znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 739/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne   prerokoval   sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoadvokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka 578, vo veci namietaného porušenia jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. 31 C 32/1997 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 153/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola18. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava III (ďalej   len „okresný súd“) v   konaní vedenom pod   sp. zn. 31   C 32/1997a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 4 Co 153/2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napriek tomu, že vo vecirozhodol   5.   júna   2009,   spis   s odvolaním   odporkyne   predložil   krajskému   súduaž 3. apríla 2012 po viacerých sťažnostiach po tom, ako v roku 2011 vstúpil do konania.

3. Sťažovateľ sa písomným podaním zo 4. septembra 2014 obrátil so sťažnosťouna prieťahy v odvolacom konaní na predsedu krajského súdu, ktorý v odpovedi z 30. októbra2014 túto sťažnosť uznal, avšak skonštatoval, že prieťahy v konaní sú dané okolnosťamiobjektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených konajúcej sudkyni. Za tietoprieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnil so záverom, že vec bude sledovať z hľadiska jejbezprieťahovosti a plynulosti.

4.   Sťažovateľ   žiadal   vydať   nález,   v ktorom   sa   vysloví,   že   jeho   základné   právogarantované čl. 48 ústavy (správne má byť čl. 48 ods. 2 ústavy, pozn.) v označenom konaníokresného súdu a krajského súdu bolo porušené, právoplatný rozsudok okresného súdu zrušía vec   vráti   tomuto   súdu   na   ďalšie   konanie,   prizná   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume4 000 €, ktoré mu vyplatí krajský súd do 15 dní, ako aj náhradu trov konania v sume337,68 €.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostisťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 32/1997, ktorývo veci rozhodol 5. júna 2009, a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.4 Co 153/2012, pričom do konania vstúpil až v priebehu roka 2011.

8.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovalabez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podaťsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so   základných   právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV.   ÚS 153/03, IV.   ÚS 278/04).   Účinnosťtakého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 os. 1 ustanovuje, že„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“.V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorývybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverenývybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrenína   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   vočizodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   ževyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnostisťažnosti podľa č. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnejochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11.   Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľ   doručil   krajskému   súdusťažnosť na prieťahy v konaní 9. septembra 2014, ktorú predseda krajského súdu prešetrila listom sp. zn. Spr 2272/14 z 30. októbra 2014 odpoveď doručil právnemu zástupcovisťažovateľa 5. novembra 2014.

12.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   podanie   sťažnosti   predsedovi   krajského   súduv krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (18. novembra 2014) sa javí byť ibaformálnycm úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohlamať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatreníproti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS194/05). Navyše, ústavný súd zistil, že predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosťsťažovateľa z 30. októbra 2014 v závere inter alia uviedol: „... vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa“.

13.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zuvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.

14.   Okrem   už   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   konaní   okresného   súduvedenom pod sp. zn. 31 C 32/1997 už k prieťahom ku dňu podania sťažnosti ústavnémusúdu (18.   novembra 2014) nedochádzalo,   lebo vec sa od 9. septembra 2014   nachádzana krajskom súde. Ústavný súd zároveň dodáva, že o odvolaní proti rozsudku okresnéhosúdu bude rozhodovať krajský súd, takže sťažnosť sťažovateľa v tomto smere tiež nie jeprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

15. Ústavný súd však pripomína, že pokiaľ bude nečinnosť v konaní krajského súdupretrvávať aj v ďalšom období, nič nebráni sťažovateľovi, aby podal ústavnému súdu novúsťažnosť.

16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014