19661/2013, sp. zn. Rvp 19662/2013, sp. zn.Rvp 19663/2013, sp. zn. Rvp 19664/2013, sp. zn. Rvp 19665/2013, sp. zn. Rvp 19666/2013,sp. zn. Rvp 19667/2013, sp. zn. Rvp 19668/2013, sp. zn. Rvp 19669/2013, sp. zn.Rvp 19670/2013, sp. zn. Rvp 19671/2013, sp. zn. Rvp 19672/2013, sp. zn. Rvp 19673/2013,sp. zn. Rvp 19674/2013, sp. zn. Rvp 19675/2013, sp. zn. Rvp 19676/2013, sp. zn.Rvp 19677/2013, sp. zn. Rvp 19678/2013, sp. zn. Rvp 19679/2013, sp. zn. Rvp 19680/2013,sp. zn. Rvp 19681/2013, sp. zn. Rvp 19682/2013, sp. zn. Rvp 19683/2013, sp. zn.Rvp 19684/2013, sp. zn. Rvp 19685/2013, sp. zn. Rvp 19686/2013, sp. zn. Rvp 19687/2013,sp. zn. Rvp 19688/2013, sp. zn. Rvp 19689/2013, sp. zn. Rvp 19690/2013, sp. zn.Rvp 19691/2013, sp. zn. Rvp 19692/2013, sp. zn. Rvp 19693/2013, sp. zn. Rvp 19694/2013,sp. zn. Rvp 19695/2013) a sp. zn. Rvp 19696/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnua skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako ajkrajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúccitované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania,tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v jej tvrdení, že k porušeniu jejzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru malo dôjsť v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu z dôvodu, žena základe týchto uznesení došlo k „zablokovaniu tej istej sumy vo viacerých bankách a na viacerých účtoch sťažovateľky“, a to aj napriek tomu, že nebola splnená požiadavkanevyhnutnosti zásahu do práva na pokojné užívanie majetku, pretože účel exekúcie sa podľasťažovateľky dal dosiahnuť zablokovaním iba jedného jej účtu v jednej banke, čo mávyplývať aj z dikcie § 305 až § 307 OSP, ako aj z nálezu ústavného súdusp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 (bod A). Podľa sťažovateľky sa „... blokovanie účtov nedeje v súlade so zákonom je zároveň aj neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v očiach bánk, u ktorých má vedené blokované účty. Existuje teda aj zásah do práva na ochranu dobrej povesti podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR.“, ako ajk neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľky, ktorej bol zamedzený prístupk jej majetku v miere presahujúcej nevyhnutnosť (bod B).
A. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
V súvislosti s označenými článkami ústavy a dohovoru sťažovateľka predovšetkýmnamieta, že krajský súd konal v rozpore so zákonom, keď „... rozhodol o blokácii prostriedkov na siedmich bankových účtoch...“, keďže zo znenia § 305 až 307 OSP vyplýva,že „... zablokovať možno len jeden účet v jednej banke...“.
Predmetom konaní v preskúmavaných veciach bolo nútené vymáhanie súdnehopoplatku, ktorý je v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhanísúdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnychpohľadávkach“) súdnou pohľadávkou z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov,pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Podľa § 4 ods. 3 zákonao súdnych pohľadávkach výkonným orgánom príslušným na vymáhanie súdnychpohľadávok pre celé územie Slovenskej republiky je justičná pokladnica pri krajskom súde(ďalej len „justičná pokladnica“), pričom podľa § 6 ods. 4 zákona o súdnych pohľadávkachvymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci. V súlade s § 14ods. 1 zákona o súdnych pohľadávkach na výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdya prikázaním pohľadávky sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 303 ods. 1 OSP výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtuv tuzemskej banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtudo výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.
Podľa § 305 OSP na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonurozhodnutia uznesením, v ktorom prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, abypo tom, čo sa jej doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcupohľadávke s príslušenstvom z účtu povinného až do vymoženia pohľadávky alebodo zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak, a uhradila ju po právoplatnostiuznesenia oprávnenému a súčasne zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručínariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnejpohľadávky a jej príslušenstva.
V súlade s § 306 OSP nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému,povinnému a banke alebo pobočke zahraničnej banky; banke alebo pobočke zahraničnejbanky sa doručí do vlastných rúk.
Podľa § 307 ods. 1 a 2 OSP o tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudloprávoplatnosť, súd upovedomí banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomeniesúd doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk. Banka alebo pobočkazahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jehoveci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normymajúcej základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takýchmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásenéspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho vecivykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitieústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02,III. ÚS 63/06).
Ústavný súd konštatuje, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecnýmsúdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistickýpostup, ktorý vedie v konečnom dôsledku k zjavnej nespravodlivosti, a teda ku kolíziis materiálnym chápaním ochrany ústavnosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazanýdoslovným znením zákona, ale môže sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona,história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorýnie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základnýchprincípoch právneho štátu.
Sťažnosťami napadnutými uzneseniami krajský súd nariadil výkon právoplatnýchrozhodnutí o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške v každomprípade 66 € a to prikázaním pohľadávky oprávneného – krajského súdu, justičnejpokladnice odpísaním z účtov povinnej sťažovateľky (v siedmich presne označenýchpeňažných ústavoch a bankách) a zároveň krajský súd prikázal peňažným ústavoma bankám povinnej, aby po doručení napadnutých uznesení sumu zodpovedajúcupohľadávke oprávneného zablokovali a túto uhradili po právoplatnosti napadnutýchuznesení na účet štátnej pokladnice, pričom napokon súčasne sťažovateľke zakázal, abypo doručení napadnutých uznesení nakladala s prostriedkami na účte v peňažných ústavocha bankách do výšky pohľadávky a jej príslušenstva.
Keďže sťažovateľka sa v sťažnostiach podaných ústavnému súdu argumentačnedovoláva rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 v tom zmysle,že „... kritériom a zároveň hranicou pre rozsah blokačnej povinnosti účtov povinného je predovšetkým celková výška pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva... “, ústavný súdv tejto súvislosti poznamenáva, že v označenom náleze vyslovil, že účelom zakotveniapráva oprávneného, resp. jemu zodpovedajúcej povinnosti banky zablokovať účtypovinného na základe príkazu na začatie exekúcie, je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiťsumy na účtoch povinného v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podkladeexekučného príkazu bol čo najefektívnejší. Ústavný súd sa v označenom náleze priklonilk extenzívnemu výkladu príslušného ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktoréhoak príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vzťahuje ajna sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatieexekúcie, uvedené ustanovenie sa týka nielen tých účtov, ktoré boli zriadené, resp.existovali v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie, ale aj na účty, ktoré boli zriadenév období medzi doručením príkazu na začatie exekúcie a exekučným príkazom.
Podľa názoru ústavného súdu časová neobmedzenosť pôsobenia exekúcie podľapríslušného zákonného ustanovenia zodpovedá jeho zmyslu a účelu, ktorým je ochranavýkonu judikovaného práva veriteľa v tom smere, aby bol reálne ochránený pred takýmidispozíciami dlžníka, ktorými by uspokojenie pohľadávky veriteľa z dlžníkových účtov bolozmarené, preto bolo nevyhnutné § 98 Exekučného poriadku analogicky uplatňovať aj nanovozriadené účty povinného v čase po doručení príkazu na začatie exekúcie s cieľomnaplniť zámer a účel citovaného zákonného ustanovenia.
V súlade s dosiaľ uvedeným ústavný súd zastáva názor, že práve sťažovateľkouproklamovaný doslovný gramatický výklad predovšetkým § 305 OSP nezodpovedá zmyslua účelu označeného ustanovenia, ktorým je aj v tomto prípade ochrana výkonujudikovaného práva oprávneného, v súlade s ktorou je nevyhnutné predbežne, rýchloa účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinného v takej výške, aby následný výkonrozhodnutia prikázaním pohľadávky bol čo najefektívnejší.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, ktorá s odkazom na názor ústavného súduvyjadrený v náleze sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. júna 2011 podotýka, že kritériom a zároveňhranicou pre rozsah blokačnej povinnosti účtov povinného je predovšetkým celková výškapohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ústavný súd dáva do pozornosti skutočnosť, žepredmetom preskúmania v rámci tohto konania pred ústavným súdom je celkom 109napadnutých uznesení krajského súdu (jedno identické uznesenie krajského súdu jenapádané dvakrát, pozn.) o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávkyoprávneného v sume po 66 €, pričom o ďalších 106 identických sťažnostiach sťažovateľkyústavný súd konal v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 353/2014, takže celková výškapohľadávky oprávneného voči povinnej sťažovateľke vypočítateľná zo všetkých týchtopred ústavným súdom napádaných uznesení predstavuje sumu 14 190 € (bez príslušenstva)a je teda v okolnostiach namietaných prípadov tým faktorom, ktorý determinuje a zároveňospravedlňuje zabezpečenie peňažných prostriedkov formou blokácie sumy zodpovedajúcejjednotlivej pohľadávke 66 € a jej príslušenstva na viacerých účtoch a vo viacerých bankácha peňažných ústavoch povinnej sťažovateľky. Uplatnenie príliš formalistického výkladu§ 305 OSP a blokácia jedného účtu v jednej banke by v okolnostiach namietaných prípadovmohli viesť k pozbaveniu možnosti oprávneného domáhať sa úspešne uspokojenia svojichpohľadávok v rozsahu vyplývajúcom z exekučných titulov.
Navyše, zo zistení ústavného súdu vyplýva, že justičná pokladnica v súlade s § 5zákona o súdnych pohľadávkach hromadnou výzvou, ktorú si sťažovateľka prevzala30. apríla 2013, vyzvala sťažovateľku na dobrovoľné plnenie, táto však na výzvunereagovala a súdne pohľadávky nezaplatila, v dôsledku čoho bol následne nariadený výkonrozhodnutí prikázaním pohľadávky. Samotná sťažovateľka sa teda svojím vlastnýmsprávaním pričinila o blokáciu finančných prostriedkov na svojich účtoch v peňažnýchústavoch a bankách.
Pokiaľ sťažovateľka namieta, že „Núteným a opakovaným zrazením sumy 66,- EUR zo všetkých a akýchkoľvek bankových účtov sťažovateľa pred rozhodnutím o náhrade škody a nemajetkovej ujmy dôjde k vzniku ďalšej škody“, ústavný súd dodáva, že v dôsledkuvydania napádaných uznesení krajského súdu, ktorými bol nariadený výkon rozhodnutí(exekučných titulov), v skutočnosti nedošlo k zrazeniu sumy pohľadávky z viacerých účtovvo viacerých bankách a peňažných ústavoch povinnej sťažovateľky, tak ako to sama tvrdí,pretože v súlade s § 307 ods. 1 a 2 OSP k samotnému zrazeniu príslušnej sumy pohľadávkyoprávneného z účtu povinného dochádza až potom, ako krajský súd doručí príslušnej bankealebo peňažnému ústavu upovedomenie o tom, že uznesenie o nariadení výkonurozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, pričom banka alebo peňažný ústav až následnevyplatí pohľadávku z účtu povinného. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súddoručoval upovedomenie o nadobudnutí právoplatnosti napadnutých uznesení krajskéhosúdu o nariadení výkonu rozhodnutia len jednej z bánk povinnej sťažovateľky, ktoránásledne poukázala vymáhané pohľadávky z účtu sťažovateľky, na základe čoho krajský súdnásledne vo vzťahu k ostatným peňažným ústavom a bankám uvedeným v napadnutýchuzneseniach výkony rozhodnutí zastavil v súlade s § 268 ods. 1 písm. d) OSP. Ku vznikuškody teda týmto spôsobom vo vzťahu k sťažovateľke nedošlo.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnostídospel k záveru, že sú zjavne neopodstatnené, a preto ich z tohto dôvodu odmietol podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Nad rámec už uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľkytýkajúcimi sa „nezákonnosti kreácie justičnej pohľadávky“ v prípadoch, kde odvolací súdv konaní o jej odvolaniach proti exekučnému titulu uznal jej argumenty a „preto malo(i) byť uznesenie(a) o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zrušené...“, že tieto argumenty boli,resp. mali byť predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu na základe sťažnostípodaných proti uzneseniam príslušných súdov o uložení jej povinnosti zaplatiť súdnypoplatok za námietku zaujatosti (tzv. exekučné tituly).
B. K namietanému porušeniu čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu
V súvislosti s namietaným porušením práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavya čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu ústavný súdpovažuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 150/09), súčasťou ktorej je aj právny názor, podľaktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv apráv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ačl. 1 dodatkového protokolu, ako aj právo podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, ak toto porušenienevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupuvyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy.
Keďže ústavný súd nezistil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť anik porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 20 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súdstal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochranyústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd by takýmpostupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, alebez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkovýzáklad rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy(obdobne napr. II. ÚS 71/07, IV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj tietočasti sťažností ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďžeústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol, bolo už bez právneho významu rozhodovať ojej ďalších návrhoch.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014