znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 74/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko s. r. o., Čárskeho 7, Košice,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ivanom   Husárom,   Vojenská   14,   Košice,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a čl. 36 ods.   1 Listiny   základných   práv a slobôd a práva podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Košice I sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Bytex Slovensko s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 5. decembra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Bytex   Slovensko   s.   r.   o., Čárskeho   7,   Košice   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: „Sťažovateľ je ako žalobca účastníkom súdneho konania o zaplatenie 5 123.48 €... vedenom   voči   Územnému   bytovému   družstvu   Košice   –   Ťahanovce...   ktoré   je   evidované na Okresnom súde Košice I pod číslom konania 18C/430/2009.

Podstatou... sporu je žaloba nového správcu bytového domu, ktorý požaduje uhradiť žalovanú sumu od pôvodného správcu bytového domu nakoľko príjem z prenájmu strechy uvedeného bytového domu nebol v plnej výške odovzdaní novému správcovi. Žalobca mal v okamihu podania žaloby informácie o tom, že zamestnanci pôvodného správcu používali mobilné   telefónny   od   Orange   Slovensko   a.   s.   vo   forme   paušálov   a   spoločnosť   Orange Slovensko a.s. ktorá si prenajímala strechu bytového domu z uvedeného dôvodu platila pôvodnému správcovi nájom krátený o výšku paušálnych platieb za telefóny. Z uvedeného dôvodu bol preto pôvodne v podanej žalobe uvedený tento skutkový dôvod odôvodňujúci nedostatok   financií   vo   fonde   opráv   bytového   domu.   Po   podaní   odporu...   žalobca   už v písomnom   podaní   zo   dňa   23.   12.   2009   uviedol,   že   nedoplatok   vo   fonde...   môže   byť spôsobený nielen nezohľadňovaním paušálov za telefóny... ale aj z dôvodu neprevádzania nájomného od spoločnosti Orange za nájomné – družstevné byty...

dôvod nedostatku financií vo fonde opráv sťažovateľ nemohol pri podávaní žaloby jednoznačne vedieť – presný dôvod sa dal zistiť iba v rámci vykonaného dokazovania... Sťažovateľ... od počiatku tvrdil, že financie vo fonde opráv... chýbajú buď z dôvodu nezohľadňovania   –   nepripisovania   platieb   za   paušálne   telefónny   alebo   z   dôvodu nepripisovania   platieb   za   byty   neprevedené   do   vlastníctva   nájomcom   –   teda   za   byty družstevné.

Súd následne vykonával dokazovanie ktoré zameral na najmä na zistenie toho, či vo fonde   opráv   chýbajú   financie   z   dôvodu   nepoukazovania   súm   za   paušálne   telefónny. Druhým žalobcom uvedeným dôvodom nedostatku financií vo fonde opráv v bytovom dome – nepoukazovanie súm za nájomné byty – sa súd nezaoberal.

Okresný súd... na pojednávaní... 4. 10. 2013 vyhlásil uznesenie... ktorým nepripustil zmenu   žaloby.   Za   zmenu   žaloby   konajúci   súd   považoval   to,   že   žalobca   údajne   zmenil skutkové tvrdenia a uvedená zmena predstavuje kvalitatívnu zmenu žaloby...

O zmene žaloby z dôvodu údajnej zmeny podstatných skutkových okolností prípadu tak súd rozhodoval až na pojednávaní dňa 4. 10. 2013 teda cca 4 roky od okamihu kedy sa tento skutkový dôvod zo strany žalobcu prvýkrát súdu oznámil podaním zo dňa 23. 12. 2009...

Okresný   súd...   žalobu   rozsudkom   spis.   značka   18C/430/2009   zo...   4.   10.   2013 zamietol.   Voči   uvedenému   rozsudku   OS   Košice   1   bolo   zo   strany   žalobcu   podané odvolanie.“

Namietané porušenie označených základných a iných práv sťažovateľka odôvodnila takto: „... v danom prípade nešlo o žiadnu zmenu žaloby nakoľko skutkové tvrdenia ktoré súd posudzoval ako zmenu žaloby boli zo strany žalobcu uvádzané už od počiatku konania konkrétne   od   23.   12.   2009.   Právny   názor   prvostupňového   súdu,   ktorý   napriek   vyššie uvedeným okolnostiam posúdil vec po 4 rokoch od uvedenia uvedených okolností tak, že ide o   zmenu   žaloby   –   o   jej   kvalitatívnu   zmenu   je   nesprávny   a   prvostupňový   súd   takýmto posúdením veci aplikoval na prejednávanú vec nesprávnu právnu normu prípadne prekročil podstatu a význam ustanovenia § 95 O. s. p...

Okresný súd... výkladom o tom, že sa v danej veci jedná o zmenu žaloby a že zmenu žaloby nepripúšťa postupoval v rozpore so zmyslom a účelom uvedeného inštitútu a plne nedôvodné   uvedenú   situáciu   posudzoval   ako   zmenu   žaloby   v   dôsledku   čoho   je   jeho rozhodnutie Ústavné neudržateľné.

V prípade ponechania platnosti napádaného uznesenia o nepripustení zmeny žaloby sa tak v tomto konaní súd tým, či vo fonde opráv chýbajú peniaze ktoré sú predmetom konania z dôvodu nepripisovania súm za neprevedené družstevné byty už nebude môcť zaoberať nakoľko uvedené rozhodnutie je právoplatné. Teda aj keby z uvedeného dôvodu financie   vo   fonde   opráv   chýbali   žalobe   nebude   môcť   byť   vyhovené   nakoľko   podľa definitívneho názoru súdu uvedeného v uznesení o zmene žaloby toto nie je predmetom konania.

V dôsledku uvedeného postupu sa... odňala sťažovateľovi možnosť konať pred súdom nakoľko   súd   sa   jeho   vecou   v   dôsledku   vyššie   uvedeného   postupu   odmietol   zaoberať. Súčasne poukazujeme na to, že vzhľadom na časové súvislosti už sťažovateľ nebude môcť s úspechom podať ani novú žalobu na základe týchto tvrdení nakoľko v prípade námietky premlčania by jeho nová žaloba bola súdom z dôvodu námietky premlčania zamietnutá prípadne   je   minimálne   viac   ako   sporné,   či   by   súd   uvedený   nový   návrh   napriek   vyššie uvedeným okolnostiam neposúdil ako premlčaný.

Súčasne podotýkame, že ak súd mienil posudzovať nové skutkové okolnosti uvádzané žalobcom ako zmenu žaloby mal tak urobiť obratom už po doručení podania sťažovateľa zo dňa 23. 12. 2009 a nie až po 4 rokoch súdneho konania.

S poukazom na vyššie uvedené, je preto sťažovateľ toho názoru, že ak prvostupňový súd dospel k názoru, že sa jedná o zmenu žaloby a uvedenú zmenu uznesením nepripustil došlo   z   jeho   strany   vydaním   uznesenia   o   nepripustení   zmeny   žaloby   k   takej   aplikácii príslušných   právnych   noriem   ktoré   na   prejednávaný   prípad   vôbec   nemali   byť   použité a uvedeným spôsobom sa tak následne v súvislostiach odňala sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivé súdne konanie...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   uznesením Okresného súdu Košice I spis. značka 18C/430/2009 o nepripustení zmeny žaloby porušené bolo. Uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I   spis.   značka   18C/430/2009   o   nepripustení zmeny, sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Okresnému   súdu   Košice   I   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 496,69 €... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom   čine,   z   ktorého   je   obvinený.   Rozsudok   musí   byť   vyhlásený   verejne,   ale   tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej   spoločnosti,   keď   to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by   vzhľadom   na   osobitné   okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   konštatuje,   že   obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   sú   obdobné   záruky,   že vec bude   spravodlivo   prerokovaná   nezávislým a nestranným   súdom   postupom   ustanoveným   zákonom.   Z   uvedeného   dôvodu   v   týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo   slobôd,   je   založená   na   princípe   subsidiarity.   Zo   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie   ktorých   sa   namieta a   ktorý   jej umožňuje odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo   slobody (I. ÚS 36/96).

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 430/2009 zistil, že sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 18 C 430/2009 zo 4. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) odvolanie, v ktorom okrem iného uviedla: „Prvostupňový súd posúdil podanie žalobcu zo dňa 8. 11. 2012 v spojení s prednesom žalobcu na pojednávaní dňa 4. 10. 2013 ako zmenu skutkových tvrdení a uvedené okolnosti vyhodnotil ako zmenu žaloby. Následne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2013 tak, že uvedenú zmenu návrhu nepripustil. Uvedený názor súdu 1. Stupňa o tom, že ide zmenu žaloby ak žalobca poukazoval tak v písomnom podaní zo dňa 8. 11. 2012 ako aj na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2013 na to, že financie vo fonde opráv chýbajú z dôvodu neprevádzania peňazí do fondu opráv za družstevné byty ale iba za byty nájomné nebolo možné v súlade s platným právom vyhodnotiť ako zmenu žaloby vzhľadom na nasledovné:

Žalobca už vo vyjadrení k podanému odporu zo dňa 23. 12. 2009 poukazoval na to, že podľa priložených podkladov žalovaného (listina ktorá sa nachádza v súdnom spise na čl. 55)   je zrejmé,   že   nedoplatok vo   fonde   prevádzky,   údržby   a   opráv   domu   na   ulici Maďarská č. 3 Košice môže byť spôsobený nielen nezohľadňovaním paušálov za telefóny užívané   zamestnancami   pôvodného   správcu   tohto   bytového   domu   ale   aj   z   dôvodu neprevádzania nájomného od spoločnosti Orange za nájomné – družstevné byty. Uvedené skutkové tvrdenie teda   bolo od   počiatku   uvádzané ako jeden z dôvodov prečo   chýbajú financie vo fonde opráv bytového domu. Ako pravdepodobnejší sa žalobcovi javil ako dôvod nedostatku financií vo fonde opráv problém s paušálmi za telefóny avšak hneď od počiatku konania žalobca tvrdil aj to, že dôvodom môže byť aj neprevádzanie nájomného za byty vo vlastníctve pôvodného správcu – teda za družstevné byty vo vlastníctve žalovaného. Ak teda súd vyhodnotil dňa 4.   10.   2013,   že uvedené tvrdenia sú zmenou žaloby nesprávne právne vec posúdil a zaťažil konanie aj inou vadou nakoľko sa v konečnom dôsledku   odňala   týmto   spôsobom   žalobcovi   možnosť   konať   pred   súdom   a   došlo v súvislostiach k odopretiu prístupu k spravodlivému súdnemu konaniu.“

Porovnaním sťažnosti a už citovanej časti odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu ústavný súd dospel k názoru, že dôvody sťažnosti a odvolania sú v podstate totožné.

Uvedeným dôvodmi odvolania sa bude odvolací súd zaoberať. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne posúdil podania sťažovateľky ako zmenu návrhu, bude sa musieť pri rozhodovaní o veci zaoberať aj tvrdením sťažovateľky, že vo fonde opráv chýbajú peniaze z dôvodu nepripisovania súm za neprevedené družstevné byty, a to bez ohľadu na skutočnosť, že uznesenie okresného súdu je právoplatné.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   má   na   ochranu   svojich   práv   účinný prostriedok nápravy, ktorý využila a o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014