SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 739/2014-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka 578, vo veci namietaného porušenia jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp.zn. 31 C 32/1997 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 153/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súduBratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 32/1997a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 4 Co 153/2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napriek tomu, že vo vecirozhodol 5. júna 2009, spis s odvolaním odporkyne predložil krajskému súduaž 3. apríla 2012 po viacerých sťažnostiach po tom, ako v roku 2011 vstúpil do konania.
3. Sťažovateľ sa písomným podaním zo 4. septembra 2014 obrátil so sťažnosťouna prieťahy v odvolacom konaní na predsedu krajského súdu, ktorý v odpovedi z 30. októbra2014 túto sťažnosť uznal, avšak skonštatoval, že prieťahy v konaní sú dané okolnosťamiobjektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených konajúcej sudkyni. Za tietoprieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnil so záverom, že vec bude sledovať z hľadiska jejbezprieťahovosti a plynulosti.
4. Sťažovateľ žiadal vydať nález, v ktorom sa vysloví, že jeho základné právogarantované čl. 48 ústavy (správne má byť čl. 48 ods. 2 ústavy, pozn.) v označenom konaníokresného súdu a krajského súdu bolo porušené, právoplatný rozsudok okresného súdu zrušía vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie, prizná mu finančné zadosťučinenie v sume4 000 €, ktoré mu vyplatí krajský súd do 15 dní, ako aj náhradu trov konania v sume337,68 €.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 32/1997, ktorývo veci rozhodol 5. júna 2009, a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.4 Co 153/2012, pričom do konania vstúpil až v priebehu roka 2011.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podaťsťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodnýchosobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmyslezákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základných právomna konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosťtakého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konanípotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniachzdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy ajdisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 os. 1 ustanovuje, že„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“.V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorývybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverenývybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrenína odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky vočizodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, ževyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnostisťažnosti podľa č. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnejochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľ doručil krajskému súdusťažnosť na prieťahy v konaní 9. septembra 2014, ktorú predseda krajského súdu prešetrila listom sp. zn. Spr 2272/14 z 30. októbra 2014 odpoveď doručil právnemu zástupcovisťažovateľa 5. novembra 2014.
12. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti predsedovi krajského súduv krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (18. novembra 2014) sa javí byť ibaformálnycm úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohlamať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatreníproti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS194/05). Navyše, ústavný súd zistil, že predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosťsťažovateľa z 30. októbra 2014 v závere inter alia uviedol: „... vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do vrátenia spisu súdu prvého stupňa“.
13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť naprieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zuvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
14. Okrem už uvedeného ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súduvedenom pod sp. zn. 31 C 32/1997 už k prieťahom ku dňu podania sťažnosti ústavnémusúdu (18. novembra 2014) nedochádzalo, lebo vec sa od 9. septembra 2014 nachádzana krajskom súde. Ústavný súd zároveň dodáva, že o odvolaní proti rozsudku okresnéhosúdu bude rozhodovať krajský súd, takže sťažnosť sťažovateľa v tomto smere tiež nie jeprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
15. Ústavný súd však pripomína, že pokiaľ bude nečinnosť v konaní krajského súdupretrvávať aj v ďalšom období, nič nebráni sťažovateľovi, aby podal ústavnému súdu novúsťažnosť.
16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavnýsúd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014