znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 74/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny   základných   práv   a slobôd   a   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17 C 172/99 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6 Co 219/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. januára 2006 doručené podanie z 27. januára 2006 označené ako „Sťažnosť“ M. P., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci namietaného porušenia čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 17 C 172/99 a na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 219/2005.

Sťažovateľ   požaduje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie vyššie označených   článkov   ústavy,   listiny   a   dohovoru   rozsudkami   okresného   súdu č. k. 17 C 172/99-64   z 27.   októbra   2004   a   krajského   súdu   č. k. 6   Co   219/2005-109 z 25. októbra 2005 s tým, aby boli oba rozsudky zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk, neuvádza však, od koho. Napokon požaduje náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 17 C 172/99 žalobca požadoval od sťažovateľa zaplatenie 700 Sk s prísl. V konaní napriek viacerým výzvam sťažovateľa okresný súd v rozpore s ustanovením § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nedoručil sťažovateľovi prílohy návrhu na začatie konania. Okrem   toho   okresný   súd   vykonal   výsluch   svedka   prostredníctvom   dožiadaného   súdu, pričom dožiadaný súd v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oznámenie o termíne výsluchu svedka doručil iba sťažovateľovi, a nie aj jeho právnemu zástupcovi.   Uvedené   porušenia   procesných   práv   odmietol   napraviť v odvolacom   konaní krajský súd. Takýmto postupom oboch súdov bolo sťažovateľovi znemožnené zúčastniť sa vykonávaného   dokazovania   a klásť   svedkovi   otázky.   Po   takomto   priebehu   konania rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   17   C   172/99-64   z 27.   októbra   2004   bol   sťažovateľ zaviazaný   zaplatiť   žalobcovi   700   Sk   istiny,   ako   aj   náhradu   trov   konania.   Rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 219/2005-109 z 25. októbra 2005 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených základných práv.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu okrem sťažnosti ústavnému súdu aj dovolanie,   ako   aj   podnet   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej   republiky   na   podanie mimoriadneho dovolania.

Z dovolania z 28. decembra 2005 podaného sťažovateľom okresnému súdu vyplýva, že sťažovateľ napáda rozsudok krajského súdu dovolaním na základe ustanovenia § 237 písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Odňatie   možnosti   konať   pred   súdom   vidí sťažovateľ   podľa   odôvodnenia   dovolania   jednak   v tom,   že   v rozpore   so   zákonom   mu všeobecné súdy nedoručili prílohy žaloby, ako aj v tom, že jeho právny zástupca nebol vyrozumený o termíne výsluchu svedka pred dožiadaným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola   vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „   zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nie   je   daná   jeho   právomoc   na   prerokovanie a rozhodnutie tejto veci.

Ako   to   vyplýva   z citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V súvislosti   s tou   časťou   sťažnosti,   ktorá   smeruje   voči   rozsudku   okresného   súdu č. k. 17 C 172/99-64 z 27. októbra 2004, treba uviesť, že právomoc poskytnúť ochranu označeným   základným   právam   sťažovateľa   mal   krajský   súd   ako   odvolací   súd,   a to vzhľadom na to, že proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný   prostriedok.   Sťažovateľ   túto   možnosť   aj   využil   a odvolanie   proti   rozsudku okresného súdu podal.

Obdobne v súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje voči rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 219/2005-109 z 25. októbra 2005, treba uviesť, že na základe námietok sťažovateľa prichádza do úvahy podanie dovolania s použitím ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, teda na základe tvrdenia, že postupom nižších súdov bola sťažovateľovi   odňatá   možnosť   konať   pred   všeobecným   súdom.   Preto   je   v právomoci dovolacieho súdu poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa. Zároveň je tým vylúčená právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2006